Blíži sa jeseň, deti nastupujú do kolektívu škôlok a škôl a čakajú nás aj chladnejšie dni. Navyše školské povinnosti prinášajú našim ratolestiam stres, záťaž a nepohodu. Ideálne obdobie pre rôzne ochorenia.
To, ako ich dieťa zvládne a koľko času strávi doma v posteli liečením, závisí od množstva faktorov, ale najmä od jeho imunity. Čo všetko sa za týmto slovíčkom, ktoré dokáže poriadne skomplikovať život skrýva?
„Vývoj imunity sa začína veľmi skoro počas vnútromaternicového vývinu, pričom kľúčovou je jednak genetická informácia, ale aj organizmus matky,“ približuje imunológ Miloš Jeseňák a vysvetľuje, že „matka počas gravidity dieťaťu cez placentu poskytne protilátky, ktoré ho následne chránia niekoľko týždňov po narodení“.
Podľa odborníka je však zásadným okamihom vo vývoji imunity dieťaťa jeho prvý rok života, „imunitný systém dieťaťa je síce pri pôrode plne vybavený, ale v zásade je naivný a neskúsený.
Okamihom pôrodu začína preto zložité obdobie budovania efektívnej imunity, do ktorej vstupuje v kontexte genetickej informácie mnoho činiteľov - dojčenie, strava, kontakt s infekciami, očkovanie, ale aj napríklad škodliviny z prostredia.
Pozitívnou správou je, že napriek istej naivite a neskúsenosti má imunitný systém dieťaťa v prvom roku života neuveriteľnú kapacitu sa učiť a budovať si imunitnú pamäť“.
Preto je podľa odborníka toto obdobie zásadným pre ďalší osud dieťaťa vrátane rozvoja rôznych chorobných stavov.
Poznáme to veľmi dobre
Každý rodič si živo v pamäti vybavuje prebdené noci pri svojom chorom dieťati, improvizácie v práci a pri zabezpečovaní starostlivosti o choré dieťa.
Pri nástupe do kolektívu totiž strieda jedno ochorenie druhé. „Imunitný systém a stupeň jeho nezrelosti v procese dozrievania sa prejavuje rôzne, v predškolskom veku sú to najmä opakované infekcie dýchacích ciest, neskôr sú to alergické prejavy a v období puberty typicky nastupujú autoimunitné ochorenia,“ opisuje kľúčové obdobia vývoja imunitného systému Miloš Jeseňák.
Podľa odborníka v súčasnosti najviac ohrozuje imunitu dieťaťa nesprávna strava, nedostatok pohybu a športových aktivít, nedostatok oddychu a spánku, nedostatočný pobyt na čerstvom vzduchu a slnku, ale aj preťaženie dieťaťa a chronický stres v podobe vysokých nárokov rodičov na svoje dieťa a jeho voľnočasové aktivity.
Budovanie imunity je normálne
Mamičky sa často stretávajú s otázkou, či je chorobnosť ich dieťaťa normálna alebo naznačuje nejaké závažnejšie zdravotné problémy.
Miloš Jeseňák sa najčastejšie stretáva s miernym znížením imunity, „ je prejavom nezrelosti imunitného systému a je prechodné.
Ako rastie dieťa, tak dozrieva aj jeho imunita a klesá chorobnosť. V tejto skupine možno práve túto nezrelosť preklenúť podávaním niektorých výživových doplnkov prípadne liekov posilňujúcich imunitný systém,“ vysvetľuje Miloš Jeseňák a približuje aj zriedkavejšie druhy poruchy imunitného systému, „ďalšou formou je skupina vrodených porúch imunity, ktoré sa prejavujú závažnými komplikovanými infekciami, ktoré sa ťažko liečia a zanechávajú následky na zdravotnom stave.
Typické pre tieto poruchy sú napríklad opakované zápaly pľúc, hnisavé zápaly stredoušia, ale aj sepsa (,,otrava“ krvi), zápaly mozgových blán či iné vážne infekcie.
Tieto ochorenia zvyknú sprevádzať tiež mnohé neinfekčné komplikácie. Existujú ešte získané poruchy imunity, napríklad pri niektorých chronických ochoreniach, ako je cukrovka, črevné zápaly (Crohnova choroba), reumatické ochorenia a podobne, keď je imunita znížená dôsledkom samotného ochorenia alebo podávanej liečby“.
Podľa odborníka sú však vrodené a získané poruchy imunity zriedkavejšie.
Vyšetrenia i pozorovanie
Ak máte akékoľvek pochybnosti o imunite svojho dieťaťa, v prvom rade sa poraďte s pediatrom, ten zváži, či je potrebné navštíviť špecialistu a odporučí vás k nemu.
Miloš Jeseňák približuje postupy pri diagnostike, „základným vyšetrením imunity sú dva testy, krvný obraz a rozpočet jednotlivých druhov bielych krviniek a stanovenie koncentrácie protilátok (imunoglobulínov) v krvi.
Pomocou týchto široko dostupných vyšetrení možno odhaliť väčšinu závažných porúch imunity. Ak je podozrenie na ťažšiu poruchu imunity, následne vyšetrenia a testy patria do rúk špecialistov - obvykle klinických imunológov“.
Podľa odborníka však pri vysokej chorobnosti treba vylúčiť aj prípadný alergický terén v dýchacích cestách, najmä ak sa alergia vyskytuje v rodine alebo prípadné ďalšie problémy, napríklad zväčšenú nosovú mandľu.
Ako možno podporiť imunitu dieťaťa?
Radí imunológ Miloš Jeseňák, Univerzitná nemocnica Martin, Unm.sk
V prípade najčastejšej formy ,,zníženia“ imunity, ktorá je len prejavom nezrelosti imunitného systému, je prognóza detí výborná a prechodne zvýšená chorobnosť s narastajúcim vekom poklesne.
Pri miernejších poruchách možno podporiť imunitné funkcie jednak režimovými opatreniami, to znamená absolútne vylúčenie fajčenia v okolí dieťaťa, dostatok pohybu, otužovanie, pestrá strava bohatá na vitamíny a vlákninu, dostatok spánku a odpočinku, ako aj rôznymi prípravkami na podporu imunity - imunomodulanciami. V úvode je vhodné začať prírodnými prípravkami, napríklad biologicky aktívnymi polysacharidmi (takzvanými beta-glukánmi), vitamínmi (najmä vitamín C a D, minerálmi (najmä zinok), niektorými fytofarmakami (napríklad Echinacea alebo Pelargonium pre liečbu akútnych infekcií).
Ak aj napriek tomu pretrváva vysoká chorobnosť, následne je možné použiť lieky viaz
ané na predpis, pri ktorých je ale pred samotnou liečbou vhodné aspoň základné laboratórne vyšetrenie imunitného systému. V prípade imunomodulačnej liečby je potrebná trpezlivosť, teda ich užívanie aspoň niekoľko týždňov, keďže ich plný klinický účinok sa rozvinie až po istom čase užívania. Preto nie je vhodné rýchle striedanie jednotlivých prípravkov, ktoré vedie následne len ku sklamaniu a skepse z ich ,,neúčinnosti“.
Zároveň je potrebné, aby si rodiča uvedomili, že prechodne zvýšená chorobnosť, najmä nekomplikovaná, je normálnym prejavom dozrievania imunity, najmä u dieťaťa v kolektíve, a niekedy stačí len trpezlivosť a použitie prírodnej imunomodulácie, čím sa toto obdobie preklenie.
Vo väčšine prípadov nie sú potrebné zložité laboratórne testy či nadmerné vyšetrovanie dieťaťa a jeho traumatizácia početnými odbermi či vyšetreniami.