Barbara Zavarská: Verejný priestor je pre ľudí

Váš Dobrý trh je zvláštnym mixom trhového predaja s kultúrou, pouličnou zábavou a alternatívnym životným štýlom. Ako ste prišli na myšlienku zorganizovať niečo také v bratislavskom Starom Meste?

Ako dieťa som vyrastala na bratislavských Palisádach, v dome vedľa bývalej nemeckej ambasády, ktorý je dnes, tak ako mnohé domy v Starom Meste opustený. S deťmi sme sa hrávali na dvoroch, v záhradách, parkoch. Všetko bolo vtedy prístupné, keď ste chceli, mohli ste sa dostať na strechu hociktorého domu. Potom prišli deväťdesiate roky, mesto sa postupne rozpredalo a mnohé priestory ostali pre verejnosť nedostupné. Život sa presunul do nákupných centier. Idea pouličného trhu, ktorý aspoň na deň vytlačí autá z ulice, vznikla v Londýne, kde som so svojím partnerom Alešom chvíľu pracovala ako architektka. Tam sme zažili, ako fungujú pouličné trhy a ako sa prezentuje lokálna kultúra. Každá londýnska štvrť má svoj trh a každý je špecifický. Veľa sme ich obehali a všetko fotili.

Ako ste sa dostali od architektúry k organizovaniu verejných podujatí?

Počas doktorandského štúdia som si vybrala ako tému kultúrny manažment v architektúre. Už vtedy ma zaujímalo, ako dostať architektúru do povedomia širšej verejnosti. Tak vznikla idea založiť občianske združenie Punkt, ktoré začalo robiť PechaKucha Nights v Bratislave, čo sú prezentačné večery, ktoré chcú prepájať umeleckú a laickú verejnosť. Pôvodne ich pod touto značkou vymyslela skupinka anglických architektov, ktorí žijú v Tokiu a chceli okrem svojej práce predstaviť aj tvorbu ľudí, ktorí s nimi úzko spolupracovali – grafických dizajnérov, IT špecialistov. Vlastne im išlo o to ukázať verejnosti rôzne kreatívne projekty, ktoré sa dajú vtesnať do dvadsiatich obrázkov s dvadsaťsekundovým komentárom. Už po prvom večere sme zistili, že o tento druh prezentácie je obrovský záujem. Aktivity nášho občianskeho združenia postupne rástli. Pribudol bratislavský Design Week, Dobrý trh, projekt Localicon alebo konferencia WhatCity? a k tomu množstvo spolupracovníkov, lebo ako malý tím sme už nemali šancu zvládnuť všetko sami. A tak, hoci som stále ostávala činná v architektonickom ateliéri, postupne sa stalo, že som sa viac zaoberala organizačnou prácou ako samotnou architektúrou. Odkedy som sa pred dvomi rokmi stala matkou, tak to platí dvojnásobne. Popri dieťati som rada, keď vôbec stíham pracovať na rozbehnutých projektoch.

Na Dobrom trhu sa stretávajú predajcovia rôznych originálnych výrobkov, umelci a kreatívni ľudia rôznych profesií. Ako sa vám podarilo dať dokopy takú pestrú komunitu?

Veľkou výzvou na vznik Dobrého trhu boli slovenské vianočné trhy a jarmoky s prepálenými cigánskymi pečienkami, ktorých jedinou ambíciou je zisk. Pripadali nám hrozne jednotvárne. Našou ambíciou bolo robiť a ukazovať kultúru, šlo nám hlavne o to, aby sme ľuďom ponúkli niečo originálne a kvalitné. Pôvodne sme začínali v malom, s dvadsiatimi stánkami. Zaujímavé tipy sme našli na samotnej Panenskej ulici, kde sme trh otvorili – kaviarničku s antikvariátom, obchod so starožitnosťami… Keďže reakcia bola nad očakávanie, prišlo viac ako desaťtisíc návštevníkov, predajcovia a producenti sa nám dnes už hlásia sami. Tento rok ich bolo vyše dvesto, takže viac ako polovicu sme museli odmietnuť. Stále však aj sami vyhľadávame zaujímavých tradičných výrobcov, špecialistov v oblasti gastronómie, ale aj umelcov a ľudí, ktorí robia niečo výnimočné a stojí za to odprezentovať ich verejnosti. Niektorí z našich predajcov doslova vyrástli na Dobrom trhu, napríklad cukrári, ktorí prvýkrát u nás predávali svoje cupcakes. Ľudia k nám prichádzajú s rôznymi osobnými príbehmi. V jednom stánku nájdete vynikajúce domáce cestoviny, ktoré vyrába starší manželský pár. Ich výroba sa pohybuje len v obmedzenom rozsahu. Keby totiž predávali svoje výrobky v supermarketoch, kde ich tlačili s cenou dole, museli by ísť dole aj s kvalitou, a to odmietli.

S akými problémami sa väčšinou potýkajú vaši predajcovia?

S legislatívnymi. Pôvodne sme si mysleli, že na Dobrom trhu budú predávať koláče babičky, ktoré bývajú v Starom Meste, ale to nie je také jednoduché. Aby ste získali povolenie na predaj, musíte splniť hygienické normy pri výrobe, mať rôzne povolenia a elektronickú pokladňu. Viesť malý rodinný podnik s tradičnou výrobou je niekedy veľmi komplikované. Okrem toho náš slovenský trh je veľmi špecifický a malý, aj keď v posledných rokoch rastie dopyt po kvalite. Určitá skupina ľudí, aspoň ako to vidím v Bratislave, je ochotná priplatiť si za kvalitné výrobky. Najviac to vidno na potravinách. V tejto oblasti už ľudia pochopili, že je lepšie staviť na poctivých domácich výrobcov. Horšie to vyzerá v dizajne, čo je ďalšia oblasť, ktorú podporujeme. Aj keď sú úspešné výnimky, ako napríklad značka jedného detského oblečenia. Ľudia, ktorí za ňou stoja, pôvodne začínali s pančuškami a dnes majú celú kolekciu oblečenia pre najmenších. Mám pocit, že kvalita sa napokon vždy nejako presadí.

Heslom Dobrého trhu je propagácia alternatívneho životného štýlu. Čo to pre vás osobne znamená?

Mať možnosť voľby, nebyť odkázaná len na to, čo sa ponúka väčšine. K tomu patrí aj možnosť alternatívneho kultúrneho vyžitia. Objaviť novú hudbu, vidieť zaujímavú výstavu alebo divadelné predstavenie v atypickom priestore. Chceli sme napríklad ukázať verejnosti pôvodnú budovu Divadla Astorka od architekta Friedricha Weinwurma, čo je architektonický skvost, ktorý momentálne upadá bez akéhokoľvek využitia. V zahraničí je bežné, že sa v dočasne nevyužívaných priestoroch konajú kultúrne podujatia. U nás veľa krásnych budov chátra a zásadne sa znehodnocuje verejný priestor. Aj keď sa nám nepodarilo otvoriť tento dom, pripravujeme historický výskum v spolupráci so združením Bratislavské rožky a iniciatívou Čierne diery, ktorý má ukázať skryté krásy a bohatú históriu Panenskej ulice.

Vráťme sa ešte k alternatívnemu životnému štýlu. Patríte medzi mamičky, ktoré podrobne študujú zloženie každého keksíku?

Tak na to nemám čas, ale je pravda, že doma sa snažíme jesť najmä ľahké zeleninové jedlá. Suroviny nakupujem väčšinou na trhu v našom susedstve na Žilinskej alebo v Starej tržnici. A so synom chodíme zalievať paradajky v kvetináči, ktoré nám rastú na streche budovy rozhlasu. Je tam komunitná záhrada, kde si ľudia pestujú tekvice, čili papričky a rôznu inú zeleninu. Aj keď v našom prípade ide skôr o zábavu pri polievaní ako o úrodu.

Priniesli vám aktivity, ktorým sa venujete, nové priateľstvá?

Určite áno, najmä priateľstvo s fotografkou Illah van Oijen je pre mňa nesmierne inšpiratívne. Pri projekte bola od úplného začiatku, bez nej by Dobrý trh určite nebol ani zďaleka taký dobrý. Illah ako Holanďanka mala skúsenosť z tamojších Queen´s Days, kde sa predáva všetko možné aj nemožné a kde to naozaj naplno žije. Rozhodla sa ostať na Slovensku, čo je pre mňa neuveriteľné a zaujímavé zároveň a obohacuje ma to o postrehy cudzinky, ktorá vidí našu krajinu s nadhľadom.

Nemáte ambíciu rozšíriť myšlienku Dobrého trhu aj mimo Bratislavy?

To sa už reálne deje, od začiatku nás oslovujú ľudia z rôznych slovenských miest, inšpirujú sa nami, čo ma veľmi teší. Napríklad sme radili organizátorom Trnavského rínku a najnovšie nás oslovili ľudia zo samosprávy vo Svite, kde tiež organizujú podobné podujatie. Zaujímavé je, že v tomto meste prišla iniciatíva priamo od starostu. U nás v Bratislave to bolo naopak, my ako bežní obyvatelia mesta sme prišli za ľuďmi zo samosprávy, aj keď treba povedať, že sme sa stretli s podporou, takže sa nemáme na čo sťažovať.

S mužom Alešom a synom Oskarom

Dobrý trh na Panenskej má čoraz viac návštevníkov, Foto: Rasťo Mišík

Foto: Jakub Gulyás

Styling: Barbora Yurkovič

Vizáž: Aneta Nyariova