Denisa Augustínová: Humanitárny pracovník je vystavený smrti a ťažkým príbehom

Práve ste sa vrátili z Nepálu. Ako to tam aktuálne vyzerá?

Situácia je po troch mesiacoch rozhodne lepšia, v hlavnom meste sú následky veľkých zemetrasení už viac-menej odpratané. Do Káthmandú sa vrátil život, opäť to tam pulzuje tak ako predtým, aj keď cítiť, že ľudia sú smutní v porovnaní s tým, akí boli. Od veľkých zemetrasení, aj keď o tom médiá neinformovali, bolo ďalších 220 zemetrasení a všetky nad štyri stupne Richterovej stupnice, čo je dosť. V podstate sa zem trasie každý deň. Nepálčania stále žijú v strese, nevedia ovládnuť strach, majú hysterické reakcie. Mnohí z nich trpeli posttraumatickým syndrómom, nechceli sa pohnúť z miesta, nedokázali ísť do práce či do školy, najesť sa. Dnes už mnohí z nich našli vnútornú silu, skoro ráno idú na pole a na kúsku zeme sa snažia niečo si vypestovať, aby mali zásoby na zimu, keďže zemetrasenie im všetko vzalo.