K práci moderátorky ste sa vrátili takmer okamžite po druhom pôrode. Prečo?
Nikdy som nebola pracovne mimo na sto percent. Po druhom synovi Theovi som mala moderovačku už po siedmich týždňoch od pôrodu. Tam som ho, samozrejme, zobrala so sebou. Išlo len o krátky tridsaťpäťminútový výstup, takže to nebol problém. Do prvého roka som Thea všade brala so sebou.
Ste dvojnásobná matka. Zmenilo sa niečo vo vašom prístupe k materstvu po druhom synovi?
Keď má žena jedno dieťa, dáva mu obrovské množstvo času, pozornosti a energie, ale napokon som zistila, že je zdravšie, keď má malý viac vlastného priestoru. Theo prosperuje úplne inak ako starší Harlow. Má viac vyhranenú osobnosť, je samostatnejší, nezávislejší, hoci k nemu pristupujem takmer rovnako ako k Harlowovi. Dlhodobo dojčím, snažím sa aplikovať vzťahovú výchovu a nerobím medzi deťmi žiadne rozdiely. Mám síce pri dvoch menej času ako pri jednom, ale zistila som, že to vôbec nie je na škodu veci.
Váš starší syn sa narodil predčasne. Ako si na toto obdobie spomínate?
Harlow sa narodil skoro dva mesiace pred termínom. Vôbec som nevedela, čo si mám počať s tým dvojkilovým bábätkom. Nič ťažšie som nezažila, ako prvé mesiace po pôrode prvého syna. Predčasne narodené deti vôbec nemôžu ísť do otvorených priestranstiev, bola som absolútne spoločensky izolovaná. Prvé dva mesiace sme nemohli chodiť von, nikto nás nemohol navštevovať, ani kamarátky s deťmi nemohli prísť. Niektoré ženy sa v takej situácii nervovo rútia, rozpadávajú sa rodiny. Na to sa nedá vôbec pripraviť a neviete si to dopredu predstaviť.
Váš manžel veľa cestuje a len zriedka je celá rodina pokope. Ako to zvládate?
Ťažko povedať. Určite nie sme štandardný model domácnosti, v ktorom každý deň odchádza dieťa s jedným rodičom do škôlky, poobede sa všetci vrátia domov a v lete sa vyberú na dovolenku k moru. Raz je to náročnejšie, raz menej. Zatiaľ sa to nechystáme zmeniť. Keď manžel príde, pracuje aj z domu a odbremení ma na chvíľu od detí, lebo preberie starostlivosť o ne.
Ako oddychujete, keď máte možnosť?
Pre mňa je najväčším resetom pozeranie filmov. Mám rada najmä tie, v ktorých hlavnú úlohu stvárňujú ženy. Škoda, že ich je len malé percento. Pozerám sa na to aj z pohľadu réžie a obdivujem, keď si režiséri dokážu ustrážiť svoju víziu. Kedysi som čítala knihy, no teraz na to nemám čas, aj keď ich mám veľa nakúpených.
V pracovnej oblasti vám najviac času zaberá moderovanie. Čo vás stále drží pri tomto povolaní?
Je ťažké zadefinovať, čo všetko obnáša moja práca. Robila som takmer všetko, čo sa spája s televíznou produkciou - od moderovania, cez produkciu, scénaristiku až po réžiu. Moderovaniu sa teraz venujem primárne, lebo pri dvoch deťoch na viac aktivít nemám kapacitu. Obdivujem ženy, ktoré dokážu písať romány a normálne sa zaradiť späť do pracovného kolobehu s tým, že sa plnohodnotne venujú rodine. Mám však pocit, že vždy funguje jedno na úkor druhého a žena má potom pocit viny. Moderovanie je pre mňa momentálne najjednoduchší spôsob, ako sa pracovne realizovať, lebo všetko ostatné, čomu som sa doteraz venovala, si vyžaduje väčšie množstvo kreativity a času.
Netúžite sa opäť vrátiť k réžií?
Réžiu mám veľmi rada, no vyžaduje si celého človeka a plné nasadenie. Ale verím, že sa mi podarí k nej niekedy vrátiť. Ale činnosť, ktorá mi najviac chýba, je moderovanie v rádiu. Je to iný spôsob sebarealizácie ako v televízii. Človek pritom odhalí svoju dušu, seba. Myslím si, že z hlasu ľudia cítia všetko, aj to ako ste naladení či ako ste sa zobudili. Dlhé roky som pracovala v Rádiu FM, kde som mala veľký priestor a robila som rozhovory s českými a slovenskými muzikantmi, a to bolo perfektné.
Pôsobíte, akoby vás nikdy netrápila tréma. Je to tak?
Niekedy sa to stane, závisí od okolností, ale viem, že prvý moment, prvé tri - štyri vety sú kľúčové, po nich tréma opadá. Priznávam, že niekedy mám nulovú trému a beriem moderovanie zľahka, neuvedomujem si, že je na mne všetka pozornosť. Práve to môže pôsobiť ako stresujúci faktor. Ale ak mám prípravu zvládnutú na sto percent, tak je trémy menej.
Ako sa na moderovanie pripravujete?
Väčšinou sa snažím mať prvý vstup naučený a potom sa od toho odvíjať. Prvý moment je najdôležitejší. Vždy je to o vzájomnej chémií medzi mnou a publikom a o tom, či sú ochotní spolupracovať.
Naposledy sme vás mohli vidieť ako moderátorku prestížneho spoločenského podujatia Plesu v Opere. Boli prípravy v niečom špeciálne?
Plesy som už robila, ale nie v takomto rozmere. V prvom rade šlo o šaty, ktoré sú vždy centrom pozornosti a tiež som to brala ako jedinečnú možnosť prezentovať prácu slovenských návrhárov. Najprv som oslovila návrhára Marcela Holubca a potom sme hľadali spoločný koncept šiat, čo boli dlhé hodiny debát. Podľa mňa nie som úplne konvenčná moderátorka pre typické plesové šaty, takže nájdenie tých správnych nebolo ľahké. Tak dlho mi netrvalo ani dopracovať sa k mojim svadobným šatám. Ale výsledok stál za to - Marcel vytvoril umelecké dielo. V živote by mi nenapadlo, koľko práce a úsilia sa skrýva za takými šatami.
Počas moderovania posledného Plesu vopere v šatách od Marcela Holubca W.
Ako sa obliekate v súkromí?
Vôbec nenosím dlhé sukne, mám rada veci, ktoré sú niečím iné. Mám pocit, že v šatníku ani nemám biele tričko a rifle. Páčia sa mi dizajnérske kúsky, ale za rozumnú sumu, najmä keď sú niečím iné a mierne extravagantné alebo prepracované.
Ako sa o seba staráte pri toľkej vyťaženosti?
Nešportujem, ani sa nestravujem nejakým špeciálnym spôsobom. Skúšala som jogu a crossfit, ale nemám na šport dosť času. Od Theovho narodenia som bola trikrát behať a dvakrát som si dala pleťovú masku, ale deti sa ma boja, keď si ju dám. A túto jeseň sme si s mužom dopriali masáž na jeho narodeniny a naše výročie svadby. V súkromí som minimalista v používaní kozmetiky. Jediné, čo používam je balzam na pery, korektor na kruhy pod očami a špirála.
Aký typ podujatí moderujete najradšej?
Moderujem aj súkromné akcie a najradšej mám medzinárodné eventy, ktorých je v Bratislave stále viac. Sú na ne pozývaní ľudia z celého sveta. Ide o absolútne nehomogénnu vzorku ľudí, ktorých spája len to, že robia pre určitú firmu a sú z rôznych kultúr a keďže ovládam viacero cudzích jazykov, viem sa dohovoriť s väčšinou z nich. Vtedy mám pocit, že všetko čo viem a čo som sa naučila, využijem a môžem sa naplno realizovať. Zaujímavé sú aj IT konferencie. Tie mi dajú niečo viac, niečo sa z tejto oblasti priučím, rozvíjam sa a posúvam. Nie je to len o tom zaželať ľuďom dobrú chuť a príjemnú zábavu.
Aké jazyky ovládate?
Angličtinu, španielčinu, viem moderovať aj hebrejsky. Maďarčinu, nemčinu a ruštinu využívam len zľahka na bežnú konverzáciu. Je to pridaný bonus, hlavne na medzinárodných podujatiach. Pre účastníkov takýchto konferencií je to väčšinou príjemné prekvapenie. Keď sem príde niekto z Uruguaju alebo Izraela, nečakajú, že sa k nim niekto bude plynulo prihovárať v ich rodnom jazyku.
Viete si predstaviť, že by ste sa venovali aj niečomu inému ako moderovaniu?
Je mi jasné, že táto práca je pominuteľná. Stále stojí na tom, či je o mňa záujem alebo nie a či sú, povedzme, prítomné nejaké „vyššie sily“. Nerozhodujem o tom vždy len ja, takže musím mať aj zadné dvierka. Vyštudovala som anglický jazyk a literatúru, takže môžem učiť. V minulosti som učila deti angličtinu a súkromne hebrejčinu a bavilo ma to. Živila som sa aj tlmočníctvom angličtiny a cez kastingy som sa dostala aj do reklám či filmov, takže si viem predstaviť, že by som to robila znova.
Ako vnímate svoju popularitu? Beriete samú seba ako známu tvár?
Nikdy som to veľmi neprežívala. Stalo sa mi to len raz, keď som mala šestnásť. Cez kamaráta som sa dostala do študentského rádia a nahrávala ankety. Potom som začala moderovať a púšťala som v jednej relácií pesničky na želanie. Po vysielaní, keď som sa bavila s rôznymi ľuďmi, ktorí do rádia volali, som vyšla z budovy a povedala som si, že som slávna. Pozerala som sa na ľudí a nahovárala som si, že hneď ako prehovorím, všetci ma spoznajú, lebo ma počúvali v rádiu. Ale do piatich minút ma to prešlo. Keby som sa dnes začala tváriť ako celebrita alebo diva, rodina a priatelia by ma asi vysmiali. Najmä moji rodičia to znášajú ťažšie, vôbec si neužívajú, že ich dcéra je známa.
Súčasťou popularity sú aj negatívne reakcie rôznych neprajníkov. Dokážete ľahko spracovať anonymnú kritiku na internete?
Som veľmi citlivý človek. Keď som prvýkrát moderovala väčšiu reláciu v televízií, čo bola DEKA, prvýkrát sa rozbehli aj anonymné diskusie na internete. To ma strašne zasiahlo. Mala som vtedy dvadsaťjeden rokov , človek v takom veku ešte nestojí na pevných nohách a nie vždy si dokáže stáť za tým, kto je. Fascinovane som čítala všetky anonymné názory až do konca a pár dní mi trvalo, kým som sa z toho pozbierala. Vyplakala som sa, brala som to všetko veľmi osobne. V súčasnosti to riešim cez moju kamarátku, ktorej všetko vešiam na nos a nechávam ju čítať podobné diskusie. Ona mi potom posunie sumár toho, čo ľudia písali a, samozrejme, ma šetrí. Ale je to zvláštne, vôbec nie som stotožnená s tým, že ma hocikto môže súdiť a napísať si o mne, čo chce.
Ste veľmi scestovaná. Kde sa vám žije najlepšie?
Nedávno sme sa s manželom bavili, kde sa cítime ako doma, pretože pre nás je trochu komplikované definovať domov. Každé miesto ma oslovuje niečím iným. Na Slovensku mám svoje korene, poznám tu každý roh a keď si začnem spievať „Měla vlasy samou loknu“, niekto iný vie hneď dospievať zvyšok pesničky. Poznáme tu všetci rozprávky Pat a Mat či Macka Uška a máme tu ďalšie spoločné drobnosti spojené s našou generáciou. To mi vo svete neuveriteľne chýba. Na druhej strane je zvláštne, že v Amerike či Austrálii mám pocit úplného prijatia, naopak tu na Slovensku sa mi zdá, že ľudia nie sú otvorení a príliš posudzujú iných. V zámorí je komunikácia s ľuďmi príjemnejšia, viac sa usmievajú, aj keď môže byť ich prvotný motív falošný. Ale v tej chvíli mi to je jedno, hlavne, že sa človek usmeje a víta ma.
Verine deti, starší Harlow a mladší Theo
Často sa zdržiavate v Izraeli. Aké to tam je?
Cítim z neho obrovskú silu. Všetko tam funguje naplno. Život po politickej aj klimatickej stránke je vyhrotený a mám pocit, že všetko sa odohráva ako cez lupu. Keď je niekto smutný alebo veselý, tak tie pocity prežíva naplno, keď si ľudia majú pomôcť, tak pomáhajú všetci. Emócie v rámci spoločnosti sú niekoľkonásobne intenzívnejšie ako v Európe. Aj kvôli tomu, aká je tam spoločenská situácia. Problémy na Slovensku mi oproti tomu pripadajú občas malicherné. Po novom roku som sa vrátila z Tel Avivu. Pár dní pred odchodom som bola nakupovať na mieste, kde o hodinu neskôr nejaký šialenec postrieľal niekoľko ľudí. Napriek tomu, že sa v tomto meste málokedy stalo niečo výrazne dramatické, zrazu stopäťdesiat metrov od miesta, kde bývame, zomreli ľudia. Až do odchodu na Slovensko sme nevyšli z domu, lebo páchateľa nechytili.
Ako neustále zmeny, presuny a sťahovanie znášajú vaše deti?
Harlow má štyri roky a prešiel s nami celý svet, takže to znáša lepšie. Môj muž veľa cestuje a s jedným dieťaťom sa dalo s ním všade chodiť. On pracoval a my sme zatiaľ s Harlowom pochodili mesto. Ale s dvomi deťmi sa takto nedá cestovať, takže Theo prišiel o tento rozmer svojho detstva, aj preto to zle znáša. Nevie sa aklimatizovať a trvá mu, kým si zvykne na nové prostredie. Po sviatkoch sme sa vrátili z Tel Avivu a navykol si na mesto až po týždni.
Vera si užíva materstvo každý deň
Vizitka:
Vera Wisterová (38)
Narodila sa 30. marca 1977 v Bratislave, vyštudovala anglický jazyk a literatúru na Pedagogickej fakulte v Bratislave, dva roky študovala filmovú a televíznu vedu v Austrálii. Pracovala v dnes už neexistujúcej súkromnej televízii VTV, v televízii Markíza uvádzala relácie Deka, Kuul Klub, magazíny televíznych programov Mojsejovci, Nevesta pre milionára, moderovala v rádiách Fun rádio a Rádio FM. Ako režisérka má na konte niekoľko hudobných klipov aj televízny projekt Karavan šou. So svojim manželom Jeremym, ktorý je pôvodom Američan má dvoch synov, štvorročného Harlowa a mladšieho Theodora, ktorý má rok a osem mesiacov. Naďalej sa aktívne venuje moderovaniu komerčných aj súkromných akcií. Moderovala tiež posledný ročník Plesu v opere.
Foto: Alex Rymšinová, archív V. W., Ples v opere
Vizáž a styling: Soňa Kubeníková
Ďakujeme Slovenskému národnému divadlu za poskytnutie priestorov historickej budovy SND na fotenie.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
