Audrey Hepburnová: Vždy som si želala menší nos

Hoci 20. januára uplynulo už dvadsaťtri rokov odvtedy, čo nás navždy opustila, nemožno na ňu zabudnúť.

Z jej nežného zjavu a romantických filmových úloh vzniká možno mylný dojem, že Audrey bola princezná, ktorá vyrastala ako vo vatičke. To však rozhodne nie je pravda.

Skôr, než sa z nej stala hviezda, okúsila nepredstaviteľné krutosti druhej svetovej vojny, ktoré ovplyvnili celý jej život.

Choroby, vojna a hlad

Narodila sa ako Audrey Kathleen Ruston 4. mája 1929 v Bruseli. Skôr, než si uvedomila svet okolo seba, bol jej život v ohrození. Ako bábätko vážne ochorela.

Sama o tom povedala: „Keby som mala napísať autobiografiu, začala by som takto: Narodila som sa 4. mája a o tri týždne neskôr som zomrela.“

Dostala totiž čierny kašeľ a po jednom ťažkom záchvate sa jej zastavilo srdce. Našťastie, lekári ju zachránili. Jej matka bola pôvodom barónka zo starej holandskej rodiny, otec sa narodil v dedine Úžice neďaleko Prahy do rodiny anglických priemyselníkov, ktorí tam vlastnili cukrovar.

Neskôr si k priezvisku Ruston pridal ešte Hepburn, pretože bol presvedčený, že je potomkom grófa Jamesa Hepburna, ktorý bol tretím manželom škótskej kráľovnej Marie Stuartovej.

Audrey to s otcom nikdy nemala ľahké. Jeho milenecké aféry a neskôr vrelé sympatie k fašizmu napokon rozdelili rodinu.

Keď v roku 1940 do Holandska vtrhli Nemci, zhabali rodine všetok majetok a Audrey s matkou prežili nasledujúce roky v strašnej chudobe.

Matka robila aj tie najpodradnejšie práce, ale aj tak mali problém uživiť sa, keďže potraviny boli na prídel a bolo ich žalostne málo.

Vodnatá polievka zo žihľavy a chlieb z hrachovej múky boli pre matku s dcérou priam hostinou. Zažili aj horšie chvíle.

„Varili sme si trávu a cibuľky z tulipánov. Naozaj sa to nedalo vydržať,“ zaspomínala si Audrey na chvíle, ktoré ju navždy poznačili. Keď sa skončila druhá svetová vojna, mala šestnásť rokov, vážila sotva štyridsať kíl, ochorela na žltačku, astmu a akútnu anémiu.

Svoju vizáž zvládala krásna herečka sama, SITA

Prázdniny ovenčené Oscarom

V nasledujúcich rokoch sa snažila dobehnúť všetko, čo zmeškala, hlavne sa opäť vrátila k milovanému baletu. Zistila však, že vojna jej až príliš ublížila.

Jej telo trápené dlhodobou podvýživou nezvládalo tréningovú záťaž, nemohla sa porovnávať so študentmi, ktorí sa mali počas vojny o čosi lepšie.

Uvedomila si, že sa musí zamerať na niečo iné. A tak prišli londýnske muzikály, neskôr aj malé herecké príležitosti vo filmoch, veľká príležitosť na Broadwayi a napokon ju objavil Hollywood. Keď režisér William Wyler zháňal hlavnú predstaviteľku do filmu Prázdniny v Ríme, padla mu do oka práve Audrey.

„Mala všetko, čo som hľadal: šarm, nevinnosť a talent,“ povedal o nej. Ako sa ukázalo, bolo to veľmi šťastné rozhodnutie, keďže za rolu princeznej Anny získala Oscara. Pri nohách jej odrazu ležal celý svet.

Z filmu Prázdniny v Ríme

Komplexy a láska k čokoláde

Z Audrey bola herecká hviezda. A po filme Sabrina aj módny vzor. V roku 1961 bola vyhlásená za najlepšie oblečenú ženu sveta.

Určovala trendy vo svete módy, jej štýl líčenia a účesy napodobňovali ženy na celom svete a robia tak vlastne dodnes.

Paradoxne, samotná Audrey sa za krásnu nepovažovala. „Mala som pre svoj vzhľad obrovské komplexy. Bola som presvedčená, že som škaredá a bála som sa, že si ma nikto nebude chcieť vziať,“ tvrdila o sebe. Vždy si želala menší nos a väčšie prsia.

Navyše bola nešťastná z kruhov pod očami, ktoré mala pre anémiu. Paradoxom je, že hoci bola celý život ohromne štíhla, jednou z jej najväčších vášní bolo jedlo. Isto to bolo zapríčinené tým, že skúsenosť z vojny ju naučila, čo je hlad.

Z filmu My Fair Lady, SITA

Bola závislá od čokolády, ktorou zaháňala stres a smútok. Spájala sa s tým spomienka na vojnové časy. Na konci nemeckej okupácie jej holandský vojak daroval sedem čokoládových tyčiniek a Audrey verila, že práve tie jej pomohli udržať sa pri živote v posledných dňoch hladovania.

Neskôr mala čokoládu vždy po ruke, v jej bielizníku boli vždy bohaté čokoládové zásoby. Jej milovaným jedlom boli aj cestoviny.

Keď cestovala, v kufri so sebou vždy nosila niekoľko balíkov cestovín, olivový olej a parmezán. Milovala aj zmrzlinu, víno a dobrú škótsku whiskey.

Túžba po deťoch

Samozrejme, mužom sa krehká Audrey mimoriadne páčila. Ona však hľadala takých, s ktorými by si mohla založiť rodinu a vytvoriť domov.

Keď zistila, že jej nápadník - herec William Holden je neplodný, rozišla sa s ním. Potom sa zamilovala do amerického herca a režiséra Mela Ferrera - o trinásť rokov staršieho a dvakrát rozvedeného otca štyroch detí. Audreino šťastie však nebolo vo vzťahu s ním dokonalé.

V roku 1967 s vtedajším manželom Melom Ferrerom v Disneylande, SITA

Nedarilo sa jej donosiť dieťa. Dvakrát potratila, kým sa jej sen napokon splnil a v roku 1960 priviedla na svet syna Seana. Materskú dovolenku si však nemohla dopriať. Už tri mesiace po pôrode bola pred kamerami a natočila ďalší filmový hit – Raňajky u Tiffanyho.

Čím bola slávnejšia, tým viac to škrípalo v manželstve s Ferrerom. Hovorilo sa, že na jej úspechy žiarlil a obmedzoval ju.

K pohode im nepridal ani fakt, že Audrey prekonala ďalšie dva potraty, keď chcela vynosiť druhé dieťa. Štrnásťročné manželstvo sa napokon skončilo rozvodom.

Ďalším mužom po jej boku bol taliansky psychiater Andrea Dotti, s ktorým sa zoznámila na dovolenke v Grécku. Bol od nej o osem rokov mladší a mal povesť playboya. Audrey ťahalo na štyridsiatku a priatelia ju od neho odhovárali.

No aj tak s ním chcela mať dieťa a napokon sa jej narodil syn Luca. Keď sa ďalší pokus o otehotnenie skončil znovu potratom, herečka už túžbu po potomkovi vzdala. Navyše ju taliansky manžel začal podvádzať a napokon sa rozišli.

Z filmu Raňajky u Tiffaniho.

Šťastie v láske napokon našla začiatkom osemdesiatych rokov. Tým pravým mužom bol pre ňu holandský herec Robert Wolders.

Keď zistila, že počas druhej svetovej vojny žili od seba vzdialení len pätnásť kilometrov, považovala ho za svoju spriaznenú dušu.

Usadili sa vo Švajčiarsku, v dome s krásnym výhľadom. Hollywood Audrey navždy vylúčila zo svojho života.

„Moja predstava neba je sedieť s Robertom, so synmi a s našimi psami doma pri skvelom jedle a pozerať spolu televíziu. Mojím cieľom nie je luxus. Ako dieťa som veľmi chcela mať dom so záhradou a dnes to mám,“ vyznala sa herečka v talkshow Larryho Kinga v roku 1991.

Posledné roky

Po skončení hereckej kariéry všetku energiu venovala charite. Pomáhala hlavne najúbohejším matkám a deťom na svete. V roku 1988 sa stala zvláštnou veľvyslankyňou Detského fondu OSN.

Cestovala po rôznych krajinách, najviac ju však šokovalo Somálsko a tamojšia chudoba. Po návšteve tejto krajiny rozvírila hladinu verejnej mienky natoľko, že vláda Spojených štátov napokon zdvojnásobila výdavky na pomoc jeho obyvateľom.

Posledné roky života zasvätila charite.

Rozbehnutú charitatívnu prácu náhle prerušili zdravotné problémy. Keď sa Audrey vrátila zo Somálska, začali ju trápiť silné bolesti brucha a vyšetrenie ukázalo, že má vzácnu formu rakoviny čriev v pokročilom štádiu.

Hneď bolo jasné, že šanca na vyliečenie je mizivá. Vrátila sa s rodinou do Švajčiarska, kde prežila krásne posledné Vianoce, a 20. januára 1993 tam zomrela.

Je pochovaná na cintoríne nad mestom Tolochenaz, odkiaľ je nádherný výhľad na Ženevské jazero. Tak si to vždy priala. Napriek všetkému prežitému trápeniu vždy patrila k šťastným ľuďom, pretože ako povedala: „Už v najútlejšej mladosti som sa rozhodla, že budem prijímať život bez akýchkoľvek podmienok. Nikdy som nečakala, že mi prinesie niečo zvláštne. Napriek tomu som dosiahla omnoho viac, než v čo som kedy dúfala.“

Foto: Profimedia, SITA