Adriana Poláková: Pomaly pracujem na vlastnej značke

Moderujete Teleráno, takže váš pracovný čas sa zvyčajne začína oveľa skôr ako u iných. Ako zvládate skoré ranné vstávanie?

Do Telerána vstávam už desať rokov, takže som si zvykla na to, že budík mi zvoní ráno o štvrtej. Pre istotu mám však nastavené rovno dva. Poznáte ten pocit, keď zazvoní budík, vy si poviete, ešte minútku, dve a potom zaspíte. Snažím sa ísť spať vždy skôr, ale občas mám pracovné povinnosti aj do neskorého večera. No vždy, keď je to možné, som už o deviatej hodine večer v posteli. Smejem sa, že chodím spávať so sliepkami.

Ste známa tým, že namiesto skoršieho spánku uprednostňujete skôr vypekanie v kuchyni…

Áno, je to pravda. V noci, keď všetci spia, mám svoj pokoj, ktorý mi na pečenie vyhovuje. Všade je ticho - len ja, môj mixér a rúra, ktorá občas ide aj šesť hodín v kuse.

Kto vás naučil variť a vypekať?

Moja mamička hlavne rada a dobre varila, ale k pečeniu veľký vzťah nemala. Ten som zdedila skôr po babke. Pravdou však je, že mňa to baví.

Pečenie znamená pre mnohé ženy rozbombardovanú kuchyňu a hromadu špinavého riadu. Je to tak aj vo vašom prípade?

Zo začiatku to tak bolo, ale postupne som si našla systém. Teraz už všetko hneď odkladám, umývam a snažím sa udržiavať poriadok v kuchyni aj za plného pochodu. Fakt je, že život a hlavne poriadok mi neskutočne uľahčuje triedenie odpadu. Triedim kartóny, tetrapaky a PVC obaly. Odkedy som sa tým začala riadiť, mám podstatne menej neporiadku. Smetný kôš sa ani zďaleka tak rýchlo nenaplní. Navyše moje deti majú z toho veľkú radosť, pretože po kartónových škatuliach raz-dva poskáču a ja ich touto hravou formou vediem k tomu, že je dobré odpad triediť. Dcéra ma dokonca vždy upozorní, keď sa náhodou pozabudnem a hodím plastový téglik do koša. Hneď od nej počujem: Mama, to tam predsa nepatrí.

Ste ten typ ženy, ktorá musí mať doma tak čisto, že sa musí, obrazne povedané, dať jesť aj z podlahy?

Domácnosť si vyžaduje vždy kus vášho času, ale keď máte deti v takom veku, ako sú moje, môžete im rozdeliť prácu. Jeden vyloží umývačku riadu, druhý povysáva, vynesie smeti. Vtedy je to jednoduchšie.

Keď ste nastupovali do televízie, pomysleli ste si, že raz budete známa ako autorka kuchárskych kníh?

Tak to by mi ani vo sne nenapadlo. Kdeže! Ani som sa neodvážila pomyslieť, že po desiatich rokoch ešte stále budem v televíznom prostredí, ale som tu a je to perfektné.

Televíznu kariéru ste naplno odštartovali až potom, keď sa vám narodili dve deti?

Áno, bolo to tak. Do redakcie Telerána som nastúpila v roku 2005. Syn mal vtedy päť rokov a dcéra štyri. Výhodou bolo, že v materskej škôlke už boli zabehnutí, počiatočné choroby prekonané, takže som sa mohla naplno pustiť do práce.

Keď ste boli na materskej dovolenke, mali ste predstavu, čo by ste išli robiť, keby vám to nevyšlo v televízii?

Predstavu som nemala žiadnu. Pohrávala som sa s myšlienkou, že by som sa vrátila na francúzsku ambasádu, ale potom prišla informácia, že hľadajú nové tváre do televízie Markíza, tak som to vyskúšala. A vyšlo to.

Predtým ste pracovali na francúzskej ambasáde?

Áno, ešte počas vysokej školy na Univerzite Komenského, kde som študovala francúzsky jazyk, som sa dostala na francúzsku ambasádu. Pracovala som tam ako vedúca programu Suivi-retour. To znamená, že som mala na starosti všetkých bývalých štipendistov francúzskej vlády, ktorí v minulosti získali štipendium a žili vo Francúzsku. Mojou úlohou bolo naďalej s nimi udržiavať kontakt a rozvíjať spoluprácu.

Máte pocit, že je pre ženu výhodné, ak sa začne naplno realizovať v práci, až keď sú už deti väčšie?

Jednoznačne áno. Nemusela som deti odložiť a utekať do práce. Bola som s nimi dosť dlho a teraz vo veku, keď mnohé ženy ešte len premýšľajú o tom, že je čas na materstvo, ja som už v plnom pracovnom nasadení a nemusím ho prerušovať plienkami. Ak je možnosť mať deti do dvadsiatich piatich rokov, tak jednoznačne hovorím áno a potom od tridsiatky sa vrhnúť na kariéru. To je ideálna kombinácia.

Nemali ste ambície presunúť sa z Telerána do iných relácií? Napríklad do Televíznych novín, čo je akási méta každej moderátorky?

Teleráno je živá relácia, kde sa stále niečo deje a myslím si, že toto je tá méta, ktorú by mal chcieť každý moderátor. Skúste si predstaviť dva a pol hodín živého moderovania, kde sa nič nedá zastaviť, vrátiť, pretočiť, povedať ešte raz… Je to naozaj náročné, pretože nejde len o kladenie otázok, ale treba aj počúvať, reagovať na pokyny režiséra, ktoré vám hovorí do odpočúvacieho zariadenia – teda do uška v momente, keď hosť práve niečo hovorí. Na jednej strane musíte počúvať hosťa, aby ste vedeli reagovať a na druhej strane vám režisér do toho oznamuje, že ďalší hosť mešká a narýchlo sa mení poradie scenára. A najlepšie je, že divák nesmie nič z toho, čo sa práve deje, spozorovať.

Máte dve deti v pubertálnom veku. Ako dokážete skĺbiť prácu s rodinou?

Mám jedno veľké šťastie - nie som na to sama. Mám otca, ktorý pomôže, ak treba a s bývalým manželom máme striedavú starostlivosť. Deti sú už dosť veľké na to, aby sa o seba postarali aj samy. Dcéra dokonca aj operie, keď vidí, že je toho veľa a ja nestíham.

Myslíte si, že dcéra pôjde vo vašich šľapajach a bude z nej rovnako dobrá gazdinka?

Ja ju do ničoho nenútim. Som rada, ak sama príde do kuchyne pozrieť sa, čo robím a zapojí sa do práce. Samozrejme, vediem ju k práci v domácnosti, aby vedela všetko, čo má správna gazdinka vedieť. Robím to tak isto, ako to robila moja mamička.

Nikdy ste neoľutovali, že ste sa rozviedli?

To je ťažká otázka, ale keďže som fatalistka, viem, že všetko je tak, ako má byť. Vždy sa veci dejú pre niečo.

Vraj máte pekný vzťah s dcérkou vášho exmanžela, ktorú má so svojou novou ženou. Niektoré ženy majú problém prijať dieťa bývalého partnera…

Je to predsa sestra mojich detí a dobré súrodenecké vzťahy sú dôležité.

Je podľa vás dnes pre ženu ťažké nájsť si správneho partnera?

Keď som spoznala svojho bývalého manžela, boli iné časy. A pritom to bolo len nedávno. No odvtedy sa svet neuveriteľne zrýchlil, všetci sa zrazu naháňajú len za peniazmi, odsúvajú vzťahy a tí, čo ich majú, ich odsúvajú na druhú koľaj, pretože najprv je pre nich práca, aby mohli splácať úvery a pôžičky. Ľudia sa už nestretávajú ani sa nerozprávajú, sú tu len sociálne siete a všetko riešia cez správy. Ruku na srdce, kto z vás bol nedávno na rodinnom výlete alebo len s partnerom užiť si jeden druhého?

Dokáže byť žena, ktorá sama vychováva deti, šťastná a spokojná alebo platí, že vo dvojici sa to ľahšie ťahá?

Našťastie, človek nikdy nie je sám. Vždy sú tu rodičia, kamaráti či známi a tí, ak môžu, pomôžu. Človek by sa nemal izolovať a byť len doma. Treba chodiť von, pretože tam sú ešte stále ľudia, ktorí sú ochotní rozprávať sa zoči-voči. Aj keď pravdou je, že táto forma komunikácie sa pomaly už vytráca, pretože beztak väčšina ľudí len sedí doma za počítačom a žije svoj virtuálny život.

Čo sú pre vás momentálne priority?

Hlavne, aby ma práca neprevalcovala a aby som mala čas sama pre seba. Treba obetovať niečo z práce na úkor voľna. Vedieť vypnúť a občas povedať nie. Pociťujem, že rýchla doba si vyžaduje daň v podobe neustáleho naháňania sa a trpia tým hlavne moje deti, ktoré vidím iba večer. Takže som si povedala, že niekedy menej je viac. Uvidím, ako to celé dopadne. Ale ako sa vraví, najväčší poklad je za dverami, ktoré sa najviac bojíme otvoriť. Aj za cenu straty, všetko sa deje pre niečo.

Máme to chápať tak, že vo svojom pracovnom živote chystáte veľké zmeny?

Či to budú veľké zmeny, to neviem, ale určite by som chcela mať niečo vlastné, čo súvisí s koláčmi. Rozhodla som sa, že pomaly začnem presúvať energiu aj sem a popracujem na vlastnej značke. Napríklad teraz zisťujem, kde mi urobia pekné škatule na koláče. Všetko chcem postupne pekne zabaliť a potom to vo veľkom rozbaliť.

VIZITKA:

Adriana Poláková (39)

Narodila sa v Malinove, kde momentálne žije so svojimi dvomi deťmi, štrnásťročnou Luckou a pätnásťročným Jurajom. Na Univerzite Komenského v Bratislave vyštudovala francúzsky jazyk a literatúru. Po materskej dovolenke nastúpila do televízie Markíza, kde dodnes pracuje ako moderátorka Telerána. Medzi jej záľuby patrí hlavne pečenie, je autorkou šiestich kuchárskych kníh. Miluje Francúzsko a relax pri vode.

Foto: Petra Bošanská

Styling: Barbora Yurkovic

Vizáž: Aneta Nyariová

Autor: Ľudmila Lenárová