Monika Hilmerová: S láskou je všetko ľahšie

Momentálne ste na materskej dovolenke s druhým dieťaťom, ale popritom vás vidíme aj na televíznej obrazovke, ako to všetko zvládate?

Som rada, že popri starostlivosti o malé dieťa môžem ísť na chvíľu nakrúcať. Nevypadnem úplne z práce a pre mňa je to ideálna možnosť, pretože divadlo je časovo náročnejšie a okrem skúšok cez deň sú v ňom aj večerné predstavenia. To znamená, že domov by som sa vrátila po desiatej hodine alebo neskôr. Keďže sa venujem najmä dieťaťu a nepracujem naplno, ale len vtedy, keď sa dohodnem s produkciou, dá sa to zvládnuť. Samozrejme, bez pomoci by to nešlo. Rovnako sa vie postarať o deti aj môj manžel, keď treba, pomáhajú nám starí rodičia a máme aj vynikajúcu opatrovateľku.

Nechýbajú vám divadelné dosky?

Vnímam to tak, že momentálne je dôležitý a jedinečný čas, keď ma bytostne potrebuje moje malé dieťa a ja sa mu môžem naplno venovať. Často ešte zaspávam spolu s deťmi, takže si budem musieť pripraviť a nastaviť biorytmus, aby som zvládla podávať maximálny výkon večer. Už sa to v podstate blíži, tento rok ma čaká návrat do divadla a ja sa veľmi teším na magickú atmosféru javiska.

Aké úlohy vám najviac vyhovujú a v akých sa cítite dobre? Mnohých ste prekvapili komickým nadaním napríklad v sitkome Hoď svišťom.

Veľmi príjemné je mať možnosť hrať rôzne žánre či charaktery. Vyhovuje mi rôznorodosť. Pri komédii viac cítite to pozitívne, v dramatických úlohách je zasa iná forma zážitku alebo katarzie. V detstve som nakrúcala filmy a inscenácie, kde som hrala skôr v dramatickejších žánroch a od šestnástich rokov som bola členkou Radošinského naivného divadla. Vlastne jedenásť rokov som hrávala len komédie. To bola moja prvá herecká škola, moje spoznávanie divadla, ktoré trvalo pomerne dlho. Takže tento žáner mi je veľmi blízky a som vďačná producentke Adriane Kronerovej, ktorá vo mne komediálne cítenie vnímala a obsadila ma do sitkomu Hoď svišťom. Niekedy sa totiž hercovi stane, že zapadne do stereotypu a zrazu ho obsadzujú len do jedného typu postavy, čo nie je dobré.

S vaším partnerom máte veľmi pekný vzťah. Čo je podľa vás dôležité, aby boli ľudia spolu šťastní?

Myslím si, že v prvom rade musia dvaja k sebe pasovať. Môžu byť dve šťastné manželstvá, ale pritom na pohľad úplne odlišné. Pre každý vzťah je dôležité niečo iné. Podľa mňa je to o tom, ako sú na seba partneri naladení a ako vedia medzi sebou vytvárať harmóniu. Či už tým, že ich bavia spoločné hádky, kriky, vzdorovanie, alebo tým, že ich napĺňa pokojný vzťah. Na prvom mieste vo vzťahu je určite láska, akákoľvek jej forma, aj keď prejde z mladíckeho zamilovania do inej hĺbky. Vďaka nej človek dokáže ľahšie prekonať sám seba. Dôležitá je určite tolerancia a schopnosť nájsť občas kompromis. Nám napríklad na udobrenie veľmi funguje humor, ten je perfektným liekom, keď sa pohádame.

Aký je Jaro Bekr otec?

Podľa mňa veľmi dobrý. Som šťastná, že Jaro je najradšej s nami, so svojou rodinou. Naše deti bezhranične ľúbi, veľa sa im venuje a trávi s nimi väčšinu svojho času. Smeje sa s nimi aj ich vychováva. Nemáme vždy na všetko rovnaký názor, ale myslím si, že vo vzťahu k deťom a vo výchove sa zhodneme. Veľmi oceňujem, ako chápe pominuteľnosť toho, že deti rastú a raz sa od nás osamostatnia. Vie si vážiť každú chvíľu s nimi. Je to preňho prioritou, čo, žiaľ, pre mnohých mužov tak nie je. Niektorí zistia až neskôr, na čom vo vzťahu k deťom záleží a oni potom už nestoja o ich pozornosť, lebo už nie sú deťmi. Buď sú v puberte, alebo dospelí.

Máte nejakú výchovnú filozofiu, zásady?

Snažíme sa nájsť vo výchove zlatú strednú cestu . Každý má hranice a mieru voľnosti postavenú inak, tak ako to cíti. Dieťa považujem za osobnosť a rešpektujem ho, a ak môžem, vyjdem mu v ústrety. Ale nie bezhranične. Deti potrebujú podľa mňa jasné hranice, nejaké pravidlá. Zároveň si myslím, že je v poriadku nájsť si v tom systéme občas aj výnimku. Nie sme predsa vojaci. Tak, aby sa v tom deti orientovali a bolo im jasné, aké správanie prináša aké dôsledky. Snažíme sa, aby boli šťastné a s tým súvisia občas aj príkazy. Nemyslím si, že deti budú najšťastnejšie, keď im všetko dovolíme a keď nám budú skákať po hlave.

Dcéra Zarka už s vami pracovala, nadabovali ste spolu rozprávku. Bavilo ju to?

Zarka dostala takúto ponuku a ja som si nebola istá, ako zareaguje, ale skúsili sme to. Sama to chcela, takže som nemala nad čím uvažovať. V prvom momente sa v dabingovom štúdiu trochu ostýchala, lebo to pre ňu bolo niečo nové. Ja som ju predtým nebrávala do práce, takže nikdy nič podobné nezažila. Ale po chvíľke prekonala trému a pustila sa do práce. V lete sme spolu opäť pracovali, nakrúcali sme DVD Spievankovo, ktoré sa premietalo nedávno i v kinách. Toto nakrúcanie bolo našou srdcovou záležitosťou, lebo na týchto pesničkách naše deti doslova vyrastali od narodenia.

Takže jablko nepadlo ďaleko od stromu?

Napriek tomu, že Zarka predtým nemala žiadne skúsenosti s kamerou, dobre sa naladila a bola trpezlivá. Mala som veľkú radosť, že som do toho ani nemusela zasahovať a fungovalo to. Neviem predvídať, aké bude mať Zarka sklony a či vôbec dostane ešte podobnú príležitosť, ale zatiaľ mám pocit, že jablko skutočne nepadlo ďaleko od stromu. Dokonca ma tromfla, lebo ja som dabovala až ako dospelá a prvý film som nakrúcala, keď som mala desať rokov. A ona toto všetko stihla už ako päťročná.

Z Jakubiskovho filmu Bathory, kde hrala Monika grófku Czoborovú

Ste krásna žena, ako sa o seba staráte?

Ďakujem, to mi lichotíte, ale myslím si, že to, kto ako vyzerá, je na prvom mieste zásluhou genetiky a na druhom mieste tým, ako sa človek správa. Ako sa stravuje, koľko spí, ako premýšľa, či je skôr naladený pozitívne, alebo negatívne. To všetko sa nejakým spôsobom odtlačí do tváre a do vrások. Vidíte, či sú tie vrásky z úsmevu, alebo zo zlosti. A potom je to, samozrejme, aj starostlivosťou, kozmetikou. Používam tie najjednoduchšie krémy, tie mi najviac vyhovujú.

Aký je váš štýl v súkromí, ako sa líčite a v čom sa najlepšie cítite?

Zvyčajne si dávam len linku na horné viečko a špirálu, pretože mám blonďavé riasy. V lete si ich dávam napustiť farbou v salóne, aby som sa nemusela maľovať, keď sa chodíme kúpať. Je to praktickejšie. Mám veľmi suché pery, takže stále musím mať poruke balzam na pery, ale inak si ich často nemaľujem. Vlasy v súkromí veľmi neriešim, dôležité je mať ich dobre vyfúkané. Najlepšie sa cítim v športovom oblečení, dám si tenisky, mikinu, rifle. Samozrejme, to závisí aj od situácie a príležitostne sa rada oblečiem aj elegantne, obujem do vysokých lodičiek a upravím si výraznejšie vlasy aj mejkap.

S rodinou

Čo vám pomáha, keď potrebujete vypnúť?

U nás sa všetko krúti okolo detí, ale v zime radi chodíme lyžovať. Zarka lyžuje od troch rokov. Teším sa, keď budem mať viac času pravidelne si zašportovať, ísť na masáž, zaplávať si, prečítať knihu alebo sa stretnúť s priateľmi. Sem-tam s manželom ideme niekam na predĺžený víkend a občas si spravíme čas vo dvojici aj bez detí. Najväčším relaxom je pre mňa spánok a príroda, ticho. V prírode okamžite naberám energiu a tiež je pre mňa vzácne byť chvíľu sama a môcť si upratať myšlienky.

Hrali ste v divadle, v úspešných filmoch a seriáloch, získali ste ocenenie OTO. Máte ešte nejaký nesplnený sen?

Neviem, nemám vo zvyku o niečom snívať, ale možno by som si rada zahrala v divadle nejakú zaujímavú výraznú postavu, ktorá by ma napĺňala a mala by som pocit, že to je naozaj veľká rola. Ale ak to nezažijem, nebudem sa preto vôbec trápiť. Som naozaj vďačná za to, čo mi život doteraz priniesol.

Z Monikinho prvého filmu O sláve a tráve

Vizitka:

Monika Hilmerová (41)

Vyštudovala andragogiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a herectvo na VŠMU v Bratislave. Už ako desaťročná si zahrala vo filme O sláve a tráve, 11 rokov účinkovala v Radošinskom naivnom divadle. Hrala vo viacerých úspešných filmoch, napríklad v českých Obete a vrahovia a Prameň života, v taliansko-švajčiarskom filme Brucio nel vento, v americkom filme Bloodlines, v sitcome Hoď svišťom, v seriáloch Keby bolo keby, Ordinácia v ružovej záhrade, Búrlivé víno a ďalších. Od roku 2003 je členkou činohry Slovenského národného divadla. V roku 2013 získala ocenenie OTO, v roku 2015 moderovala Ples v opere. S manželom Jaroslavom Bekrom a deťmi Zarou a Leonardom žije v Bratislave.

Foto: Petra Bošanská

Vizáž a styling: Barbora Yurkovic