Martina Moravcová: Rodičia boli na mňa prísni

Martina Moravcová oslávila štyridsiatku 16. januára. Dalo by sa povedať, že sa narodila s plaveckým rodokmeňom.

Plávaním žila aj jej mama Darina a otec Karol bol členom československej reprezentácie pred olympijskými hrami v roku 1964.

Či bude z Martiny plavkyňa, to na začiatku jej života nebolo vôbec jasné. Narodila sa predčasne a lekári nakázali jej mame starať sa o ňu ako vo vatičke.

„Bola som primalá a stále chorá. Lekári mi neodporúčali žiadny šport... Lenže mama si jednoducho dupla a zobrala ma do bazéna,“ spomína Martina.

Začiatky neboli ľahké. „Mama musela byť prísna a občas ma postavila aj do kúta, kde som strašne revala. Pamätám sa, ako sa môj vzdorovitý plač ozýval po celej plavárni. Rodičia boli na mňa tvrdí, no v športe to inak nejde,“ konštatuje Martina.

V šestnástich na olympiáde

Denne vstávala o piatej, aby mohla byť o šiestej na tréningu a v priemere trénovať sedem hodín. Keď prišli prvé úspechy, nezaspala na vavrínoch, práve naopak. Stali sa hybným motorom jej snaženia.

Do desiatich rokov ju trénovala mama, potom sa dostala pod ochranné krídla trénerky Viery Čamborovej a neskôr trénera Ladislava Hlavatého.

Prvú olympiádu si užila v Barcelone ako šestnásťročná. „Boli sme na sústredení s olympijskou reprezentáciou a do poslednej chvíle sme nevedeli, či sa pripravujeme len na majstrovstvá Československa, ktoré boli v tom istom termíne, alebo sa nás olympijský výbor rozhodne poslať aj na olympiádu.

Keď sme sa napokon dozvedeli, že nad nami prižmúrili oko, bola to veľká eufória. O to viac, že som bola ešte v období, keď som si vystrihovala z novín obrázky plaveckých hviezd a lepila si ich do denníka,“ spomína.

Postupne prišli víťazstvá, vďaka ktorým sa zaradila medzi najúspešnejšie plavkyne svetovej histórie.

Významným medzníkom v jej živote bolo štúdium v Spojených štátoch. Najvyššie méty dosiahla pod tamojším vedením trénera Steva Collinsa.

Na preteky s plienkou

Dlhé roky si nosila na preteky ako talizman plienku z detstva. Až kým sa nerozpadla. A zvláštne je, že si udržiavala špičkovú výkonnosť aj napriek závažnému ochoreniu - celiakii.

Únavový faktor tejto choroby je natoľko výrazný, že vyznieva priam nepochopiteľne, ako to vôbec dokázala. O to viac, že sa musela popasovať i s operáciou štítnej žľazy.

Na svojom konte má dokopy 63 medailí z európskych a svetových šampionátov a je držiteľkou dvoch strieborných olympijských medailí.

Úplne prvú získala ako sedemnásťročná na majstrovstvách Európy v Sheffielde. Prekonala tri svetové, šestnásť európskych a dvestosedem slovenských rekordov.

Dodnes drží desať slovenských rekordov v dlhom bazéne. Najstarší z nich platí od roku 1995.