Ako rozpoznať, či má váš tínedžer rizikových kamarátov?

V období dospievania sa pre deti stávajú veľmi dôležitými kamaráti a partia. Ich vplyv však môže byť rôzny. Práve vtedy sa detská psychika stáva krehkejšou a zvýrazňujú sa emócie, buduje sa sebavedomie a sebaistota.

Doma sa deti správajú úplne inak ako pred kamarátmi. Partia im dáva možnosť vyniknúť, cítia sa suverénnejšie a viac pochopené.

Lenže práve v tomto období sa začínajú stretávať a konfrontovať aj s negatívnymi skúsenosťami, s manipuláciou, klamstvami, ubližovaním.

Vodcami partií sa stávajú tí najodvážnejší, bez zábran a limitov v správaní. Ostatní k nim hľadia obdivne, v snahe vyniknúť a stať sa hviezdou kolektívu opakujú ich správanie, napodobňujú ich, napriek svojmu presvedčeniu.

Vodcovia často zneužívajú naivitu svojich rovesníkov a manipulujú nimi, navádzajú na zlé veci alebo sa im dokonca vyhrážajú a zastrašujú ich, ak sa odmietnu podvoliť.

K téme sa vyjadruje:

psychologička Mária Tóthová-Šimčáková

Dospievajúce dieťa bez akýchkoľvek skúseností tak padá do siete, z ktorej sa nevie vymotať.

Podľa psychologičky Márie Tóthovej-Šimčákovej môže byť signálom pre rodiča, že dieťa má rizikových kamarátov, zmena jeho správania, „rodič spozoruje, že dieťa napríklad začne používať hrubšie slová alebo chodí neskoro, nedodržiava veci, ktoré predtým dodržiavalo, prípadne mení svoje zvyky. Napríklad predtým veľa športovalo, teraz zrazu šport odmieta, chce sa len flákať po vonku“.

Čo všetko sa deje v partii, niekedy ťažko odhadnúť. Štatistiky o deťoch, ktoré fajčia, stretli sa s drogami alebo týrajú zvieratá, sú neúprosné.

Avšak na druhej strane netreba hľadať v každej partii len to najhoršie a vytvárať si katastrofické scenáre.

Cesta do partie

Dieťa si väčšinou hľadá partiu v škole, v triede, ktorú navštevuje alebo v mieste bydliska. Teda na miestach, kde sa často zdržiava.

Má pocit, že nemá na výber. Rodič je ten, ktorý by mu mal odovzdať svoje skúsenosti a ukázať, že sú aj iné možnosti.

Je dôležité, aby dieťa pociťovalo sebadôveru, ak sa nemá nechať manipulovať, to znamená, že môže robiť niečo, čo ho baví, v čom vyniká a nájsť si aj priateľov v tejto oblasti.

Napríklad plávať a mať partiu na plávaní alebo sa venovať programovaniu. Možností je nekonečne veľa.

Podľa Márie Tóthovej-Šimčákovej sa veľmi často stáva, že dieťa sa pridá do partie pre svoju ochranu, „nevhodní priatelia môžu dieťa ohrozovať a uvedomuje si, že by sa mohlo stať obeťou ich žartíkov a nevhodného správania. Vyhodnotí to tak, že je jednoduchšie byť na ich strane a pridá sa k tejto partii. Dôvodom teda nemusí byť snaha podobať sa im a robiť to, čo oni, napríklad ak fajčia, venujú sa vandalizmu a podobne, ale pridá sa, i keď ich správanie odsudzuje a vnútorne s ním nesúhlasí. Tínedžer však veľmi túži niekam patriť, niekam sa začleniť “.

Fotolia.com

Výchovou sa to začína

Dnes už neplatí staré známe, že len dieťa z rozvrátenej rodiny sa môže dostať do zlej partie. Náhoda dokáže zamiešať karty v akejkoľvek rodine.

Výchova a vzťahy s najbližšími sú však veľmi dôležité. Ak dieťa pre nedostatok skúseností a svoje osobnostné črty podľahne rizikovým kamarátom, malo by vždy vedieť, že doma má útočisko, zázemie a pochopenie.

Riziková je tiež prílišná izolácia dieťaťa, ktoré môže nadobudnúť potrebu sa z nej vymaniť a pri prvej možnej príležitosti skúsi všetko, čo malo prísne zakázané.

Psychologička radí rodičom rozprávať sa s dieťaťom, „výchova je veľmi dôležitá, ak má dieťa dobré základy, má lepšie predpoklady situáciu zvládnuť.

Treba sa s ním rozprávať o priateľstve, ako si kamarátov udržať, ale zároveň je dôležité dovoliť si byť sám sebou, neprispôsobovať sa za každú cenu.

Najmä ak to nesúvisí s jeho zásadami a ak v partii robí niečo, čo naozaj nie je vhodné. Je dôležité, aby dokázalo dieťa vzdorovať kamarátom a udržať si svoj postoj.

Zo skúseností viem, že v partiách existujú aj deti, ktoré nerobia to, čo ostatní, nemusia za každú cenu fajčiť alebo brať drogy.

Viažu sa na skupinu a pritom si udržujú svoju suverenitu,“ vysvetľuje odborníčka. Vychovať dieťa so zdravým sebavedomím a sebadôverou si však vyžaduje čas i pochopenie.

Na dobrých základoch sa oveľa ľahšie stavia, ako keď je už neskoro a následky večného nepochopenia a prehnaného usmerňovania či iných výchovných chýb prichádzajú v puberte v podobe rizikového a nezvládnuteľného správania dieťaťa.

Váš príbeh: Niekde sa to ukáže

Nina je pomerne sebavedomé a samostatné dievča, ktoré si dokáže poradiť takmer v každej situácii. Zrazu však začali chodiť akési privysoké telefónne účty za jej číslo. Nasledovalo vypočúvanie a vysvetľovanie rodičov, ako hospodáriť s limitom, ktorý jej dali. Nepomohlo. Mama si teda vzala dcérin mobilný telefón a prezrela si volané čísla. Všetko to boli hodinové telefonáty na neznáme čísla, našla však aj sériu sms správ medzi Ninou a jej kamarátkou Andreou, v ktorých jej Nina vysvetľovala, že má doma poplach za telefónne účty a Andrea sa jej vyhrážala, že keď to povie, bude zle. Mama teda zistila, že pravdepodobne Nina svoj telefón poskytuje kamarátke Andrei. Posadila si ju do kuchyne a spýtala sa, či skutočne toľko pretelefonuje len ona. Pomaly začali z Nininých úst vychádzať slová pravdy. Andrea ju zastrašovala a vyhrážala sa jej, že keď je nepožičia mobil, tak ju vylúči z partie. Nina teda požičiavala mobil a Andrea, ktorá hviezdila medzi rovesníkmi, ho zneužívala jedna radosť. Určite nepotrebovala toľko telefonovať, ale jednoducho potrebovala ten pocit, že niekoho ovláda a že si môže dovoliť všetko. Keď sa jej Nina vzoprela, zamkla ju v škole na dievčenských záchodoch. Nina sa potom bála chodiť na záchody a celý deň ani nepila, aby vydržala, až kým nepôjde domov. Keď sa jej mama pýtala, prečo jej nič nepovedala, Nina to jednoducho nevedela vysvetliť. Andrea bola hviezdou školy, bez hraníc v správaní, všetci ju obdivovali, lebo si dovolila doslova všetko. Išla po ulici, vyzula si topánky a zahodila ich do koša. Lebo ona si to môže dovoliť a všetci híkali. To isté urobila s mobilom, protirečila učiteľke, hádzala počas hodiny do učiteľky jablká, brala druhým veci, dokonca sa neskôr začala rezať žiletkou do ruky. Len aby ju všetci obdivovali. Nina to nechápala, bolo to proti jej vôli, ale závidela Andrei jej hviezdnu pozíciu. Chcela patriť do partie, v ktorej bola Andrea vodcom a všetci ju poslúchali na slovo. Mama však Nine vysvetlila, že takéto správanie je extrémne a jej hviezdna pozícia je dočasná. Správanie Andrey fascinovalo deti, ktoré ešte nemali skúsenosti a ich rebríček hodnôt ovplyvňovali divoké hormóny. Mamine slová sa vyplnili a o rok už bolo všetko inak. Andrea nemala ani jednu kamarátku.