Keď škola volá, u žiakov sa môžu objaviť závažné problémy

Sebavedomý prvák

Pri porovnaní detí nastupujúcich do prvého ročníka základnej školy v minulosti a dnes prichádzame na výrazné rozdiely.

Mária Barancová z pohľadu pedagóga uznáva, že žiaci sú dnes sú dnes lepšie zorientovaní vo svete, informovanejší a v práci s informačno-komunikačnými technológiami mimoriadne zruční.

Je však na škodu, že sa ustúpilo od všeobecných zručností a schopností a nadchádzajúce generácie sú menej manuálne zručné.

Medzi jednotlivými deťmi však vznikajú rozdiely a priepasti. „Deti sa rozdelili akoby do dvoch skupín. Jedna je v porovnaní s deťmi v minulosti inteligentnejšia a vyspelejšia. Pri nástupe do školy je prostredie pre takéto deti nedostatočné a mnohokrát už vedia písať a čítať. Druhá skupina detí je výrazne pozadu v takých samozrejmých veciach ako sú samoobslužné činnosti či motorika. Táto skupina je nepripravená na školu. Mám pocit, že zlatý stred, ktorý kedysi existoval, keď boli všetci približne na rovnakej úrovni, zľahka absentuje. Tiež si myslím, že deti sú dnes sebavedomejšie,“ delí sa o svoju skúsenosť Katarína Sipos.

Humánna verzus autoritatívna výchova

Dnešným trendom je takzvaná humánna výchova. „Samotní žiaci, ich nároky, individuálne zvláštnosti či charakteristické limity osobnosti, zmenili prístup pedagógov k nim, princíp autoritatívneho štýlu riadenia je už dnes v zabudnutí a je neefektívny. Priateľský a partnerský vzťah vytvorený medzi žiakom a pedagógom, dôvera, akceptácia, pochopenie, hľadanie úspechu, vytvorenie možností realizácie pre každé dieťa a pravdaže láska ku každému jednému dieťaťu je základom vnímania súčasnej humanistickej školy,“hovorí Mária Barancová.

K téme sa vyjadruje:

Katarína Sipos, neurovývinová terapeutka, Centrum AVARE, Avare.sk

Podľa Kataríny Sipos závisí mnoho od rodičov. Dôležité je, aby tento typ výchovy uchopili zo správneho konca a slobodu si nezamieňali s aroganciou a nezodpovednosťou.

„Nie je to o tom, že dieťa môže všetko. Odmalička im vštepujeme, aby si stáli za svojim názorom, ešte sa to však len učia. Mnohokrát sa snažia konať tak, ako to vidia u rodičov. Často neadekvátne. Záleží aj na učiteľovi, ktorý deti správne usmerní,“ vysvetľuje.

Základné problémy dnešnej pedagogiky sú dva

Aby sa dieťa mohlo vzdelávať, musí mať na to pripravené prostredie. Má mať k dispozícií podnety, ktoré sú spracované tak, aby ho zaujali.

„Jeden žiak môže byť pozadu, druhý popredu, ale učia sa naraz to isté. Jeden sa nudí a druhý nestíha. Napriek tomu musia fungovať všetci spoločne ako jedno „stádo“. Na mnohých štátnych školách ostáva spôsob vzdelávania po starom a preto vznikajú konflikty medzi deťmi a učiteľmi aj medzi rodičmi a učiteľmi,“ tvrdí Katarína Sipos.

Mária Barancová považuje vzťah rodičov a pedagógov za komplikovaný: „Často dochádza k nedorozumeniam, rodičia v mnohých prípadoch pri zlyhaniach svojej ratolesti obviňujú pedagógov, niektorí rodičia sú až príliš ochranárski, neakceptujú vyjadrenia a zistenia pedagógov, spochybňujú profesionalitu a tým vzniká nedôvera s následným konfliktom.“

Práve na nutnosť vyškolených a kvalitných pedagógov upozorňuje Katarína Sipos: „Takých je na Slovensku málo.

Mnohí fungujú v zabehnutých koľajach už desiatky rokov. Pedagóg by mal mať prehľad a prirodzenú autoritu, aby medzi ním a študentom vznikala z oboch strán dôvera a rešpekt zároveň.“

Problémy žiakov začiatočníkov

Pri nástupe prváčika do školy dochádza k významnej zmene v jeho živote. Stáva sa súčasťou prísnejšieho režimu a očakáva sa od neho viac.

„Už to nie je len hranie sa, ale povinnosť a nejaká práca. Deti sa prvé týždne učia uchopiť túto zmenu. Dnešné deti sú veľmi hravé a práve po tejto stránke sú nepripravené,“vysvetľuje Katarína Sipos.

Názor pedagóga:

K téme sa vyjadrujeMária Barancová, prezidentka Slovenskej komory učiteľov a riaditeľka Paneurópskej súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie

Mária Barancová upozorňuje na najzávažnejšie problémy, s ktorými bojujú deti pri nástupe do školy: „V súčasnosti sa stretávame s deťmi hlavne nesamostatnými. Niektoré nemajú zvládnuté základné sebaobslužné práce, ich správanie a základná disciplína sú problémové, majú ťažkosti s rešpektovaním pravidiel, s autoritou dospelého, so vzťahmi so svojimi vrstovníkmi, so zníženou sociabilitou, neschopnosťou sústrediť sa, s emočnou labilitou, a vo významnej miere sa vyskytujú poruchy reči.“

Paradoxne najdôležitejšia je fyzická pripravenosť

Podstata prípravy dieťaťa do školy je oveľa prostejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Aby dieťa úspešne odštartovalo svoj prvý rok v škole, musí byť motoricky zrelé.

Čo to znamená? Najvyššia motorická zručnosť, aká vôbec existuje, je schopnosť zostať absolútne v pokoji.

„Na to, aby sme dokázali zostať v kľude, či už sedieť, stáť alebo ležať, musíme mať veľmi zrelý posturálny systém a koordináciu. Deti, ktoré sú takýmto spôsobom nezrelé, sa neustále mrvia, otáčajú a nesústredia. Málokto si tieto prejavy spája do súvislosti s rovnováhou. Vznikajú domnienky, že ide o hyperaktivitu dieťaťa. Mnohé deti sú však len fyzicky nepripravené na zvládanie školy. Mnohé majú problémy so sluchovým či zrakovým spracovávaním, čo sa prejavuje na správaní,“ objasňuje Katarína Sipos.

Ako dosiahnuť motorickú zrelosť u dieťaťa?

Riešenie je úplne prirodzené. Zamerajte sa hlavne na to, čo má dieťa robiť v predškolskom veku. Dieťa by sa malo čo najviac hrať. „Hra by mala byť prirodzeným spôsobom zameraná na rozvíjanie motoriky, pohybov, koordinácie či sluchového systému. Veľmi dôležitá je tiež oblasť sebaobslužných činností. Dieťa by už pri nástupe do školy malo mať zvládnuté hygienické návyky, samostatné obliekanie a ideálne aj viazanie šnúrok. Rodičia by mali nechať dieťa robiť čo najviac činností. Pomáhať by mu mali, len ak o pomoc požiada. Pomôže aj menej časté presúvanie autom, čo najviac prirodzeného nenúteného pohybu a športu,“ hovorí Katarína Sipos.

Ako dieťa správne pripraviť do školy

Rada Kataríny Sipos:

Pripravené deti sú schopné dlhší čas sa koncentrovať. Sú schopné robiť jednu činnosť, na ktorú sa zamerajú. Majú fyzické zdatnosti na to, aby vôbec obsedeli v škole. S tým súvisí zrelosť motoriky, koordinácie, zrelosť sluchového systému. Toto sú veci, na ktoré by ste mali deti navyknúť už v predškolskom veku, ale veľmi nenásilne. Je potrebné dieťa rozvíjať, spojiť hudbu s motorikou a pomôcť mu naučiť sa koncentrovať a vydržať sedieť na jednom mieste.

Rada Márie Barancovej:

Zo strany rodiny je dôležitý najmä dôraz na samostatnosť a sociálno - emocionálnu zrelosť. I keď čas vyzretia je aj v tejto oblasti u každého dieťaťa iný, rodičia mu môžu pomôcť v tom, že naň budú postupne klásť primerané požiadavky, učiť ho zmieriť sa aj s prehrou a zvládať rôzne situácie s úsmevom. Rodičia by im mali byť vzorom v pozitívnom prístupe k riešeniu problémov a rôznych situácií. Dôležité je aj učiť ich nebáť sa prejaviť v zdravej miere.

Technológie spomaľujú grafomotoriku

Aj keď to pre prvákov často nie je ľahké, zvládnuť klasické písanie rukou má v správnom vývoji dieťaťa nezastupiteľný význam. A to aj v ére počítačov. Písanie rozvíja grafomotoriku a nie len to.

Ako uvádzajú odborné pramene, pri písaní sa aktivuje až 500 svalov, ktorých súčinnosť oživuje centrum mozgu, čím dochádza k lepšej fixácii pamäti a tiež k väčšej sústredenosti.

Grafomotorika vychádza z motoriky celého tela, postupne sa sústreďuje na pohyby paže, ruky a nakoniec prstov. Veľmi úzko súvisí s dnešným životným štýlom a vyspelosťou technológií.

„Písanie rukou rozvíja omnoho viac centier v mozgu ako keď len ťukáme jedným prstom do tabletu. Zapájame do činnosti viacero oblastí mozgu. Zároveň nám úplne inak funguje zrak, ktorý sa musí koordinovať s rukou. Keď sa deti pozerajú a ťukajú do tabletu, nepoužívajú tak intenzívne schopnosť približovať či odďaľovať obraz, sledovať líniu textu. Iná je aj plynulosť očných pohybov. Pri knihe prechádzate zrakom z jednej strany na druhú. Aj keď si dieťa pozerá v knižke obrázky, je to pre neho predpríprava na čítanie. Je nevyhnutné čítať deťom knihy, aby sa rozvíjala ich predstavivosť. Vo videu je obraz daný a dieťa to prijíma ako hotovú vec. Pri čítaní knihy si tvorí obrazy a rozmýšľa. Deti sú závislé na technike, ale je to aj tým, že takto vidia nás, rodičov. Kontakt detí s technológiou by sa mal takmer úplne obmedziť do 2. až 5. roku života,“ upozorňuje Katarína Sipos.