Telo ako celok
Medzi mozgom, žalúdkom a črevami existuje nervové prepojenie. V extrémne záťažových situáciách sa môže prejaviť takým spôsobom, že niektorí ľudia musia utekať okamžite na toaletu.
Alebo sa u nich prejavia iné tráviace ťažkosti, ktoré majú psychosomatický pôvod. Steny žalúdka a čriev sú pokryté miliónmi nervových buniek, ktoré bežne zabezpečujú pohyb tráviacich orgánov a produkciu štiav, vďaka ktorým sa spracováva prijatá potrava.
Zároveň sú však prepojené s mozgom a reagujú na procesy, ktoré sa v ňom odohrávajú. Ľudský organizmus je jeden celok a keď sa v ňom spustí stresová reakcia, má to vplyv na viaceré orgány.
Keď človek zaregistruje nejaký stresový podnet, napríklad naňho začne štekať pes alebo sa na neho zamračí podráždený šéf, časť mozgu, ktorá sa volá medzimozog, vyšle signál do nadobličiek, kde sa naštartuje produkcia stresového hormónu kortizolu.
Organizmus sa dostane obrazne povedané do stavu pohotovosti, zrýchli sa dýchanie, srdce začne biť rýchlejšie a objavia sa tráviace ťažkosti.
Šetriaci režim
Aby telo zvládlo stresový stav pohotovosti, je nútené šetriť energiou. A trávenie stojí veľa energie, vyžaduje si bohatý prísun krvi a kyslíka.
K téme sa vyjadruje:
všeobecná lekárka Eva Smíšková
Preto sa tráviace procesy v tele automaticky oslabujú, aby mal organizmus dostatočné rezervy na zachovanie najdôležitejších funkcií.
V miernejšej forme sa to môže prejaviť nevoľnosťou a nechutenstvom, v radikálnejších prípadoch hnačkami, ktoré prichádzajú rýchle ako okamžitá reakcia na stresovú situáciu.
Preto tak veľa ľudí končí na toaletách pred dôležitými skúškami alebo pohovormi. Reakcie ľudí sú individuálne. Záleží na tom, ako sa organizmus dokáže alebo nedokáže vyrovnať so stresom.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ľudia, ktorí vyrastali v pokojnom harmonickom prostredí, mávajú odolnejšiu nervovú sústavu a sú prispôsobení na lepšie zvládnutie stresových situácií.
V podobnej výhode sú aj športovci, ktorí sú po fyzickej námahe odmenení hormónmi šťastia endorfínmi. Určitú úlohu zohráva aj genetická predispozícia. Jeden sa narodí ako odolnejší, iný ako senzibilnejší.
Stres a priberanie
Keďže tráviace procesy bývajú pod vplyvom stresu oslabené, telo nedokáže spáliť tak ľahko kalórie, ako keď je v pokoji.
To najhoršie, čo v takejto situácii môžeme urobiť, je stres „zajedať“, čiže kompenzovať si nervové vypätie zvýšeným prísunom kalórií.
Mnohí ľudia majú pod vplyvom stresu zvýšenú chuť na sladkosti. Má to svoju logiku. Sladká chuť ich upokojí, zvýšená hladina cukru v krvi prirodzene utlmí.
Žiaľ, takáto pomoc má len krátkodobý efekt a ak si zvykneme takto kompenzovať stres, nevyhnutným následkom je priberanie.
Preto lekári odporúčajú harmonizovať stresové reakcie iným spôsobom, najlepšie pohybom na čerstvom vzduchu, ktorý človeka upokojí a odreaguje.
Ak je vonku škaredé počasie, doprajte si po ťažkom pracovnom dni aspoň návštevu sauny alebo masáž. Alebo vypnite v domácom prostredí, vo voňavom kúpeli pri sviečkach a relaxačnej hudbe.
Naučte sa jesť
Osvojte si týchto pár pravidiel zdravého stravovania a budete vo väčšej pohode.
Jedzte pokiaľ možno pravidelne. Telo si zvykne, že v určitú hodinu prijíma potravu a ľahšie ju strávi, aj keď budete mať ťažší deň.
Jedzte menšie porcie. Ak máte v práci veľkú hektiku, odložte si výdatnejšie jedlo radšej až na voľné chvíle. Aj keď trávenie funguje cez obed lepšie ako podvečer, v prípade stresu to neplatí. Vždy je lepšie jesť, keď sa môžete na jedlo pokojne sústrediť.
Nejedzte v kancelárii, pri počítači, pri vybavovaní telefonátov a e-mailov. Vyhraďte si na jedlo čas, keď sa nebudete venovať ničomu inému.
Nerozoberajte počas obeda s kolegami pracovné problémy, neplánujte si biznis lunch s dôležitými klientmi a obchodnými partnermi. Oddeľte striktne prácu od jedla. Tieto dve veci nejdú dokopy.
Doprajte si po jedle krátku prestávku. Vaše tráviace orgány potrebujú na spracovanie prijatých kalórií energiu. Neodčerpávajte im ju inými činnosťami.
Namiesto kávy pite čaj. Povzbudí vás rovnako a nezaťaží vám trávenie.
Každé sústo dôkladne požujte skôr, než ho prehltnete. Uľahčíte tak prácu svojim tráviacim orgánom.
Sústreďte sa pri jedle na jeho vôňu, farbu a chuť. Vychutnajte si každý kúsok a jedzte len to, čo vám naozaj chutí.
Vysaďte z jedálneho lístka všetko, čo má príliš dráždivú chuť, pikantné koreniny, tučné a iné ťažko stráviteľné jedlá. Nepite alkohol, kofeínové a sýtené nápoje. Stavte na ľahkú stravu lahodnej, menej výraznej chuti. Pite čistú vodu a bylinkové čaje.
Antistresová výživa
Tieto potraviny môžu pomôcť vystresovaným:
Klíčky – nájdete v nich bohaté zásoby vitamínov B a C, ktoré je dôležité prijímať vo vypätých stresových situáciách. Napríklad ovsené klíčky sú fantastickým zdrojom vitamínu B12. Pšeničné klíčky obsahujú vitamín E a horčík, ktorý priaznivo pôsobí na nervový systém.
Banány – aby ste zvládli stres, potrebujete si zachovať vyvážený pomer sodíka a draslíka. Ideálne je preto menej soliť a jesť viac banánov. Draslík, ktorý obsahujú, vytvára pocit uvoľnenia a pohody.
Sezamové semiačka – zásobia vás vitamínmi E, B a horčíkom.
Jogurt – dodá vám vitamíny B, A a D.
Vajcia – obsahujú vitamíny E, B2, A a D.
Rajčiny – sú bohatým zdrojom draslíka. Jedzte ich v surovom stave, obsah výživných látok sa v nich tak uchová lepšie, ako keby boli tepelne spracované.
Pečeň – aj keď sa odporúča konzumovať ju len v obmedzenom množstve, fakt je, že je jedným z najbohatších zdrojov vitamínov skupiny A a B. Okrem toho v nej nájdete horčík, ktorý je vhodné prijímať vo väčšom množstve pri stresovej záťaži.
Choroby a stres
Žalúdočné a dvanástnikové vredy – aj keď nebola jednoznačne dokázaná priama súvislosť medzi ich vznikom a pôsobením stresu, jedno je isté – stres zhoršuje priebeh tohto ochorenia.
Žlčníkové záchvaty - stresová situácia môže vyvolať kŕče v oblasti žlčovodu, čo sa prejaví bolesťou žlčníka a pichaním pod pravým rebrovým oblúkom. Žlč sa nemôže voľne vyplavovať, čo v ňom spôsobuje pretlak. Tento príznak stresu trápi najmä cholerické povahy a ľudí náchylných na tvorbu žlčníkových kameňov.
Syndróm dráždivého čreva – prejavuje sa hnačkou alebo zápchou. Ide o dlhodobú poruchu vyprázdňovania hrubého čreva, k jej najčastejším spúšťačom jednoznačne patrí stres.
3 otázky pre odborníka
Odpovedá všeobecná lekárka Eva Smíšková.
Na ktoré tráviace orgány môže pôsobiť stres?
Nadmerný a trvalý stres pôsobí na všetky orgány v ľudskom tele, teda aj na tráviaci systém. Stresom bývajú najviac atakované žalúdok, tenké a hrubé črevo.
Aké ochorenia sa môžu vyvinúť z takejto záťaže?
Najčastejšie pod vplyvom stresu dochádza k zápalu žalúdka. U niektorých vnímavých ľudí môžu vzniknúť aj žalúdočné a dvanástnikové vredy. Môže dôjsť aj k zápalovej reakcii na črevách, čo spôsobuje zmenu pohyblivosti tráviaceho traktu a prejaví sa to hnačkami, inokedy zápchou či nafukovaním.
Ako by sa mal podľa vás stravovať človek, ktorý je nadmerne stresovaný?
Platí predovšetkým zásada pravidelnosti prijímania potravy a striedmosti. Strava by nemala byť príliš pikantná, mala by byť čo najčerstvejšia, jednoduchá a s použitím minimálneho množstva polotovarov.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
