Hospodárenie už od detstva
Tomáš Baťa svojho času tvrdil, že dieťa by sa malo naučiť hospodáriť s peniazmi už ako šesťročné, teda vo veku, keď ovláda základné počty. Sám takto viedol svojho syna aj žiakov v jeho škole.
Aj dnes dávajú rodičia svojim deťom vreckové. Robí to takmer 50 percent Slovákov. Ako to však robiť tak, aby sme ich pritom naučili aj hospodáriť a aby sa s financiami netrápili v budúcnosti?
Podľa psychológov je kľúčom k úspechu pravidelnosť. „Pre mladšie deti je ľahšie naučiť sa hospodáriť s peniazmi vtedy, keď dostávajú vreckové raz za týždeň,“ vysvetľuje detský psychológ Róbert Braciník a dodáva, že už prvák, teda šesťročné dieťa, je zvyčajne schopné obhospodáriť pár vlastných drobných.“
Zmysel to bude mať hlavne vtedy, keď rodičia určia jasné pravidlá ich dostávania aj míňania,“ vysvetľuje princíp úspechu Braciník.
„Neskôr na druhom stupni základných škôl už môžeme tento interval predĺžiť. Aby sa naučili svoje náklady plánovať, pretože jedného dňa, keď budú brigádovať alebo už ako dospelí ľudia zarábať vlastné peniaze, dostanú ich iba raz do mesiaca,“ dodáva Braciník.
Malá škola hospodárenia pre deti:
Podľa psychológov je pre deti ľahšie naučiť sa hospodáriť s peniazmi, keď spočiatku dostávajú vreckové raz za týždeň. Vtedy sa im oveľa ľahšie zvažuje, či dnes svoje peniaze minú, alebo nie a ako dlho potrvá, kým zase nejaké dostanú.
Výška vreckového by sa mala odvíjať jednak od toho, na čo sú tieto peniaze určené – či je to na sladkosti, hračky, rozširovanie zbierky obľúbených postavičiek z rozprávok, na kino, výlet, darčeky – a rovnako aj od finančnej situácie rodiny. „Menej je viac a aj tá najlepšie situovaná rodina by mala dieťaťu poskytnúť len obmedzenú sumu peňazí, aby sa s nimi naučilo lepšie hospodáriť,“ hovorí Róbert Braciník.
Psychológ odporúča dohodnúť sa s dieťaťom na tom, že keď chce minúť väčšiu sumu (čo je pre 6- až 8-ročné dieťa aj 5 €), bude o tom vopred informovať rodičov. Ich úlohou je s dieťaťom trpezlivo debatovať o vhodnosti kúpy, o tom, či je vec za primeranú cenu a či ju skutočne potrebuje.
„Aby sa dieťa naučilo s peniazmi naozaj hospodáriť, malo by byť schopné presne vymenovať, na čo vreckové minulo aj to, koľko jednotlivé položky stáli,“ dodáva psychológ.
Psychológovia neodporúčajú dávať deťom peniaze za dobré známky alebo za pomoc v domácnosti. Vreckové má byť obnos peňazí fixnej výšky, ktoré dostáva pravidelne – v mladšom veku raz týždenne, žiak druhého stupňa raz za dva týždne a starší žiaci a študenti by už mali s peniazmi vedieť vyjsť na mesačnej báze. Za extra prácu, ako je napríklad povysávanie auta alebo pomoc v záhrade u babky, môže byť extra pláca.
Zdroj: VÚB
Nároční študenti
Agentúra TNS Slovakia realizovala v roku 2014 prieskum, aby zistila, ako zvládajú dnešní stredoškoláci a vysokoškoláci prácu s financiami a aký je ich životný štýl.
Generácia, ktorú pozorovali a ktorá aktuálne navštevuje stredné a vysoké školy, sa spoločne nazýva aj Generácia Y alebo Millennials. Sú to ľudia narodení medzi rokmi 1985 a 2000.
Výsledky hovoria, že dnešní tínedžeri si potrpia najmä na vytváranie vlastnej identity a štýlu, orientácia na drahé značky je na ústupe.
Pre 44 percent študentov značky nie sú podstatné. Stredoškolákov finančne podporujú rodičia. Platia im voľnočasové aktivity, nákupy, vzdelanie aj kultúru.
Kde zohnať peniaze na štúdium?
príbuzní, rodičia,
tretí sektor (nadácie, neziskové fondy, mimovládne organizácie),
bankové úvery,
Fond na podporu vzdelávania,
štipendium (sociálne, motivačné, štipendijné programy, vládne bilaterálne štipendiá, Národný štipendijný program, Štipendium M. R. Štefánika, univerzitné štipendiá,
práca popri štúdiu
Mladí ľudia míňajú najviac na nákup technológií, cvičenie, randenie a zdravú stravu. Pracujú s modernými technológiami, nakupujú zväčša na internete (80 %), menej sa zaujímajú o politiku (14 %), no najčastejšie sledujú kultúru (23 %) a šport (18 %).
S nástupom na vysokú školu získavajú väčšiu slobodu aj vďaka presiahnutiu veku 18 rokov. Zakladajú si vlastné účty, chodia na brigády a informujú sa o svojich možnostiach v bankách.
Čoraz viac študentov žiada o úvery. „Náklady spojené so štúdiom detí vykrývajú domácnosti najčastejšie kombináciou rodinných financií a zárobkov zo študentských brigád. Tradičnými zdrojmi sú tiež štipendiá, alebo pôžičky z komerčných bánk. Dobrým riešením sú však aj rôzne formy sporenia,“ vysvetľuje Vladimír Hriz, vedúci oddelenia Depozít, Investícií a Bankopoistenia vo VÚB.
Prienik úverových produktov medzi študentov potvrdzuje aj Ivan Kahanec: „Je to dané tým, že rastie počet študentov, ktorí si popri štúdiu privyrábajú, a teda ich dokážu splácať,“ tvrdí finančný sprostredkovateľ.
Napriek tomu sú mladí ľudia dobre informovaní a opatrní. „Nejde o výrazné zmeny v správaní sa vysokoškolákov. Pre mladých ľudí je stále prvým úverom v živote hypotéka na bývanie,“ dokončuje Ivan Kahanec.
Aj banky si všímajú záujem vysokoškolákov o pôžičky. „Dopyt študentov po spotrebiteľských úveroch registrujeme v priebehu celého roka, záujem sa v tejto cieľovej skupine mierne zvyšuje v máji a septembri, čo pravdepodobne súvisí s koncom respektíve začiatkom akademického roka. Mladí ľudia sa najčastejšie zaujímajú o podmienky preukazovania príjmu a rýchlosť schválenia pôžičky, pričom plánovaným účelom je obvykle kúpa ojazdeného auta, notebooku alebo vybavenie podnájmu v podobe televízora či sedačky,“ vysvetľuje Tomáš Palovský, hovorca mBank.
Vladimír Hriz z VÚB odporúča poistiť sa proti náporu výdavkov spojených s vysokoškolským štúdiom vopred: „Jednou z možností je myslieť dopredu a zriadiť si napríklad sporiaci účet ešte v čase, keď dieťa navštevuje základnú, či strednú školu,“ hovorí.
Koľko stojí vysokoškolák?
Mesačné náklady študentov bývajúcich v spoločnej domácnosti s rodičmi predstavujú v priemere 269 eur.
Študenti bývajúci v internáte, podnájme alebo vo vlastnom byte/dome minuli mesačne v priemere 235,5 eura.
Rodičia (resp. partner) prispievali mesačne študentom bývajúcim v spoločnej domácnosti priemernou sumou 50 eur, študentom bývajúcich v internáte, podnájme alebo vo vlastnom byte/dome v priemere sto eur.
Štyria z desiatich študentov počas semestra pracovali (40,6 %), z toho jedna pätina celý semester (18,6 %) a jedna pätina príležitostne (22 %).
Štipendium alebo grant (nenávratné zdroje) využívala necelá pätina študentov (16,9 %), študentskú pôžičku poberalo necelé percento z nich (0,9 %).
Zdroj: Prieskum o sociálnych a ekonomických podmienkach života študentov vysokých škôl v SR spracovalo Centrum vedecko-technických informácií SR
5 otázok pre odborníka:
Ivan Kahanec, odborník na financie, Fincentrum, Fincentrum.com
1. Aká je schopnosť mladých študentov spravovať svoje financie?
Nakoľko je na Slovensku vo všeobecnosti veľmi nízka finančná gramotnosť, ani študenti často nie sú pripravení spravovať svoje financie správne. Chýba vzdelávanie v rodine či v škole. Aj napriek tomu sa však nijak výrazne nezadlžujú a snažia sa nasporiť si. Napríklad aj povolené prečerpanie účtu berú skôr ako finančnú rezervu a nie ďalšie zdroje na večerné párty. Študenti sa v prvej fáze snažia riešiť svoje dlhy vlastnými silami, chodia na rôzne brigády alebo si nájdu trvalejšiu prácu na čiastočný úväzok. Ak je už naozaj zle, obrátia sa na rodičov.
2. Na čo si študenti berú pôžičky?
Banky aj poskytovatelia spotrebiteľských úverov sú pri požičiavaní študentom podobne obozretní, ako pri ostatných záujemcoch o úver. Preto ak aj dostanú úver, ide najviac o niekoľko stoviek eur. Až študenti s pravidelným príjmom môžu uvažovať o žiadaní vyššej sumy v jednotkách tisíc eur. Od toho sa odvíja aj to, na čo si študenti požičiavajú. Najčastejšie ide o veci potrebné k štúdiu vrátane notebooku, tabletu či mobilného telefónu. Väčšie výdavky, napríklad na študijný pobyt, im pomáhajú pokryť rodičia z vlastných peňazí alebo úveru.
3. Ako sa banky pozerajú na študentov ako klientov?
Študenti majú spravidla málo skúseností s finančným trhom a v podstate žiadnu úverovú históriu. Banky alebo poskytovatelia spotrebiteľských úverov, ktorí sú ochotnejší poskytnúť úver človeku bez histórie, preto poskytujú študentom na úvod len nízke úvery. Pri nich zistia ich disciplínu pri splácaní. Študent s pravidelným príjmom a dobrou úverovou históriou má potom lepšiu šancu získať aj vyšší úver.
4. Na čo by mali študenti prihliadať pred rozhodovaním sa o pôžičke?
V prvom rade by si študenti nemali požičiavať od spoločnosti, ktorá nemá licenciu NBS na poskytovanie úverov. Od 1.9.2015 totiž smú úvery poskytovať len banky a spoločnosti s licenciou. Spozornieť by mali aj v prípade, ak pracovník spoločnosti zahmlieva alebo zamlčuje podstatné informácie ohľadom úveru, ako napríklad výška úroku, sankčného úroku, poplatky spojené s poskytnutím úveru a podobne. Výhodnosť úveru môžu posúdiť podľa výšky ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorá zahŕňa okrem úroku aj všetky ďalšie poplatky spojené s úverom. Zároveň by mali triezvo vyhodnotiť svoju finančnú situáciu a požičať si len vtedy, ak majú dostatočný príjem na živobytie aj splácanie. Pri porovnávaní úverových ponúk či nezávislom pohľade na finančnú situáciu klienta pomôžu aj bezplatné služby finančných sprostredkovateľov.
5. Ako sa nedostať do dlhu po vybavení pôžičky?
Odporúčam klientom, aby mali na splátky nastavený trvalý príkaz tak, aby odišla od klienta najneskôr 3 dni pred splatnosťou. Pre finančné inštitúcie je platobná disciplína klienta veľmi dôležitá. Zároveň by mal mať klient rezervu minimálne na 2-3 splátky, ktorú použije v prípade neočakávanej udalosti. Banky a aj poskytovatelia úverov považujú za zodpovedné, ak ich klient, ktorému hrozí, že nebude vedieť uhradiť nasledujúcu splátku, osloví ešte pred jej splatnosťou. Teda v čase, keď ešte nie je v omeškaní so splácaním. V takej situácii je možné vzniknutú situáciu riešiť napríklad znížením splátky či odkladom splátok a klient sa tak vyhne problémom. Klienti by sa mali vyvarovať toho, aby si znovu požičiavali na to, aby mali na ďalšie splátky.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
