Silvia Šarköziová: Zatiaľ si vystačím s tým, čo mi dala príroda

Čo vás priviedlo k hudbe, inklinovali ste k nej odmalička?

Dá sa povedať, že to prišlo úplne prirodzene, otec hrával v kapele, v našej rodine bola hudba súčasťou života. Pôvodne som chcela hrať na husle, ale nestihla som zápis do hudobnej školy, a tak sa mi ušlo violončelo. Som však veľmi rada, že to nakoniec dopadlo takto a dostala som sa k nástroju, ktorý milujem. Mám pocit, že má najkrajší zvuk, pretože je veľmi podobný ľudskému hlasu a pri hre sa človek môže správať absolútne prirodzene, nemusí si zvykať, byť vykrútený, je to ako keď žena niekoho objíma.

Hráte, spievate, tancujete, ste multitalentovaná umelkyňa, čím nás ešte prekvapíte?

Venujem sa najmä hre na violončelo, to som vyštudovala a cítim sa pritom ako ryba vo vode. Spev a tanec priniesol život a veľmi sa tomu teším. Je to pre mňa úžasné obohatenie a spestrenie. Teraz by som sa chcela najmä zlepšovať v speve.

Cigánski diabli neustále prekvapujú novými zaujímavými projektmi, kto ich vymýšľa, ako vznikajú?

Sme zoskupenie ľudí, ktorí rovnako zmýšľajú, máme rovnaký hudobný vkus a aj to, čo by sme chceli, kam by sme chceli smerovať. Najodvážnejší v kapele je však môj manžel Ernest, ktorý často chodí s veľmi odvážnymi nápadmi. Niekedy nad nimi len krútime hlavou, ale časom sme zistili, že to všetko vychádza a už mu dôverujeme a dopĺňame ho aj svojimi nápadmi.

Kde berie inšpiráciu?

Niekedy to naňho príde počas šoférovania alebo keď ako kapela cestujeme a rozprávame sa. Vtedy vzniká množstvo nápadov. Môžu sa zdať absurdné, ale potom, keď o nich uvažujeme, zistíme, že je to dobrý nápad a začneme na ňom pracovať a rozvíjať ho.

Ktorý z vašich projektov vám najviac utkvel v pamäti?

To je veľmi ťažká otázka, hrali sme s rôznymi umelcami a ťažko si vybrať jedného. Výborné na tom je, že viaceré projekty robíme súbežne, čo je síce náročné na udržiavanie repertoáru, ale úžasné ak napríklad odohráme koncert klasickej vážnej hudby s huslistom Jaroslavom Svěceným a odtiaľ cestujeme na koncert s Katkou Knechtovou. Táto rôznorodosť, ktorú prináša náš hudobný život, je skvelá. Nemusíme sa rozhodovať, aký hudobný štýl chceme hrať, či to bude klasika, ktorú sme vyštudovali, alebo džez či niečo iné. Plávame hudobným životom a môžeme si užívať všetko.

Ste v Cigánskych diabloch jediná žena, ako sa cítite v tejto pozícii?

Má to svoje výhody, pretože všetci sú ku mne galantní, vždy mi podržia dvere, ale niekedy mám pocit, že medzi nich až priveľmi zapadám a mením sa na muža. Lebo ak ide okolo nejaká pekná žena, tak si ju všimnem ako prvá a upozorním na ňu ostatných.

Kde všade ste už koncertovali a s akými ohlasmi ste sa stretli?

Precestovali sme všetky kontinenty, to je na hudbe úžasné. Na jednej strane spoznávame nové krajiny, nových ľudí, na druhej strane je to niekedy už dosť náročné. Znie to možno neskromne, ale naša hudba zarezonovala naozaj všade, kam sme prišli, no prekvapili nás napríklad v Kórei. Kolegovia nám hovorili, že v Japonsku a Kórei ľudia dávajú najavo emócie len stroho, ale bolo to úplne naopak, ľudia kričali do skladieb. Sú vzdelaní a poznajú klasickú hudbu, okamžite zaregistrovali iný aranžmán ako v origináli skladby a dávali najavo nadšenie. Veľmi radi sa tam vraciame.

V Slovenskom národnom divadle malo nedávno premiéru nové predstavenie s názvom Carmen á la Gypsy Devils. Ako vzniklo toto netradičné spojenie?

Pôvodne prišiel Ernest s nápadom urobiť tematické CD Carmen na náš spôsob, ale keď sme počúvali skladby, napadlo nám, že by bolo dobré stvárniť túto hudbu aj tancom. Ernest potom oslovil pána Dolinského, riaditeľa Baletu SND, a pána Chudovského, riaditeľa SND, ich táto myšlienka nadchla, a tak vznikol koprodukčný projekt Carmen á la Gypsy Devils. Na javisku sa stretnú Cigánski diabli s tanečníkmi Baletu SND, ktorí tancujú klasický, ale i moderný balet, a tiež tanečníci zo SĽUK-u. Všetko je vkusne prepojené, pestré a pôsobivé.

Vyzerá to, že ste deti šťasteny a veľmi sa vám darí už dlhé roky, bolo to vždy tak?

Neviem, či sme deti šťasteny, ale nikdy sme nerozmýšľali o tom, ako byť úspešní. Robíme hudbu, ktorá sa nám páči a o ktorej sme presvedčení, že je dobrá a možno aj vďaka tomu sme nikdy nemali nejaké zlé obdobie, keď by sme bojovali, aby naša kapela zostala pokope, alebo aby sme prežili. Myslím, že je dôležité, aby ten, kto robí hudbu, mal svoje publikum. Nikdy sme sa nesnažili nasilu votrieť do priazne ľudí, ale robili sme hudbu a povedali sme si, že buď sa bude páčiť a nájde si svojich poslucháčov, alebo nie. Určite však nebudeme robiť hudbu, ktorá sa bude páčiť všetkým.

Ste mama a určite ste sa stretli pri vašej práci s tým, s čím bojujú všetky mamy, ako pracovať a venovať sa dostatočne aj dieťaťu.

Vaneska bola plánovaná a bola som veľmi šťastná, že ju mám, takže odchádzať od nej bolo ťažké a bolestivé. Lenže svoju prácu mám rada a pódium mi chýbalo, takže som po roku nastúpila do práce. Raz v zime sa mi však stalo, že som jednoducho odišla uprostred akcie, lebo napriek tomu, že ma svokra ubezpečovala, že všetko je v poriadku, započula som v telefóne Vanesku plakať a nasadla som v krátkych šatočkách do taxíka a utekala za ňou. Bolo to ťažké a musela si postupne zvykať, že odchádzam a prichádzam a nie je to nadlho. Teraz je už úplne samostatná, čo je výborné. Je veľmi skromná, nepotrpí si na povrchné veci, dobre sa učí, som na ňu pyšná.

Čomu sa teraz venuje Vaneska?

Rozhodla sa pre hudbu, ale je dosť prekvapujúce, že si nakoniec vybrala ako nástroj kontrabas. Študuje na bratislavskom konzervatóriu a tento rok si pribrala ešte aj muzikálový spev. S manželom sme si priali, aby sa venovala opernému spevu, ale vybrala si svoje.

Máte rovnaký vkus?

Bohužiaľ, áno, ešte aj veľkosť oblečenia. Takže keď si operiem a ožehlím veci a teším sa, že mám čo nosiť, ona mi všetko vynosí. Stále riešime, že si nikdy nemôžem obliecť to, čo by som práve chcela, lebo to má ona alebo je to špinavé v koši na bielizeň. Ešte aj veľkosť topánok máme rovnakú. Už keď bola malá, chcela nosiť moje veci, i keď sa jej to nehodilo, ale dopriala som jej, nech si všetko vyskúša a nájde si svoj vlastný štýl. Teraz ho už má.

Ste krásna žena. Ako sa o seba staráte?

Zatiaľ si vystačím s tým, čo mi príroda dala, ale ak mám nedostatok spánku, hneď to na mne vidieť a vtedy sa maskujem mejkapom. Teraz som si začala doma robiť aspoň masky na tvár a sem-tam odkukávam od vizážistiek triky, ako sa líčiť a čo ako robiť. Na koncerty sa maľujem sama a mám taký rituál, že si sadnem na zem pred veľké zrkadlo a rozložím si všetko okolo seba. To býva také posledné uvoľnenie pred koncertom. Čo sa týka stravovania, jem úplne všetko, nemám žiadne obmedzenia ani predsudky, mám veľmi rada sladké. Keď sme niekde v exotických krajinách, vyskúšam všetko.

Váš vzťah s manželom nesprevádzajú žiadne škandály, máte nejaký recept na šťastné manželstvo?

U nás nie je na žiadny škandál ani priestor, pretože sme stále spolu, trávime spolu voľný čas aj pracovný. Zoznámili sme sa, keď som ja mala 16 a on 17, navzájom sme si prvými láskami. Pozval ma na kávu a zrazu sme sa rozprávali päť hodín, prišli sme na to, že si nesmierne rozumieme a máme rovnaké priority, názory, páči sa nám rovnaká hudba, rovnaké veci. Napríklad sme nikdy nemali problém, keď sme zariaďovali bývanie, vždy sme sa na všetkom zhodli.

S kapelou na koncerte

Nechceli ste viac detí, väčšiu rodinu?

Nikdy som si nepredstavovala, ani som nechcela, aby Vaneska bola jedináčikom. Aj ja, aj manžel pochádzame z troch súrodencov a je dobré, ak človek niekoho má. Napríklad ja som veľmi skoro stratila rodičov a súrodenci mi nahrádzajú rodinu. Lenže to ťažké obdobie odchodov od Vanesky, keď bola malá, vo mne zanechalo také rany, že som to nechcela zažiť znova, a tak sme to odkladali a odkladali, až sme vlastne prišli na to, že už je neskoro.

Vaša práca je náročná, ako a kde čerpáte sily?

V lete trávime voľné chvíle pri vode, to máme všetci traja veľmi radi a v zime len tak leňošíme na sedačke pri televízore. V našom dome máme obrovskú kúpeľňu s obrovskou vaňou, ktorú si napustím a mám tam dokonca aj televízor, takže si pustím nejaký dobrý program, a to je pre mňa úžasný relax. Pre mňa je relaxom aj upratovanie. Mám totiž doma veľkých neporiadnikov, a to ma vie tak nahnevať, že až kričím.

S manželom Ernestoma dcérou Vaneskou

Vizitka:

Silvia Šarköziová (41)

Violončelistka, speváčka a tanečníčka v kapele Cigánski diabli, vyštudovala na konzervatóriu u profesora Fazekaša hru na violončele. Hrala vo formácii Diabolské husle a neskôr v Cigánskych diabloch, kde účinkuje dodnes. Spolu nahrali niekoľko CD. Koncertovali po celom svete a spolupracovali s mnohými ďalšími významnými umelcami, ako napríklad s huslistom Jaroslavom Svěceným, Paulom Guldom, Luciou Bílou, Katkou Knechtovou. S manželom Ernestom žijú v Bratislave a majú dcéru Vanesu, ktorá je tiež úspešnou hudobníčkou.

Foto: Petra Bošanská

Styling a vizáž: Barbora Yurkovič