Prečo sa niektorí ľudia stanú obeťami tyranov?

Často počujeme ponižujúcu vetu, že „ten je pod papučou“ alebo „tú ženu muž doma týra“. Či je viac mužov, alebo žien, ktorí musia poslúchať svoju polovičku, ťažko povedať, obeťou sa môže stať príslušník jedného aj druhého pohlavia.

Spoločnosť prirodzene obhajuje obeť a odsudzuje tyrana, lenže je v tom obeť skutočne nevinne? V každom prípade prežíva veľkú psychickú bolesť, v niektorých prípadoch aj fyzickú, vnútorný pocit nešťastia a beznádeje ju privádza do zúfalstva a často aj k zúfalým činom.

Tyrani majú totiž vytvorené fascinujúce manipulatívne techniky a zručnosti vydierania, zastrašovania, osočovania a iných metód, na ktoré je normálny človek krátky.

Nezáleží na tom, aké majú vzdelanie, prirodzený talent niektorých ľudí v tejto oblasti je doslova geniálny. Tyrani nemusia byť len z nízkej spoločenskej vrstvy.

Sú nimi často ľudia s poruchou osobnosti, ktorých prirodzenou črtou je túžba po moci, bývajú nesmierne ctižiadostiví a často pracujú vo vysokých funkciách.

Navonok sú to možno „sympatickí ľudia“, na ktorých by nikto z okolia zlé slovko nepovedal. Doma v partnerskom vzťahu však dokážu vytvoriť peklo.

Obeť si nájde tyrana

Ako vlastne vznikajú takéto partnerstvá? „Každý tyran podvedome číta signály iných ľudí, vyhodnocuje ich a opäť podvedome si vyberá niektorých do svojho života,“ vysvetľuje terapeut Robert Kačalka a dodáva: „Platí to aj opačne, každá obeť potrebuje a hľadá svojho tyrana.

Na začiatku je to medzi nimi vždy pekné, podobne ako v normálnych vzťahoch. Deje sa to z jednoduchého dôvodu.

K téme sa vyjadruje:

mentálny terapeut a kouč Robert Kačalka z kliniky celostnej medicíny Medante, Medante.com

Zamilovanosť pripútava ľudí k sebe, nevidia svoje chyby a slabé stránky. A to je dobre. Keby každý človek hneď videl všetky nedostatky toho druhého, ľudstvo by za dve generácie vymrelo.

Ľudia by nechceli mať vzťah s niekým nedokonalým. Práve preto nás zamilovanosť robí v očiach druhých ľudí dokonalými a vďaka nej sa k sebe pripútavame.

Časom sa však prirodzene ukážu všetky vlastnosti človeka, jeho charakter, postoje aj systém hodnôt.“ Lenže prečo sa človek stáva obeťou, veď kto by už túžil po takejto pozícii?

„Z praxe vám môžem potvrdiť, že existujú ľudia, ktorí sa po opustení partnera tyrana cítia omnoho horšie ako s ním. To je znakom, že obeť stále potrebuje svojho tyrana. Takže z istého pohľadu obeť svoje podvedomé uspokojenie dosahuje prostredníctvom tyrana, aj keď vedome je zásadne proti. Samozrejme, tyran môže nachádzať isté uspokojenie, keď môže s ľuďmi manipulovať alebo ich týrať,“ vysvetľuje odborník.

Slabý alebo nezodpovedný?

Človek sa môže stať obeťou z rôznych dôvodov. Dokonca ten, kto v jednom vzťahu vystupoval ako obeť, sa môže v inom vzťahu stať tyranom a naopak.

Môže za to prísna výchova rodičov, strata vlastnej identity, nedostatok lásky, pochopenia a uznania, rodičovský vzor, gény?

Podľa Roberta Kačalku je vzťah vždy o dvoch ľuďoch: „Ak sa na situáciu pozrieme z legislatívneho hľadiska, náš právny systém vždy trestá tyrana.

No vzťah je o dvoch ľuďoch a nikdy netrestá aj obeť, ktorá je spolovice rovnako zodpovedná za to, že sa dala týrať. Všetky strany majú vždy voľbu výberu a tým aj zodpovednosť za tento výber a rozhodnutie, ktoré urobili.

Nech sú tieto slová akokoľvek tvrdé, zodpovednosť je slovo, ktoré obete často nemajú vo svojom slovníku. Zverujú svoj život do rúk iným, do rúk niekomu, kto možno sám nevie zaobchádzať ani so svojím životom a správne ho riadiť.

Vtedy môže dochádzať k bolestiam, či už fyzického, alebo psychického charakteru“. Lenže rozchod je vždy veľmi stresujúca záležitosť a obeť, ktorá je týraná, zastrašovaná či inak manipulovaná, stráca sebavedomie, cíti sa slabá a bezradná.

„Obete mi často hovoria, že nemôžu odísť z takéhoto vzťahu, aj keď im to nevyhovuje z ekonomických, spoločenských, materiálnych a ďalších dôvodov,“ približuje svoje skúsenosti z praxe Robert Kačalka a zdôrazňuje: „Je to opäť ich rozhodnutie.

Paradoxne, možno je to niekedy dobre. Pretože úlohou obete nie je utekať, alenaučiť sa vážiť si samu seba, objaviť svoju vnútornú silu, rozvinúť nové, lepšie a užitočnejšie vlastnosti a potom prípadne odísť.“

Škola života

Partnerský vzťah možno teda brať ako školu, ktorá vás prirodzene posúva dopredu a robí z vás iného človeka. Ak zo školy ujdete, môže sa vám stať, a určite poznáte takéto príbehy aj zo svojho okolia, že si opäť pritiahnete rovnakého alebo veľmi podobného partnera.

„Stáva sa, že týraná žena odíde od partnera a po nejakom čase si opäť do života pritiahne muža, ďalšieho tyrana,“ približuje odborník a vysvetľuje: „Prečo sa to deje? Čo všetko musí obeť pochopiť a naučiť sa, kým sa musí stať, kým musí byť, aby si našla vysneného partnera?

Každý človek, ktorý sa vníma ako obeť, by si mal položiť tieto zásadné otázky: Kým sa musím stať, aby som mal/a šťastný vzťah? Aké nové vlastnosti na to potrebujem?

S týmito a podobnými otázkami, zmenou vnútornej identity z obete na šťastnú tvorivú bytosť, ako aj s podporou vnútorného potenciálu vám môžu pomôcť špičkoví psychológovia, ale aj mentálni koučovia“.

Ani tyran nemôže byť šťastný

V niektorých vzťahoch sú prejavy nadradenosti a podradenosti jemnejšie, v iných lietajú facky a kvetináče. Závisí nielen od temperamentu partnerov, ale aj od ich osobnostných nastavení.

Niekto považuje za týranie, ak muž žene nedovolí ísť ku kozmetičke a niekde je na dennom poriadnu fyzické násilie. Pritom tyran zachádza potiaľ, pokiaľ mu to dovolí obeť. Keďže neustále vyjadruje svoju nepokojnosť s partnerom, je v podstate nešťastný.

Nedokáže sa tešiť z ničoho, nedokáže čerpať energiu z tvorivosti, ale len z deštrukcie a z partnera, ktorý je sám vyčerpaný.

Podľa odborníka je takýchto nerovných vzťahov dosť: „Málo sa o tom hovorí, keďže vzťah obeť - tyran má veľa modalít a najrôznejších prejavov.

S niektorými sa obete naučia žiť, s inými ťažko. Vo väčšine vzťahov sú vždy najrôznejšie kombinácie, v ktorých sa napríklad jeden partner správa ako obeť, ale v inej oblasti života ako tyran.“

2 otázky pre odborníka

Odpovedá mentálny terapeut a kouč Robert Kačalka

Je rozdiel, ak je pod papučou muž a ak žena?

Často je rozdiel v tom, ako vníma spoločnosť a blízke okolie muža alebo ženu v pozícii obete. Ak ide o muža, je to preňho ponižujúce, je terčom výsmechu od kamarátov a okolia. Muži o tom všeobecne menej hovoria, vnímajú to ako osobné zlyhanie a neriešiteľný problém. Jeden z tých horších modelov je, ak žena zdvihne ruku na muža. Postaví ho do neriešiteľnej situácie. Ak sa nechá biť, tak prídu reakcie typu „čo je to za chlapa, čo sa nechá otĺkať“. Ak sa nedá, bude čeliť rečiach typu „čo je to za chlapa, čo zdvihne ruku na ženu“. Muži majú oveľa menej možností, ako sa fyzicky či psychicky brániť voči ženám tyrankám. Každý prešľap spoločnosť hneď kritizuje. Ani pre ženu to nie je jednoduchá situácia, môže sa stretnúť s pohŕdaním či názormi, že si za to môže sama, že zveličuje, že iné sú na tom horšie a podobne.

Čo prežíva obeť a čo tyran vo vzťahu?

Z vyššie uvedeného vyplýva množstvo otázok a jedna z nich sa môže zamerať práve do roviny, kto je vlastne skutočne obeť a kto tyran? Môže byť obeť zároveň tyranom, ktorá sama seba týra svojimi rozhodnutiami? Môže byť tyran zároveň obeťou svojich podvedomých emočných komplexov alebo zranení? V oboch prípadoch to nie je ani pre jednu stranu ľahké, vždy chce jedna zmeniť tú druhú, aby našla vnútorný pokoj. Je však vôbec možné niekoho iného zmeniť?