Kontakty s herectvom u vás rezonovali pomerne skoro, nikdy ste neoľutovali rozhodnutie byť herečkou?
Áno, už v šiestich rokoch som hrala predstavenia v škôlkach s maňuškami a v pätnástich som sa dostala na profesionálnu scénu. Pôvodne som chcela byť zdravotnou sestrou, ako je moja mama, alebo lekárkou. Zistila som však, že ma nebavia predmety, ktoré s tým súvisia, takže som to vzdala. Svoje rozhodnutie ani s odstupom času neľutujem, niekedy si človek zafrfle, ale myslím si, že to je normálne v každom povolaní. Neviem či by som chcela, aby sa herectvu venoval aj môj potomok.
Zoznam postáv, ktoré ste hrali, je pomerne dlhý, aký charakter vám najviac vyhovuje a ktoré úlohy sa vám vryli do života?