Aká kariéra čaká vaše deti? Mnohé sa chcú stať youtubermi aj patológmi

Rastie nová generácia

Žiakov druhého stupňa základných škôl čoraz viac lákajú povolania súvisiace s modernou spoločnosťou.

Dnes je slovo „youtuber“ považované za pomenovanie povolania, keďže niektorí vynaliezaví jedinci si dokážu videami na internete slušne zarobiť.

Na svete existujú tisícky ambicióznych "vloggerov", ktorý majú blog napríklad na Youtube a snažia sa predstaviť svoje schopnosti či vedomosti, prípadne si takto aj zarobiť.

Vďaka vývoju nových technológií vznikajú nové povolania, o ktorých sme kedysi ani netušili. Veľa tínedžerov však netuší, čo v živote chcú, čo by si chceli vyskúšať a akému povolaniu by sa po škole chceli venovať.

Dnešní tínedžeri sa považujú za generáciu Z. Je to generácia nasledujúca po takzvaných „millenials“ alebo inak známych ako generácia Y.

Sú mladí, sebavedomí, cieľavedomí, nezávislí, hľadajú voľnosť v pracovnom prostredí a finančnú istotu.

Ak máte doma aj vy tínedžera, doprajte mu priestor na vlastný rozvoj a hľadanie toho, čo ho môže potenciálne zaujať.

Mnohí rodičia majú obavu z toho, že sa ich dieťa stane technikom alebo predavačom. No neexistuje zlé povolanie, ak si k nemu človek vypestuje vzťah, vášeň a zároveň získa všetky potrebné vedomosti potrebné k jeho vykonávaniu.

Plány do budúcna sú rôznorodé

Spoločnosť dm drogerie markt počas decembra 2015 vypracovala dotazník pre žiakov druhého stupňa základných škôl.

Jeho cieľom bolo zistiť, či majú slovenskí adolescenti vo veku 13, 14 a 15 rokov predstavy o svojom budúcom povolaní.

Na základe tohto prieskumu sa prekvapivo zistilo, že dnešní slovenskí tínedžeri sa zaujímajú o profesie z oblasti IT, dizajnu či architektúry.

Nájdu sa však aj takí, ktorí už dnes vedia, že remeslo má zlaté dno. V mnohých prípadoch boli odpovede zrkadlom dnešnej doby a reflektovali na súčasné záujmy mládeže.

Okrem oblasti IT sa v odpovediach objavili profesie ako youtuber, animátorka filmov či raperka. Slovenské deti by v budúcnosti rady rozšírili aj policajný zbor, právnickú i lekársku komoru.

Systém duálneho vzdelávania znižuje nezamestnanosť

Takmer polovica opýtaných žiakov by po skončení strednej školy rada prešla plynule do zamestnania.

Týka sa to najmä respondentov, ktorí uviedli profesie typu stolár, kozmetička, kaderníčka, kuchár, čašník či obchodný pracovník.

Školy s odborným zameraním začína čoraz častejšie spolupracovať s podnikmi pôsobiacimi na Slovensku. Ideálnym riešením pre mládež je v tomto smere systém duálneho vzdelávania.

Navyše, o odborne vzdelaných mladých ľudí je už teraz v radoch zamestnávateľov veľký záujem. „Systém duálneho vzdelávania, tak ako je aktuálne nastavený, má veľký potenciál prispieť k riešeniu vysokej nezamestnanosti na Slovensku. Príkladom môže byť nízka nezamestnanosť mladých ľudí v Rakúsku a Nemecku, kde takýto systém už dlhodobo funguje. Žiaci stredných odborných škôl, ktorí absolvujú praktickú časť výučby priamo u zamestnávateľov, si po ukončení štúdia na strednej odbornej škole omnoho ľahšie nachádzajú uplatnenie na trhu práce,“ povedal Peter Fečík z Republikovej únie zamestnávateľov.

Z výsledkov dotazníka spoločnosti dm drogerie markt zároveň vyplýva i to, že budúci stredoškoláci majú záujem nadobúdať vedomosti aktívne.

„V praxi sa stretávame s ľuďmi, komunikujeme a učíme sa novým poznatkom. Má to veľa pozitív,“ píše sa v jednej z odpovedí žiakov.

Aj v tomto smere im systém duálneho vzdelávania vychádza v ústrety. „Našich žiakov učíme napríklad vnímať zákazníka z rôznych uhlov pohľadu.

Dobrý obchodný pracovník naslúcha potrebám zákazníka a reflektuje na ne. Dôležité sú aj poznatky z oblasti marketingu, tvorby vízií, stratégií, cieľov a ich aplikácia v praxi.

Treba vedieť plánovať kvalitatívne a kvantitatívne, poznať organizáciu práce na pracovisku a tiež to, ako sa vedie tím ľudí, ako sa s ním komunikuje, ako ho hodnotiť,“ vyratúva žiadané schopnosti a zručnosti obchodníka v drogérii koordinátorka duálneho vzdelávania dm drogerie markt Jana Hornáková.

Istota aj budúcnosť

Okrem toho, že sa študenti zapojení do duálneho vzdelávania naučia naozaj to, čo sa bude v praxi od nich vyžadovať, vo väčšine prípadov majú zároveň istotu budúceho zamestnania hneď po skončení školy a mnohí zamestnávatelia im ponúkajú aj ďalšie benefity.

Prax v podniku môže byť študentom platená, a to formou podnikového štipendia. Navyše, na konci roka úspešní študenti získavajú aj motivačné štipendium.

Až 86,3% opýtaných žiakov konzultuje výber strednej školy s rodičmi. Tí by však mali prihliadať aj na záujmy dieťaťa a zároveň poukázať na možnosti jeho uplatnenia sa po skončení štúdia.

„Podľa mňa by sa mal rodič, ktorý chce pre svoje dieťa to najlepšie, zorientovať nielen vo vysokých školách, ale aj v ponuke duálneho vzdelávania, aby získal povedomie o tom, kde má jeho dieťa sociálnu istotu, garanciu pracovného miesta, priestor pre osobnostný rast, rozvoj finančnej gramotnosti, osvojenie si pracovnej morálky a vybudovaný pocit zodpovednosti. Pretože toto všetko sú atribúty, ktoré dnešný trh práce žiada. Neexistuje lepšia a horšia práca, iba na ňu lepšie a horšie pripravený uchádzač,“ uzatvára Jana Hornáková.

Ako to funguje?

Spoločnosť sa zaväzuje podpísaním Zmluvy o budúcej zmluve so žiakom už pri podpise učebnej zmluvy, v ktorej je zakotvený: „záväzok Zamestnávateľa, že Žiaka po zložení maturitnej skúšky, ktorou sa zavŕši Štúdium prijme do pracovného pomeru a záväzok Žiaka, že sa stane Zamestnávateľovým zamestnancom.“

Odmietnuť ho môže v prípade nesplnenia podmienky zložiť maturitnú skúšku. Počas školy na základe konkrétnej dohody školy s podnikom žiak prepája určité predmety z rozvrhu s praxou v podniku a prepája tak teoretické aj praktické vedomosti, ktoré sú preňho šité na mieru a pripravia ho na nástup do pracovného pomeru s daných podnikom.