SME
Sobota, 19. október, 2019 | Meniny má Kristián

Etnologička Tatiana Bužeková: S mágiou sa stretneme v každej kultúre

Narodila sa v Moskve, ale jej domovom je už tri desaťročia Bratislava. Mohla sa stať matematičkou, ale napokon si splnila dávny sen a stala sa etnologičkou.

(Zdroj: Petra Bošanská)

Pochádzate z Moskvy, kde ste vyštudovali matematiku. Ako sa ruská matematička ocitne o desať rokov neskôr na filozofickej fakulte v Bratislave, aby študovala religionistiku?

V detstve som snívala o tom, že sa stanem archeologičkou. Zvlášť ma fascinoval starovek a mýty rôznych národov. Záujem o archeológiu časom pominul, avšak dejiny náboženstiev zostali mojou obľúbenou témou. Počas štúdia na Moskovskej univerzite som stretla študenta zo Slovenska, o pár rokov sme sa zobrali a presťahovali do Bratislavy, kde sa mi krátko po príchode narodil prvý syn a o necelé dva roky druhý. Bola som dlho na materskej. Po jej ukončení sa mi nepodarilo zamestnať sa vo svojom odbore, a tak som skončila pri papierovačkách – rutinnej práci s dokumentmi. Stála som pred rozhodnutím: mám pokračovať v nenamáhavej práci, alebo sa usilovať nájsť si niečo súvisiace so svojím vzdelaním? Prípadne zostať doma s deťmi, lebo aj táto možnosť prichádzala do úvahy. No ani jedna z vymenovaných ciest ma nelákala. Vtedy som sa rozhodla, že sa vrátim k niekdajším záujmom a vyštudujem odbor, ktorý súvisel s mojimi detskými snami - religionistiku. Dnes sa však nepovažujem za religionistku, pretože moje doktorandské štúdium prebiehalo v odbore etnológia a moje odborné záujmy sa rozšírili.

((video))

Boli pre vás začiatky na Slovensku ťažké?

Áno, prvý rok bol naozaj ťažký, čo súviselo s nostalgiou, samotou (keďže manžel musel po príchode na Slovensko narukovať na rok do armády), s rizikovým tehotenstvom a tým, čo by som teraz odborne nazvala asimiláciou. Hoci Rusko a Slovensko nie sú kultúrne až také odlišné, všetko bolo pre mňa iné, najmä spôsob komunikácie s ľuďmi. Niečo sa mi zdalo pekné, niečo ma iritovalo. Prešla som všetkými štádiami zvykania si na cudziu krajinu, ktoré pozná každý, kto žil dlhší čas v zahraničí. Musím však povedať, že som mala veľmi dobré skúsenosti s ľuďmi, či už to bola rodina môjho dnes už bývalého manžela, jeho priatelia alebo aj cudzí ľudia. Takisto bývalé kolegyne, s ktorými som sa stretla vo svojom prvom zamestnaní boli ku mne nesmierne láskavé. Vďaka nim sa moja slovenčina rýchlo zlepšila.

Do vysokoškolských lavíc ste nanovo zasadli už ako tridsiatnička, matka dvoch detí. Ako vás vnímali vaši noví spolužiaci? A ako ste pristupovali k štúdiu, boli ste svedomitejšia a dychtivejšia študentka?

Samozrejme, na začiatku som mala veľké obavy. No tie sa rýchlo rozplynuli, a to práve vďaka mojim spolužiakom, ktorí mi ani v najmenšom nedávali pocítiť, že k nim nepatrím. S viacerými z nich som nadviazala trvalé priateľstvo a doteraz sa stretávame. Pokiaľ ide o prístup k štúdiu, boli sme dychtiví a svedomití všetci, keďže, podobne ako pre mňa, aj pre mojich spolužiakov bolo toto štúdium srdcovkou. Zároveň som bola staršia a mala som skúsenosti, ktoré na nich ešte len čakali, a okrem toho naše kultúrne vedomosti boli odlišné – čítala som v detstve iné knihy, pozerala iné filmy a vnímala inak dejiny. No tieto odlišnosti boli skôr podnetom na vzájomné spoznávanie.

01.jpg

Spočiatku ste sa venovali téme záhrobia v ruských duchovných veršoch, neskôr ste svoj záujem upriamili na slovenské rurálne prostredie, a to najmä na poverové rozprávanie, bosoráctvo, magické predstavy a praktiky. Čím vás oslovili tieto témy?

Dá sa povedať, že tieto javy sú univerzálne. S bosoráctvom a mágiou sa stretneme v každej kultúre, ako aj s príbehmi o nadprirodzených bytostiach či udalostiach. Práve preto sú tieto fenomény večnými témami kultúrnej antropológie i etnológie. Pre mňa boli logickým pokračovaním môjho záujmu o mytológiu. Čím viac som sa ponárala do problematiky nadprirodzených predstáv, tým viac som chcela vedieť, ako sa prejavujú v každodennom živote. Moja zvedavosť sa teda posunula od knižných príbehov k tým, ktoré rozprávajú skutoční ľudia, či už im veria, alebo nie.

Ako prebieha terénny výskum vo vašom odbore? Musia byť lokality, kde prebieha, niečím špecifické?

Pri terénnom výskume etnograf dodržuje štandardný postup, ktorého najdôležitejším aspektom je komunikácia s miestnymi obyvateľmi a spoznávanie lokálnych podmienok. Americký antropológ David Samuels prirovnáva etnografické štúdie k žánru sci-fi. Aj fantastické novely, aj etnografie opisujú cudzie svety, postupne mapujú neznáme územie a prehlbujú jeho obraz rôznymi detailmi. V oboch žánroch ide o spoznávanie seba prostredníctvom spoznávania iných. Rozdiel medzi sci-fi a etnografiou je v tom, že v etnografii môžu byť cudzie svety doslova za rohom. Výber prostredia pritom vždy závisí od výskumnej témy. Niekedy musí byť lokalita špecifická. Nepôjdete napríklad skúmať mestských šamanov na slovenské dediny, skôr si zvolíte Bratislavu. Bol to prípad môjho druhého výskumného projektu. Niektoré témy však môžete skúmať kdekoľvek. Taká bola aj moja prvá téma, teda fenomén magického škodenia a aj moja súčasná téma, starnutie ženy.

02.jpg

Na tú som sa vás chcela opýtať. Od bosoriek ste sa totiž presunuli k téme životných cyklov ženy a najmä jej starnutiu. Chcete tým naznačiť, že obraz bosorky a stareny nemá k sebe až tak ďaleko?

Historické pramene i súčasné výskumy ukazujú, že jedným zo stereotypov európskej čarodejnice je škaredá starena. Nie je však jediný. Viacerí respondenti opisovali bosorky ako mladé, krásne, zvodné ženy. Podobné výpovede môžeme nájsť aj v historických dokumentoch. Napokon aj súčasná populárna kultúra pri reprezentácii čarodejníc využíva predovšetkým tieto dva stereotypy. No posun môjho záujmu od problematiky magického škodenia k téme starnutia ženy s týmto obrazom priamo nesúvisel. Medzistupňom bol už spomenutý výskum mestského šamanizmu, ktorý sa týkal aj liečenia. Tak som sa dostala k problematike zdravia a chorôb a začala študovať literatúru z oblasti medicínskej antropológie. Starnutie je jednou z významných tém tejto disciplíny a v súčasnosti patrí aj k spoločensky frekventovaným.

Spomínali ste mi, že najprv ste svoj výskum chceli zamerať na menopauzu, ale potom ste priamo v teréne zistili, že mnoho z vašich respondentiek ju za významný medzník nepovažovalo. Dodajme, že už niekoľko rokov robíte výskum v obci na východnom Slovensku. Ženy z veľkých miest by vám možno odpovedali inak.

Áno, menopauza sa nejaví ako významný medzník v životných príbehoch žien nad sedemdesiat rokov. Podľa môjho názoru to súvisí s niekdajšou výraznou tabuizáciou tém súvisiacich s reprodukciou. Na druhej strane, tak ako hovoríte, vnímanie menopauzy výrazne závisí od kultúrneho prostredia. Kanadská antropologička Margaret Lock napríklad zistila, že v Japonsku ženy nepociťujú „typické“ prejavy prechodu ako návaly tepla, búšenie srdca či bolesti hlavy. Jej výskumy potvrdzujú myšlienku, že kultúrne prostredie v mnohom predpisuje, ako sa máte cítiť, aj keď ide o zdanlivo univerzálne telesné procesy.

03.jpg

Pôsobíte ako docentka na Katedra etnológie a muzeológie na FiF UK v Bratislave. Možno sa opýtam naivne, ale čo všetko si pod tým možno predstaviť? Čomu sa venujú vaši študenti?

Pôsobenie na univerzite znamená, že popri výskume je hlavnou zložkou mojej práce učenie a ja učím veľmi rada. Je to kontakt s mladými ľuďmi, pestrosť, dynamickosť a tiež radosť zo zdieľania vedomostí, ktoré je vždy obojstranné. Na našej katedre sa študenti venujú rozmanitým témam, ktoré dnes rezonujú aj vo verejnom diskurze – od etnických otázok a migrantov cez rodinné a príbuzenské vzťahy po alternatívnu medicínu a spôsoby stravovania. Jeden z diplomantov robí výskum o vnímaní ideálnych partnerov, ďalšia študentka sa rozhodla skúmať vzťah medzi kultúrnymi hodnotami a charakteristikami postáv Pána prsteňov, moja doktorandka sa zasa venuje téme materstva a pôrodníctva... Každý rok prináša nové zaujímavé témy a ja sa na ne vždy teším.

VIZITKA:

Tatiana Bužeková (52)

Vyštudovala Fakultu numerickej matematiky a kybernetiky na Moskovskej štátnej univerzite a neskôr religionistiku na Filozofickej fakulte v Bratislave, kde dnes pôsobí ako pedagogička na katedre etnológie. Je autorkou publikácií Za horama, za vodú... Ľudové rozprávania z obce Závod (2007) a Nepriateľ zvnútra (2009), v súčasnosti finalizuje rukopis o symbolickom liečení, teda o ľudovom liečiteľstve, ale aj mestskom šamanizme. Má dvoch dospelých synov a vo voľnom čase sa venuje literatúre, prekladaniu a fotografovaniu.

Foto: Petra Bošanská

Vizáž a styling: Barbora Yurkovic

Ďakujeme za poskytnutie priestorov na fotografovanie Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu
  2. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  4. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  5. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  7. Nestarnú, ale dozrievajú
  8. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  9. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  10. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  1. Firma BONATO oddlžila svojich klientov v sume 100 000 000 Eur
  2. Ako manažovať 16 miliónov dielov denne?
  3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  5. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  6. Slávnostné otvorenie VIVO! Bratislava už o tri týždne
  7. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu
  8. Udržateľné úspešné podnikanie na Slovensku a v Bulharsku
  9. Slováci sú chlebovým národom
  10. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 13 954
  2. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 13 162
  3. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 12 963
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 9 651
  5. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 9 273
  6. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 7 867
  7. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 7 845
  8. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 289
  9. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 6 800
  10. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 6 772

Téma: Klimaktérium a menopauza


Hlavné správy zo Sme.sk

Ako o Gorile klamala Anna Bubeníková

Nominantka SDKÚ pôsobila vo Fonde národného majetku devätnásť rokov.

Anna Bubeníková.
Komentár Petra Schutza

Prezidentka je optimistkou bez dôvodu

Niežeby sa dôvera ku krokom polície i prokuratúry dala rovno vylúčiť.

Peter Schutz

Gorila vyhnala do ulíc zástupy ľudí, pochodovali Za spravodlivé Slovensko

Organizátori vyzvali na odchod Trnku, Jankovskú, Fica aj Kováčika.

Pochod iniciatívy Za slušné Slovensko podporili tisíce ľudí
Dnes píše Jaroslav Rumpli

Asi najsmutnejšie je mlčanie Ivana Mikloša

Kolopič sa neprizná, ani keby ho lámali na kolese.

Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš.

Neprehliadnite tiež

Budúcnosť je teraz: Svetoví dizajnéri navrhujú inteligentné šaty

Futurizmus v móde dostáva úplne nový rozmer.

Zendaya v šatách od Tommyho Hilfigera

Čo vás čaká v najbližšom magazíne smeŽeny?

Prečítajte si rozhovor s tenistkou Dominikou Cibulkovou.

Bezlepkové mega čokoládové brownies s cuketou
Alexandria Ocasio-Cortez