Chceme bývať ekologickejšie, no nevieme, ako na to

Najrozšírenejším trendom v oblasti bývania je v súčasnosti ekologický prístup a trvalá udržateľnosť.

Čoraz viac Slovákov chce pristupovať šetrnejšie k životnému prostrediu a väčšina sa o vzdelávanie a vyhľadávanie informácií z tejto oblasti zaujíma.

Chcú sa správať zodpovednejšie a zároveň v tom vidia možnosť, ako znížiť svoje výdavky. Mnohí však nevedia, aké riešenia zvoliť, alebo sa im zdá, že sú to len maličkosti a bezvýznamné veci. V skutočnosti majú drobnosti naozaj veľký vplyv. Domácnosti môžu bez znižovania svojho komfortu rýchlo a jednoducho ušetriť stovky eur ročne.

Aj Petra Ježeková z ekoporadne neziskovej organizácie Živica potvrdzuje zvýšený záujem Slovákov o ekoogiu: „Môžem povedať, že povedomie ľudí a ich informácie o tom, ako môžu šetriť životné prostredie pri svojom každodennom živote, sa veľmi zvýšilo. Na druhej strane ľudia často v praxi nerobia to, čo by bolo najlepšie. Hoci majú všetky potrebné informácie, nepremieňajú ich na činy. A toto je oblasť, s ktorou sa robí ťažko – motivovať ľudí, aby neboli pohodlní a začali životné prostredie vnímať a vedome chrániť vo svojom každodennom správaní.“

Spoločnosť IKEA začiatkom tohto roka realizovala prieskum, v ktorom zistila, že až 95 % Slovákov sa o ekológiu aktívne zaujíma a polovica z nich si dala šetrenie vody a energie ako novoročné predsavzatie.

Zdravie domácnosti môžeme ovplyvniť

Zdravie vnútorného prostredia, v ktorom žijeme, neovplyvňuje len životné prostredie, ale aj náš zdravotný stav. Podľa Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo zdravotného hľadiska treba dbať najmä na tepelno-vlhkostnú mikroklímu priestorov, primerané vetranie a vykurovanie, osvetlenie a preslnenie.

Na presnejšie určenie rizikových faktorov sú potrebné špeciálne merania. Niektoré faktory nezávadnosti prostredia, v ktorom žijete, môžete jednoducho sami ovplyvniť.

Petra Ježeková spresňuje: „Medzi faktory, ktoré vieme ovplyvniť, patrí fajčenie, výber čistiacich prostriedkov a kozmetiky, používanie umelých vôní, dezinfekcie a prostriedkov proti škodcom, nákup kvalitného nábytku z materiálov bez obsahu formaldehydu a prchavých organických látok, dôsledné pravidelné vetranie, zabránenie vzniku plesní, pravidelné čistenie kobercov, pranie závesov a záclon alebo ich úplné odstránenie či používanie digestorov. Potom sú tu faktory, ktoré ovplyvníme ťažšie alebo vôbec ako emisie z vonkajšieho prostredia, prach, alergény, roztoče, škodliviny emitované použitými stavebnými materiálmi, žiarenie geologického podložia (radón), žiarenie z BTS mobilných zosilňovačov alebo wi-fi.“

Znečistenie vnútorného ovzdušia a prítomnosť škodlivín je podľa informácií Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v domácnosti záťažou najmä pre alergikov, astmatikov, ľudí trpiacich chronickými respiračnými ochoreniami, keďže prítomnosť týchto faktorov im môže zhoršovať zdravotný stav a celkovú kvalitu života.

Aj tu však platí staré známe ‚všetko s mierou‘. Ani prílišná sterilita a prehnaná čistota prostredia nemusí byť pre deti prospešná.

Organizmus počas vývinu potrebuje určitú prirodzenú záťaž, aby si dokázal budovať imunitu na zvládnutie znečisteného prostredia, ktorému sa v bežnom živote v konečnom dôsledku úplne nevyhne.

Čo je vlastne ekodomácnosť?

Toto slovné spojenie v sebe nesie dve základné vlastnosti – ekonomickosť a efektivitu. Ľudia čoraz častejšie dodržiavajú zdravší životný štýl a udržujú svoju myseľ aj telo v kondícii.

K téme sa vyjadruje:

Petra Ježeková, špecialistka na ekoporadenstvo, Zivica.sk

Rovnakým spôsobom by sme mali pristupovať k životnému prostrediu a k prostrediu, v ktorom žijeme.

Petra Ježeková hovorí o ekologickej domácnosti ako o takej, „kde sa znižuje spotreba na nevyhnutnú mieru, je tu minimálny vznik odpadov a dôsledná separácia tých vzniknutých. Ak chcete myslieť ekologicky, používajte častejšie eko-kozmetiku a eko-drogériu, nepotrebné veci nevyhadzujte, radšej ich darujte či využite inak.“

Ekológia sa podľa nej týka aj nákupov: „Robte ich premyslene, s dôrazom na nákup nebalených, minimálne zabalených alebo ekologicky balených produktov z odbúrateľných alebo jednoducho recyklovateľných materiálov. Pri nákupe potravín uprednostnite základné nespracované potraviny. Ekologická domácnosť sa v najvyššej možnej miere snaží minimalizovať svoj vplyv na životné prostredie, čo zahŕňa aj šetrenie vody a energií,“ dokončuje environmentalistka.

Prečo používať zelené čistiace prostriedky?

Na ekologické a bioprodukty dnes ľudia reagujú pozitívnejšie. „Vďaka zodpovednému zaobchádzaniu či redukcii baliacich materiálov rešpektujú život zvierat a minimálne zaťažujú životné prostredie. Spoločnosti, ktoré vyrábajú eko- a bioprodukty, kladú dôraz na prírodné látky a domáce prostriedky, ako sú ocot, citrón alebo sóda. Spojením vysoko účinných prírodných čistiacich látok a šetrnosti k ľudskej pokožke vznikajú výrobky s biokvalitou, ktoré si našli uplatnenie aj na slovenskom trhu. Zvýšil sa záujem nielen o kozmetické výrobky, ale aj o produkty využívané na čistenie domácnosti. Značná časť produktov je hypoalergénna, preto je vhodná aj pre alergikov. Veľkú skupinu zákazníkov tvoria nielen mamičky s deťmi, ale aj aktívne žijúci ľudia,“ hovorí Lenka Sčensná z portálu Drogerka.sk.

Petra Ježeková upozorňuje, že domácnosť nie je operačná sála. S čistením to preto netreba preháňať.

„Na mieste je pravidelné čistenie, ale v žiadnom prípade netreba používať dezinfekčné prostriedky, pokiaľ to nenariadi lekár. Bežné mydlo dokáže dostatočne odstrániť škodlivé baktérie. Dôležité je však používať ho správne, umývať si ruky dostatočne dlho vrátane zápästí a dôkladne opláchnuť. Na dezinfekciu pri upratovaní možno použiť ocot, citrón či niektoré esenciálne oleje – napríklad citrónový olej či tea tree olej,“ odporúča špecialistka na ekoporadenstvo.

Zbytočnou dezinfekciou nielen oslabujeme svoju imunitu, ale pomáhame aj vytváraniu rezistencie baktérií – tie sa potom čoraz ťažšie odstránia aj na miestach, kde je to najpotrebnejšie.

Začnime ekovýchovou u detí

Proti negatívnym vplyvom sú najzraniteľnejší starší a chorí ľudia, ale aj deti. Myšlienkam ekologického prístupu by ste ich mali učiť odmalička.

Deti sú najlepšou cieľovou skupinou, lebo ešte nie sú pohodlné, nemajú zažité zlozvyky. Je veľmi dôležité vychovávať ich tak, aby nehľadali šťastie a naplnenie v nakupovaní vecí a konzume, ale v priateľstvách a zážitkoch.

Skúste sa niekedy cez víkend prejsť po nákupných centrách a po prírode – kde nájdete viac rodičov s deťmi?

Petra Ježková upozorňuje na životný štýl dnešných rodín: „Už aj u nás sa často stretávame s tým, čo bolo ešte pred 15 rokmi nemysliteľné. Niektoré mestské deti nikdy neboli v lese, nerobili si táborák, nespali v stane, mladí nevedia variť. Možno na prvý pohľad nevidno súvis, ale sú to deti, ktoré nemajú vzťah k prírode, budúci konzumenti polotovarov. Každé dieťa by si malo vedieť niečo uvariť, vypestovať si, hoci na balkóne, niečo na jedenie a zažiť na vlastnej koži noc plnú hviezd. Vzťah k prostrediu a úctu k životu deti nezískajú teóriou z učebníc, ale zo zážitkov, návyky z výchovy doma a v škole a tu je na rodičoch, aby si našli čas sa deťom venovať a aby boli dobrými vzormi.“

Čo ukázal prieskum:

• 74 % myslí na úsporu financií a zároveň ohľaduplnosť k životnému prostrediu,
• 60 % Slovákov vyhadzuje zvyšky jedla aspoň raz mesačne,
• 29 % Slovákov používa bežné neúsporné žiarovky a 7 % iba tento typ žiaroviek,
• len 4 % respondentov používa moderné indukčné varné dosky,
• 90 % slovenských domácností občas umýva riad nešetrne pod tečúcou vodou a viac ako tretina (40 %) týmto spôsobom umýva riad stále,
• 90 % respondentov tvrdí, že doma triedi odpad, no len 9 % používa na to určené systémy a koše
• 87 % Slovákov dáva pozor na správne skladovanie jedla vo svojej chladničke,
• záujem o zníženie spotreby vody, energie a vyprodukovaného odpadu majú všetky generácie, muži i ženy, rodiny aj jednotlivci (nad 90 % opýtaných),
• 44 % Slovákov zachytáva aspoň občas studenú vodu, kým začne z batérie tiecť teplá, a tú ďalej využívajú napr. na zalievanie rastlín,
• iba 24 % slovenských domácností pestuje v byte alebo na balkóne bylinky. Nie je to až také bežné ako pestovanie rastlín v záhrade,
• viac ako 40 % domácností používa väčšinou batérie, ktoré nemožno dobíjať.

Zdroj: IKEA