Učiť sa jazyky je nadmieru obohacujúca skúsenosť v každom veku. Najmä v detstve je to však jednou z najrozumnejších investícií do budúcnosti.
Deti intuitívne považujú učenie nových jazykov za príležitosť skúmať niečo nepoznané, hrať sa a užívať si túto aktivitu spolu s ďalšími rovesníkmi.
Je v nich entuziazmus, ktorý poháňa radosť objavovať nové. Schopnosť detí naučiť sa jazyky niekedy pôsobí na dospelých ako zázrak, pretože osvojovanie cudzích slov je extrémne rýchle.
Ich radosť z učenia a „čerstvosť“ myslenia sú ideálne na osvojenie cudzích rečí. Preto treba začať čo najskôr, odborníci odporúčajú už v troch rokoch.
V období, keď sa dieťa učí materinský jazyk, je veľmi flexibilné a schopné vstrebať informácie aj o ďalšej cudzej reči.
„Po narodení má dieťa veľa neurónov, ktoré však ešte nie sú prepojené. Stimuláciou sa začnú medzi sebou prepájať a čím viac sú prepájané, tým viac sa zvyšuje mentálna kapacita dieťaťa,“ vysvetľuje metodička výučby Katalin Deák.
Mentálna obratnosť
Ako dospelí musíte pri učení sa nového jazyka prekonávať zaužívané postupy a systémy vo svojom materinskom jazyku, študovať explicitne gramatiku a trápiť sa nad cvičeniami.
Tým najmladším to však ide oveľa jednoduchšie, prirodzene do seba absorbujú slovnú zásobu, intonáciu či pravidlá gramatiky.
Priebeh učenia je intuitívny vďaka flexibilite ich mladého mozgu, ktorý zatiaľ nie je zaplnený ďalšími prebytočnými informáciami.
K téme sa vyjadruje:
Katalin Deák, hlavná metodička výučby metódy Helen Doron na Slovensku, Helendoron.sk
Katalin Deák vysvetľuje benefity výučby cudzieho jazyka u detí: „Medzinárodné výskumy poukazujú na skutočnosť, že bilingválne deti majú výhody oproti monolingválnym. Po nástupe do školy sú lepšie v čítaní, písaní a vo vyjadrovacích schopnostiach nielen v materčine, ale zároveň aj v druhom jazyku.
Nad svojimi rovesníkmi však spravidla vynikajú aj v ďalších oblastiach – sú kreatívnejšie, majú lepšiu priestorovú predstavivosť aj logické myslenie.
Študenti vykazujú vyššiu obratnosť v zručnostiach, ktoré súvisia so symbolickým znázornením, ako sú matematika alebo hudba. Sú lepší v riešení úloh, ktoré vyžadujú flexibilitu myslenia a preukazujú sociálnu empatiu v skoršom veku.“
Obratnosť ich myslenia sa prenáša aj do sluchu, ktorý je citlivejší na rôzne zvuky a prízvuky. Deti, ktoré sa jazyky neučia, strácajú túto schopnosť vo veku od 8 do 12 rokov. Tie, ktoré sa naopak cudzím jazykom venujú odmalička, sú schopné rozoznávať nepretržite najmenšie nuansy v jazykoch aj v hudbe.
Keď chcete začať
Ak sa bojíte, že deti začnú mať z vybraného cudzieho jazyka zmätok a budú pliesť v jednej vete slovenčinu a napríklad angličtinu, nemusíte sa obávať.
„Deti majú neuveriteľnú schopnosť rozlišovať jazyky, buď si spájajú jazyk s určitou osobou alebo s určitou situáciou. V procese osvojovania si viacerých jazykov môže nastať obdobie, že si dieťa vypožičia slovo z jedného jazyka, lebo niektoré slová sú v ňom jednoduchšie, a tak mieša reči, ale je mu jasné, ktoré slovo kam patrí,“ vysvetľuje odborníčka.
Výber jazyka je na vás. Najpopulárnejšie sú podľa Katalin Deák stále angličtina a nemčina. Dôležité je vybrať si spôsob, akým sa dieťa bude učiť a či sa zapojíte aj vy ako rodičia.
„U nás na hodinách angličtiny sú prítomní rodičia zhruba do štyroch rokov dieťaťa, do troch rokov sú aj aktívne zapájaní. Takto sa môžu naučiť, ako správne viesť deti k angličtine, ako sa s nimi správne hrať po anglicky a môžu to robiť doma, ak má dieťa na to náladu.
Nikdy dieťa nenútime do učenia, lebo to vytvára nechuť. Ak to rodič robí správne, posilní to jeho vzťah s dieťaťom. Na druhej strane máme veľa skúseností s deťmi, ktoré sa vyslovene rozhodnú tak, že sa s mamičkou po anglicky hrať nechcú, lebo si vytvorili pevné pravidlo, že s mamou sa rozprávajú len v materinskom jazyku.
V takom prípade to netreba siliť a učenie nechať na hravý a špeciálny jazykový kurz,“ dodáva metodička.
Učenie je zábava
Podľa metodičky výučby sú všetky deti malými géniami v osvojovaní si jazykov. „Zhruba do šiesteho roku života je dieťa senzitívne na jazyky.
Ak mu ponúknete aj dva alebo tri jazyky systematickým a správnym spôsobom, naučí sa ich,“ vysvetľuje odborníčka.
Dôležité je vybrať deťom správny kurz, ideálne je skupinové vyučovanie. „Pri individuálnom vyučovaní, najmä ak je veľmi formálne, dieťa cíti veľký tlak a prestane ho to baviť. Pri skupinovej výučbe s profesionálnou lektorkou deti vnímajú učenie ako zábavnú činnosť, ktorá ich motivuje.
Najlepšie je začať čím skôr, ideálne do tretieho roku života. Ak sa dieťa učí druhý jazyk do šiesteho roku, mozog ukladá jazykové vnemy do tej istej časti mozgu ako materinský jazyk.
Jazyky, ktoré sa dieťa učí neskôr, po siedmom roku života, sa ukladajú do inej časti mozgu a učí sa to iným spôsobom než materinský jazyk a inak si to aj pamätá,“ hovorí Katalin Deák.
Benefity malého lingvistu
Ak sa dieťa začne učiť cudzie jazyky v ranom veku, ovplyvní to jeho život pozitívne po mnohých stránkach:
Lepšia schopnosť učiť sa – podľa prieskumov dosahujú bilingválne deti vyššie skóre v testoch a lepšie výsledky v školách aj v ďalších odboroch, ktoré sa netýkajú jazykov.
Lepšie čítanie s porozumením – deti sú jazykovo zdatnejšie a schopné vstrebávať jednoduchšie text.
Vyššie sebavedomie – zdravé sebavedomie prichádza so schopnosťami človeka. Deťom, ktoré ovládajú druhý jazyk, sa otvárajú obzory nových možností a do učenia sa púšťajú s väčším záujmom, čím nadobúdajú aj viac sebaistoty.
Podpora mozgu – mozog dokáže pracovať ako sval. Čím viac ho trénujete, tým lepšie bude pracovať a odrazí sa to na vašom myslení. Výhodou je, že ho takto môžete posilňovať už od útleho veku.
Prirodzený akcent – mimika tváre a schopnosť ohýbať jazyk je u detí lepšie vyvinutá, preto ľahšie spracúvajú rôzne zvuky v jazykoch mimo svojho materinského a sú schopné rozoznať najmenšie detaily aj v staršom veku.
Viac príležitostí na zamestnanie v dospelosti – v súčasnosti je trend multilingvizmu rozšírený a stále platí heslo „koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom“. Vedia to aj zamestnávatelia, ktorí hľadajú jazykovo nadaných pracovníkov.
Rozhľad vo svete – schopnosť hovoriť cudzími jazykmi je príležitosťou získavať stáže a štipendiá v zahraničí, neskôr aj prácu. Veľa cestovať a všade sa dohovoriť. Jazyky sú príležitosťou, ako lepšie spoznať svet okolo seba a rôzne kultúry.