Michele Mercier: Angelika mi zničila kariéru i život

Filmová Angelika ju vyniesla na absolútny vrchol slávy, no zároveň ju poznačila na celý život.

Herečka Michèle Mercier nakrútila vyše päťdesiat filmov a pracovala s režisérmi zvučných mien, o jej ďalších úlohách však vie len málokto.

Pre celý svet je už navždy len Angelikou. Jej tieň sa jej nikdy nepodarilo prekročiť.

Malá baletka

Rodáčka z Nice, pôvodným menom Jocelyn Yvonne Renée Mercier, paradoxne, nikdy nesnívala o hereckej kariére. „Film som nechcela robiť, vôbec ma nelákal. Jediné, po čom som túžila, bolo pretancovať život,“ hovorí o sebe.

Jej matka pochádzala z Talianska a otec bol z bohatej francúzskej lekárnickej rodiny. Odmalička ju lákal tanec.

Rodičia si spočiatku mysleli, že ide len o detský rozmar, ako sa však ukázalo, balet ju celkom pohltil, a tak ju v jej snahe podporili.

Tancovala v Paríži, v Londýne a možno by dosiahla veľkú kariéru tanečnice, keby sa jej šťastnou náhodou neotvorili dvere do filmového sveta.

Počas letných prázdnin v roku 1957 pomáhala otcovi v lekárni, keď tam prišiel režisér Denis de La Patelliér. Vtedy ešte tmavovlasá kráska sa mu zapáčila a obsadil ju do filmu Pomsta z hrobu.

Rozhodla sa zmeniť si meno, keďže to pôvodné sa jej zdalo dlhé a staromódne. Vybrala si Michèle, na pamiatku mladšej sestry, ktorá zomrela ako päťročná na brušný týfus.

Markíza anjelov. Michèle Mercier v tejto úlohe očarila mužov aj ženy.

Zbožňovala Mastroianniho

Na hereckú dráhu vystrelila mladá Michèle priam raketovou rýchlosťou. Na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov sa z nej stala jedna z najobsadzovanejších francúzskych herečiek.

Podľa kritiky dodávala svojim hrdinkám akúsi auru povýšenosti a dostávala úlohy, ktoré boli určené starším odmeraným dámam.

Spočiatku ju obsadzovali do temných, ba až hororových príbehov. Zlom nastal po roku 1959, keď si zahrala vo filme Strieľajte na pianistu s Charlesom Aznavourom. Vtedy sa jej herecký obzor rozšíril a prišli aj zaujímavejšie roly.

„Pre film ma definitívne získal Francois Truffaut. Bol úžasný. Zbožňovala som aj Marcella Mastroianniho, milý bol aj Jean Gabin. Bol ako môj deduško, hoci sa o ňom vravelo, že nie je práve príjemný,“ prezradila v jednom z rozhovorov pre francúzske médiá.

Skutočne veľká rola ju však dlho míňala. Až kým neprišiel rok 1963 a režisér Bernard Borderie s producentom Francisom Cosnem začali pracovať na sfilmovaní kníh o Angelike.

Hľadali hlavnú hrdinku a ukázalo sa, že to vôbec nebude jednoduché. Pôvodne si vybrali Brigitte Bardotovú, ale ich ponuku odmietla.

Zvažovali aj Catherine Deneuveovú a Jane Fondovú, prvá sa im však zdala nevýrazná a druhá mala vo francúzštine silný americký prízvuk.

A tak pripravili konkurz, na ktorý pozvali aj Michèle Mercierovú. Veľmi jej to nevoňalo a poburovalo ju, že musí čakať na chodbe s množstvom začínajúcich herečiek.

Jej trpezlivosť sa počas dlhého čakania rýchlo strácala. Keď prišla na rad a požiadali ju, aby predviedla zlosť, výbuch hnevu, ktorý nasledoval, ani veľmi nehrala.

Len dala voľný priechod skutočným emóciám. Komisiu uchvátila a rola slávnej markízy anjelov bola jej.

V roku 1964 bola tmavovlasá. Vlasy si zosvetlila výlučne kvôli Angelike.

Prekliatie slávnej markízy

Filmová Angelika je fenomén, ktorý diváci milujú už pol storočia. Je v ňom všetko. Dávka napätia, erotiky, akčných scén aj romantika s Robertom Hosseinom.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo božská markíza stále uchvacuje ľudí, spočíva v charaktere hlavnej hrdinky.

Postava Angeliky bola pre Michèle ušitá priamo na telo. Herečka hrala v podstate seba samu, len si pre úlohu odfarbila tmavé vlasy na medový odtieň.

Po nakrútení piatich filmov jej každý predpovedal veľkú kariéru. Ale stal sa pravý opak. Hoci natočila ešte niekoľko filmov, nikoho už nezaujímala.

Angelika jej nalepila na čelo nálepku, ktorej sa nedokázala zbaviť. Napokon ju režiséri prestali obsadzovať, lebo každý v nej videl len krásnu markízu.

Michèle skúšala šťastie aj v Hollywoode, kde markízu anjelov nepoznali, ale nevyšlo jej to. V sedemdesiatych rokoch žila už len z dozvukov slávy a v osemdesiatych rokoch natočila len jeden jediný film.

Mohla mať každého muža

Angelikino prekliatie sprevádzalo krásku aj v osobnom živote. Kým filmová hrdinka po útrapách našla šťastie po boku milovaného Peyraca, Michèle sa to nikdy nepodarilo. Hoci jej v časoch najväčšej slávy ležali pri nohách mocní a bohatí muži z celého sveta.

Túžil po nej dokonca aj iránsky šach Réza Páhlaví. „Odmietla som ho. Dôrazne som mu povedala nie!“ zdôraznila herečka.

„Mohla som mať každého muža, na ktorého som ukázala prstom. Nelákala ma však sláva ani peniaze. Milovala som mužov, ktorí boli krásni, a to mi stačilo,“ prezradila.

Problém bol len v tom, že zakaždým natrafila na toho nesprávneho.

Jej prvým manželom bol asistent režiséra Andre Smaghea. Spočiatku čarovný chlapík sa nedokázal vyrovnať s tým, že jeho manželka je úspešnejšia ako on.

Stal sa z neho alkoholik, ktorý ju tyranizoval a bil, až kým neskončil v sanatóriu. Herečka sa s ním mohla rozviesť, až keď mu vyplatila veľkú sumu peňazí.

Veľkým sklamaním sa skončilo aj druhé manželstvo. Automobilový pretekár Claude Bourrillot ju po šiestich rokoch opustil, vzal jej všetky šperky a peniaze.

Osud jej potom v Ženeve do cesty priviedol o osem rokov mladšieho rozvedeného podnikateľa rumunského pôvodu Adriena Janca, ktorý bol jej veľkým obdivovateľom.

Kvôli nemu a jeho dvom synom bola ochotná zanechať kariéru, no Adrien tesne pred svadbou zomrel na rakovinu.

Posledným partnerom nešťastnej herečky bol taliansky princ Nicola. Dva roky spolu žili v Ríme, až kým nepochopila, že on v nej vidí len Angeliku.

Navyše jeho aristokratickej rodine sa nepáčil jej obyčajný pôvod, a to bol koniec ich lásky.

„Muži sú od prírody neovládateľní a neznesiteľní. A možno som v role Angeliky prežila príliš veľa šťastia a na ozajstný život už nezvýšilo,“ uviedla v spomienkovej knihe.

S Charlesom Aznavourom. V roku 1960 si spolu zahrali vo filme Strieľajte na pianistu.

Sláva ako droga

V prvý januárový deň oslávila šarmantná Francúzka 77 rokov a nostalgicky konštatuje, že šťastná bola len na začiatku života a kariéry: „Potom som už bola len hrozne nešťastná.“

V istej životnej fáze ju prepadli veľké depresie, dokonca mala premyslené detaily samovraždy.

„Začala som čoraz viac prepadať beznádeji. Sláva je obrovská droga a človek si od nej len ťažko odvyká. Všetko na mňa padalo, môj svet sa rozpadol. Nakoniec som dospela k záveru, že každý človek musí naplniť svoj osud, a že by bolo príliš zbabelé pred ním utiecť,“ priznala sa herečka.

Dnes sa vraj už nehnevá na samotnú Angeliku, skôr na filmových tvorcov. „Angelika mi zničila život i kariéru. Zabránila mi v tom, aby som mohla točiť ďalšie filmy, ale len preto, lebo režiséri odo mňa chceli, aby som do smrti nehrala nič iné. Bolo to veľké sklamanie,“ skonštatovala.

Neľutuje však, že túto rolu prijala, je jej len ľúto, že si ju ostatní zaškatuľkovali. „Bola to nádherná úloha, skôr ľutujem tých imbecilov, ktorí nepochopili, že jedna rola nerobí herca,“ dodala na adresu režisérov a producentov.

Keď v televízii dávajú Angeliku, vraj pociťuje smútok a bezmocnosť. No zároveň doma opatruje všetky jej šaty, ktoré skúpila, keď sa rozpredávali rekvizity z filmu.

„Hrala som v päťdesiatke filmov, no aj tak som si istá, že na mojom náhrobnom kameni bude vyryté: Tu leží Angelika,“ napísala v autobiografickej knihe s názvom Ja nie som Angelika. Na druhej strane aj napriek všetkému hovorí: „Vedzte, že som žila krásny život aj napriek všetkým stratám a prehrám.“

Foto: Profimedia, ARCHÍV