Etnologička Tatiana Bužeková: S mágiou sa stretneme v každej kultúre

Narodila sa v Moskve, ale jej domovom je už tri desaťročia Bratislava. Mohla sa stať matematičkou, ale napokon si splnila dávny sen a stala sa etnologičkou.

(Zdroj: Petra Bošanská)

Pochádzate z Moskvy, kde ste vyštudovali matematiku. Ako sa ruská matematička ocitne o desať rokov neskôr na filozofickej fakulte v Bratislave, aby študovala religionistiku?

V detstve som snívala o tom, že sa stanem archeologičkou. Zvlášť ma fascinoval starovek a mýty rôznych národov. Záujem o archeológiu časom pominul, avšak dejiny náboženstiev zostali mojou obľúbenou témou. Počas štúdia na Moskovskej univerzite som stretla študenta zo Slovenska, o pár rokov sme sa zobrali a presťahovali do Bratislavy, kde sa mi krátko po príchode narodil prvý syn a o necelé dva roky druhý. Bola som dlho na materskej. Po jej ukončení sa mi nepodarilo zamestnať sa vo svojom odbore, a tak som skončila pri papierovačkách – rutinnej práci s dokumentmi. Stála som pred rozhodnutím: mám pokračovať v nenamáhavej práci, alebo sa usilovať nájsť si niečo súvisiace so svojím vzdelaním? Prípadne zostať doma s deťmi, lebo aj táto možnosť prichádzala do úvahy. No ani jedna z vymenovaných ciest ma nelákala. Vtedy som sa rozhodla, že sa vrátim k niekdajším záujmom a vyštudujem odbor, ktorý súvisel s mojimi detskými snami - religionistiku. Dnes sa však nepovažujem za religionistku, pretože moje doktorandské štúdium prebiehalo v odbore etnológia a moje odborné záujmy sa rozšírili.

Boli pre vás začiatky na Slovensku ťažké?

Áno, prvý rok bol naozaj ťažký, čo súviselo s nostalgiou, samotou (keďže manžel musel po príchode na Slovensko narukovať na rok do armády), s rizikovým tehotenstvom a tým, čo by som teraz odborne nazvala asimiláciou. Hoci Rusko a Slovensko nie sú kultúrne až také odlišné, všetko bolo pre mňa iné, najmä spôsob komunikácie s ľuďmi. Niečo sa mi zdalo pekné, niečo ma iritovalo. Prešla som všetkými štádiami zvykania si na cudziu krajinu, ktoré pozná každý, kto žil dlhší čas v zahraničí. Musím však povedať, že som mala veľmi dobré skúsenosti s ľuďmi, či už to bola rodina môjho dnes už bývalého manžela, jeho priatelia alebo aj cudzí ľudia. Takisto bývalé kolegyne, s ktorými som sa stretla vo svojom prvom zamestnaní boli ku mne nesmierne láskavé. Vďaka nim sa moja slovenčina rýchlo zlepšila.

Do vysokoškolských lavíc ste nanovo zasadli už ako tridsiatnička, matka dvoch detí. Ako vás vnímali vaši noví spolužiaci? A ako ste pristupovali k štúdiu, boli ste svedomitejšia a dychtivejšia študentka?

Samozrejme, na začiatku som mala veľké obavy. No tie sa rýchlo rozplynuli, a to práve vďaka mojim spolužiakom, ktorí mi ani v najmenšom nedávali pocítiť, že k nim nepatrím. S viacerými z nich som nadviazala trvalé priateľstvo a doteraz sa stretávame. Pokiaľ ide o prístup k štúdiu, boli sme dychtiví a svedomití všetci, keďže, podobne ako pre mňa, aj pre mojich spolužiakov bolo toto štúdium srdcovkou. Zároveň som bola staršia a mala som skúsenosti, ktoré na nich ešte len čakali, a okrem toho naše kultúrne vedomosti boli odlišné – čítala som v detstve iné knihy, pozerala iné filmy a vnímala inak dejiny. No tieto odlišnosti boli skôr podnetom na vzájomné spoznávanie.

01.jpg

Spočiatku ste sa venovali téme záhrobia v ruských duchovných veršoch, neskôr ste svoj záujem upriamili na slovenské rurálne prostredie, a to najmä na poverové rozprávanie, bosoráctvo, magické predstavy a praktiky. Čím vás oslovili tieto témy?

Dá sa povedať, že tieto javy sú univerzálne. S bosoráctvom a mágiou sa stretneme v každej kultúre, ako aj s príbehmi o nadprirodzených bytostiach či udalostiach. Práve preto sú tieto fenomény večnými témami kultúrnej antropológie i etnológie. Pre mňa boli logickým pokračovaním môjho záujmu o mytológiu. Čím viac som sa ponárala do problematiky nadprirodzených predstáv, tým viac som chcela vedieť, ako sa prejavujú v každodennom živote. Moja zvedavosť sa teda posunula od knižných príbehov k tým, ktoré rozprávajú skutoční ľudia, či už im veria, alebo nie.

Ako prebieha terénny výskum vo vašom odbore? Musia byť lokality, kde prebieha, niečím špecifické?

Pri terénnom výskume etnograf dodržuje štandardný postup, ktorého najdôležitejším aspektom je komunikácia s miestnymi obyvateľmi a spoznávanie lokálnych podmienok. Americký antropológ David Samuels prirovnáva etnografické štúdie k žánru sci-fi. Aj fantastické novely, aj etnografie opisujú cudzie svety, postupne mapujú neznáme územie a prehlbujú jeho obraz rôznymi detailmi. V oboch žánroch ide o spoznávanie seba prostredníctvom spoznávania iných. Rozdiel medzi sci-fi a etnografiou je v tom, že v etnografii môžu byť cudzie svety doslova za rohom. Výber prostredia pritom vždy závisí od výskumnej témy. Niekedy musí byť lokalita špecifická. Nepôjdete napríklad skúmať mestských šamanov na slovenské dediny, skôr si zvolíte Bratislavu. Bol to prípad môjho druhého výskumného projektu. Niektoré témy však môžete skúmať kdekoľvek. Taká bola aj moja prvá téma, teda fenomén magického škodenia a aj moja súčasná téma, starnutie ženy.

02.jpg

Na tú som sa vás chcela opýtať. Od bosoriek ste sa totiž presunuli k téme životných cyklov ženy a najmä jej starnutiu. Chcete tým naznačiť, že obraz bosorky a stareny nemá k sebe až tak ďaleko?

Historické pramene i súčasné výskumy ukazujú, že jedným zo stereotypov európskej čarodejnice je škaredá starena. Nie je však jediný. Viacerí respondenti opisovali bosorky ako mladé, krásne, zvodné ženy. Podobné výpovede môžeme nájsť aj v historických dokumentoch. Napokon aj súčasná populárna kultúra pri reprezentácii čarodejníc využíva predovšetkým tieto dva stereotypy. No posun môjho záujmu od problematiky magického škodenia k téme starnutia ženy s týmto obrazom priamo nesúvisel. Medzistupňom bol už spomenutý výskum mestského šamanizmu, ktorý sa týkal aj liečenia. Tak som sa dostala k problematike zdravia a chorôb a začala študovať literatúru z oblasti medicínskej antropológie. Starnutie je jednou z významných tém tejto disciplíny a v súčasnosti patrí aj k spoločensky frekventovaným.

Spomínali ste mi, že najprv ste svoj výskum chceli zamerať na menopauzu, ale potom ste priamo v teréne zistili, že mnoho z vašich respondentiek ju za významný medzník nepovažovalo. Dodajme, že už niekoľko rokov robíte výskum v obci na východnom Slovensku. Ženy z veľkých miest by vám možno odpovedali inak.

Áno, menopauza sa nejaví ako významný medzník v životných príbehoch žien nad sedemdesiat rokov. Podľa môjho názoru to súvisí s niekdajšou výraznou tabuizáciou tém súvisiacich s reprodukciou. Na druhej strane, tak ako hovoríte, vnímanie menopauzy výrazne závisí od kultúrneho prostredia. Kanadská antropologička Margaret Lock napríklad zistila, že v Japonsku ženy nepociťujú „typické“ prejavy prechodu ako návaly tepla, búšenie srdca či bolesti hlavy. Jej výskumy potvrdzujú myšlienku, že kultúrne prostredie v mnohom predpisuje, ako sa máte cítiť, aj keď ide o zdanlivo univerzálne telesné procesy.

03.jpg

Pôsobíte ako docentka na Katedra etnológie a muzeológie na FiF UK v Bratislave. Možno sa opýtam naivne, ale čo všetko si pod tým možno predstaviť? Čomu sa venujú vaši študenti?

Pôsobenie na univerzite znamená, že popri výskume je hlavnou zložkou mojej práce učenie a ja učím veľmi rada. Je to kontakt s mladými ľuďmi, pestrosť, dynamickosť a tiež radosť zo zdieľania vedomostí, ktoré je vždy obojstranné. Na našej katedre sa študenti venujú rozmanitým témam, ktoré dnes rezonujú aj vo verejnom diskurze – od etnických otázok a migrantov cez rodinné a príbuzenské vzťahy po alternatívnu medicínu a spôsoby stravovania. Jeden z diplomantov robí výskum o vnímaní ideálnych partnerov, ďalšia študentka sa rozhodla skúmať vzťah medzi kultúrnymi hodnotami a charakteristikami postáv Pána prsteňov, moja doktorandka sa zasa venuje téme materstva a pôrodníctva... Každý rok prináša nové zaujímavé témy a ja sa na ne vždy teším.

VIZITKA:

Tatiana Bužeková (52)

Vyštudovala Fakultu numerickej matematiky a kybernetiky na Moskovskej štátnej univerzite a neskôr religionistiku na Filozofickej fakulte v Bratislave, kde dnes pôsobí ako pedagogička na katedre etnológie. Je autorkou publikácií Za horama, za vodú... Ľudové rozprávania z obce Závod (2007) a Nepriateľ zvnútra (2009), v súčasnosti finalizuje rukopis o symbolickom liečení, teda o ľudovom liečiteľstve, ale aj mestskom šamanizme. Má dvoch dospelých synov a vo voľnom čase sa venuje literatúre, prekladaniu a fotografovaniu.

Foto: Petra Bošanská

Vizáž a styling: Barbora Yurkovic

Ďakujeme za poskytnutie priestorov na fotografovanie Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  2. Malé knedličky, veľké dojmy
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  6. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  7. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  10. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 901
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 791
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 799
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 479
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 393
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 611
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 3 937
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 735
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 083
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 847

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?

Blog prezidenta SZĽH

Silné reči o Slovane v KHL hokej nespasia

Spor Lintner vs. Krajči ukázal, aké zbytočné sú silné reči veľkých chlapcov.

EKONOMIKA

Do Ameriky a späť sa dá letieť za menej ako 150 eur

Norwegian už predáva letenky za menej ako sto eur.

Neprehliadnite tiež

Ako dopriať telu láskyplnú starostlivosť a nadviazať s ním vzťah

V kolobehu rôznorodých podnetov človek ľahko stráca kontakt sám so sebou.

Spánok v podprsenke – áno či nie?

Odporcovia z radov odborníkov argumentujú negatívnym dopadom na zdravie.

Módu na Brit Awards ovládla stávka na istotu, hviezdy zabudli experimentovať

Speváčky, hudobníčky a modelky sa na odovzdávaní cien najlepšej britskej hudby odeli najmä do tmavších farieb.

Modelka visela z mrakodrapu bez istenia, skončila na polícii

Ruská hviezda z Instagramu Viki Odintcova v Dubaji predviedla extrémny kúsok pre efektné fotografie, argumentovala tým, že chcela poukázať na zlú zabezpečenosť budovy.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop