Televízia dnes oslavuje, využívajte ju vo svoj prospech

Rodičia počas výchovy svojich detí musia okrem iného zvažovať aj to, koľko času poskytnú deťom na pozeranie televízie.

Tá ma v našich životoch nezastupiteľné miesto a nie je len zdrojom zábavy, ale aj vzdelávania a informácií.

Z prieskumu Poštovej banky dokonca vyplynulo, že televíziu sledujeme v priemere 3 hodiny denne. Niekedy však slúži len ako prísluchové médium a máme ju zapnutú počas iných aktivít.

Dnešný deň je považovaný za Svetový deň televízie a preto sme si zostavili výhody aj nevýhody sledovania televízie, najmä v súvislosti s najmenšími členmi našich rodín.

Výhody televízie:

Zábava

Niet pochýb, že televízia je obľúbeným spôsobom, ktorým sa ľudia aj deti bavia a relaxujú. Aj deti zažívajú počas bežného dňa rutinu.

Hrajú sa, jedia, spia, plačú. Sledovanie televíznych programov im poskytuje nový zdroj a formu zábavy. Rodičia zas majú v tom čase možnosť nachvíľu si vydýchnuť alebo sa venovať iným povinnostiam.

Ak dieťa posadíte pred televíznu obrazovku, ideálne je zvoliť náučné programy, či poučné rozprávky.

Je však nutné stanoviť si aj pri tejto činnosti pravidlá a stanoviť si čas, ktorý je určený na takúto „voľnú“ zábavu. Do dvoch rokov by ste sa však mali kombinácii televízie a dieťaťa vyhýbať.

Vzdelávanie

Televízia je fascinujúca vo svojej schopnosti preniesť množstvo zaujímavostí priamo k vám domov.

Vďaka nej objavujete, zisťujete nové skutočnosti, dostanete sa tam, kde by ste sa inak v živote neocitli a rozvíjate svoju fantáziu.

Prostredníctvom rôznych programov zostavených pre malé deti je možné svojich potomkov aj vzdelávať. Objavujte kultúry, miesta, prírodu a zvieratá.

Nevýhody televízie:

Spomalenie reči

Pri nadmernom sledovaní televízie sa môže do spôsobu reči vášho dieťaťa veľmi nenápadne vkradnúť určitá chyba.

Vývoj mozgu dieťaťa sa pri neustále zapnutej televízií môže spomaliť a dochádza k rečovým chybám. Narúša sa schopnosť dieťaťa viesť konverzáciu a zhoršuje sa jeho pozornosť.

Dá sa to vysvetliť ako akési „spomnalenie“ myslenia, ktoré je spôsobené neustálymi zvukovými a obrazovými efektmi televízie. Z pozerania televízie tieto fakty vyplývajú tiež veľmi prirodzene.

Pri tejto činnosti máme tendenciu menej sa medzi sebou rozprávať a tým si netrénujeme schopnosť vzájomnej interakcie.

Dlhodobo to má na vyjadrovacie schopnosti dieťaťa aj dospelého človeka negatívne následky.

Napriek tomu, že televízia „komunikuje“ s divákom, dieťa zaujmú najmä pohybujúce sa obrázky, farebnosť a vizuálna stránka vysielaného programu, nie reč.

Závislosť

Sledovanie televízie niekoľko hodín počas dňa sa môže pretaviť do závislosti. Stáva sa to deťom aj starším ľuďom. Ak si vybudujete závislosť na jednej aktivite, je pre vás ťažké koncentrovať sa na čokoľvek iné.

Ak ste, napríklad, závislí na sledovaní niektorého programu či seriálu, ste schopní vynechať iné objektívne dôležitejšie aktivity. Deti nie sú výnimkou a je veľmi ťažké ich od tejto závislosti odnaučiť.

Málo fyzickej aktivity

Neustále sledovanie televízie je sedavá činnosť. Málokto sa pred obrazovkou postaví, napríklad, na stepper či stacionárny bicykel a cvičí.

Je veľmi jednoduché podľahnúť zlozvykom, ktorým je aj pozeranie televízie v sede či ľahu. Ak necháte dieťa, aby takto trávilo niekoľko hodín denne, vyrastie z neho lenivec a môže sa stať, že sa táto vlastnosť pretaví aj do fyzickej podoby vo forme obezity.

Ako sme na tom so sledovaním televízie dnes?

Poštová banka v spolupráci s prieskumnou agentúrou 2muse pripravila prieskum o vzťahu Slovákov k televízii:

• Dianie doma i vo svete nie je ľudom ľahostajné, v médiách tieto informácie často vyhľadávajú.

• Ľudia vo veku od 35 do 50 rokov sledujú televíziu tri hodiny denne (185 min.), rádio na porovnanie počúvajú denne necelé dve a pol hodiny (158 min.) a na internete trávia takmer pol druha hodiny (85 min.).

• Približne tretina ľudí (32 %) si často vyhľadáva informácie z oblasti bankovníctva a zhruba pätina (23 %) tvrdí, že sleduje často témy z oblasti investícií.

• Podľa Eurostatu si na Slovensku nemôže dovoliť kúpiť nový farebný televízor necelé pol percento ľudí, kým v roku 2005 to bolo dvakrát viac.

• Záujem o témy sa líši nielen podľa veku, ale aj podľa bydliska. Ľudí z najmenších obcí (do 5 000 obyvateľov) zaujímajú v médiách v porovnaní s väčšími mestami častejšie témy domácich prác a záhradkárčenia (69 %). Naopak, ľudia z miest nad 100 tis. obyvateľov, sledujú vo väčšej miere nielen domáce (81 %), ale aj zahraničné dianie (67 %) a spoznávanie krajín za hranicami Slovenska (57 %).

• Rodinné seriály ťahajú k televízii najmä staršiu populáciu. Podľa prieskumu ich obľubujú a denne sledujú predovšetkým ženy. Takmer polovica z nich ich sleduje na dennej báze. Pre porovnanie, spomedzi mužov sleduje seriály denne približne 38 %. Ľudia s vyšším príjmom (nad 801 eur) trávia čas zväčša inými aktivitami alebo preferujú iný typ relácií.

• Až 99 % slovenských domácností má doma farebný televízor. Z pohľadu krajov sú percentá vyrovnané. Len 2 % domácností z bratislavského a banskobystrického kraja nemá farebný televízor a jedno percento chýba aj v prešovskom kraji.

• V roku 2014 si televízor nemohlo dovoliť kúpiť necelé pol percento (0,4 %) ľudí v EÚ, kým v roku 2005 to bolo dvakrát viac (0,9 %). Slovensko sa v rebríčku nijako nevymyká európskemu priemeru. Najväčšie percento ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť farebný televízor je spomedzi krajín únie v Bulharsku (1,8 %), v Rumunsku (1,2 %) a v Lotyšsku (0,9 %).