Prečo je alkohol pre ženy nebezpečný vypínač?

V minulosti sa ženy, ktoré podľahli alkoholu, považovali za spodinu spoločnosti a bolo ich veľmi málo.

Dnes už vnímame alkoholizmus žien ako problém, ktorý sa môže týkať kohokoľvek. Nezáleží na vzdelaní, postavení, zázemí ani na veku.

„Problematika s konzumáciou alkoholu u žien narastá približne od konca 2. svetovej vojny následkom celospoločenskej emancipácie žien. O týchto problémoch sa pomerne veľa napísalo, ale v populácii žien to prakticky nezanechalo stopy,“ ozrejmuje terapeutka Jana Žemličková a vysvetľuje, „približne pred päťdesiatimi rokmi bol pomer mužov a žien 16 : 1, dnes sa tento pomer výrazne zmenil na 3 : 1, ale sú krajiny aj miesta, kde pomer mužov a žien je takmer vyrovnaný.“

Čo všetko sa skrýva za týmito zmenami? Ženy sú v prvom rade emotívnejšie založené ako muži a k pitiu ich vedú aj iné dôvody.

U mužov je alkohol spoločensky tolerovanejší a muži častejšie pijú v spoločnosti. Ženu, ktorá popíja na verejnosti a javí známky prekročenia akceptovateľného množstva alkoholu, okamžite odsúdia.

Veď, aby si žena vypila, sa nepatrí. Žena musí byť dobrá matka, vzorná manželka, mať dokonalú domácnosť a k tomu všetkému dnes už aj úspešnú kariéru.

Áno, aj spoločenské normy často stoja za tým, že žena siahne po poháriku.

Superženy

Médiá neustále prinášajú príbehy úspešných žien, ktorým sa podarilo skĺbiť nemožné, byť dokonalými doma aj v práci.

Lenže, je to naozaj možné? Čo všetko sa skrýva za usmiatymi tvárami úspešných žien?

Názor odborníka:

K téme sa vyjadruje terapeutka Jana Žemličková zo Sanatória drogových závislostí AT, Sanatoriumat.sk

Je možné vtesnať do 24 hodín denne, náročnú prácu, varenie zdravého jedla pre deti a manžela, učenie sa s nimi, nákupy, upratovanie, čas pre partnera, dostatok spánku a ešte aj potrebnú psychohygienu a starostlivosť o seba?

Stačí dokonalý manažment na zvládanie každodenných emócií a situácií? Ako dlho možno ísť nad bežné možnosti?

Napriek deľbe práce a tendencii mužov pomáhať ženám so záležitosťami, ktoré boli pre nich dlhé roky tabu, sú stále veci, na ktoré majú ženy jednoducho lepšie predpoklady od prírody.

Vedia nežnejšie pofúkať rozbité koleno alebo navariť chutnejšiu polievku, vytvoriť útulnejší domov a prichystať veci na výlet. Ich množstvo povinností sa nikdy nekončí.

Každodenný emočný stres vnímajú citlivejšie, či už je to stres z práce, alebo z rodiny. Alkohol je najdostupnejším prostriedkom, ako zbaviť hlavu stresu a vypnúť emócie, ktoré ženu zožierajú.

Dôvodov, prečo ženy siahnu po fľaši s alkoholom, môže byť veľa, „obe generácie, muži i ženy sú v našej spoločnosti vystavené sociálnym indikátorom, ktoré regulujú konzumáciu alkoholu podľa sociokultúrnych zvyklostí a štruktúrovaných skupín orientovaných na konzumáciu alkoholu, rovnako ako aj od partií v zamestnaní, prípadnej nezamestnanosti, neprimeraným stresom a podobne,“ objasňuje Jana Žemličková a dodáva, „celkove možno povedať, že ohrozenie pre ženy v súčasnom období ponúka viac ciest, ako sa stať problematickou v konzumácii alkoholu.“

Podľa odborníčky nemožno ani sklony ženy k alkoholu odhadnúť, „neexistuje typológia žien podľa závislosti od alkoholu. Žena má mnoho odlišností v rovine bio-psycho-sociálnej od muža, a tie tiež nie sú špecifické na vznik predmetného ochorenia“.

Záškodník

Pre ženy je špecifické, že pijú osamote a väčšinou aj tajne. Stres v práci, hádka s partnerom, pocit prázdnoty, stereotyp a jeden pohárik všetko zaženie.

Jeden deň jeden, o pár dní dva, o mesiac ešte viac... Ako vlastne vzniká závislosť od alkoholu?

„Závislosť od alkoholu vzniká nerešpektovaním a neúctou jedinca, v tomto prípade ženy k sebe samej a „moment“ vzniku straty kontroly, ktorý sa objaví vo chvíli, keď vzniknú abstinenčné príznaky,“ vysvetľuje Jana Žemličková zo Sanatória AT a približuje riziká vzniku závislosti, „odhaduje sa, že v súčasnej populácii je u 55 % populácie geneticky zakódovaná rizikovosť vzniku závislosti od alkoholu alebo aj iných psychoaktívnych látok.

Ako ďalšie faktory sú otázky osobnosti, kvality či nekvality prostredia, dostupnosť k alkoholu, nevhodné množstvo, nevhodná frekvencia a nevhodné okolnosti.

Okrem toho na 14 pozitívnych účinkov alkoholu funguje aj jeho racionálna akceptácia ženou, jej emočná zrelosť, a ďalšie faktory, v neposlednej miere tiež sexualita.

Dôležitá je tiež reakcia a funkcia organizmu, čo sa týka látkovej premeny ako odbúravanie alkoholu.

Možno povedať, že nielen ženy, ale aj muži sú pri rizikovom správaní a nerešpektujúcich pravidlách zdravotníckej hygieny ohrození rovnako“.

Nepodceňujte situáciu

Spoločnosť a dokonca aj najbližší majú tendenciu ženy, čo sa uchýlia k alkoholu, odsúdiť. Každý z nás potrebuje pomocnú ruku.

Podľa Jany Žemličkovej je identifikácia alkoholizmu ženy v počiatočnom štádiu ťažká, „zmeny narastajú postupne, neobjavujú sa všetky odrazu.

Predovšetkým je možné závislosť od alkoholu identifikovať z vydychovaného vzduchu, ak sa to opakuje najmenej 3 – 4-krát do týždňa.

Ďalej sa to prejavuje neprimeranými reakciami na minimálne stresové situácie, porušením hodnotovej orientácie, zmenami v záujmovej sfére, poruchami v rozhodovacích procesoch, stratou časovej kontroly vo výkonoch, vyhasínaním pôvodnej aktivity, klamaním, pracovným, sociálnym a hygienickým úpadkom a alkoholovými, niekoľkodňovými ťahmi. Pozornej rodine tieto zmeny nemôžu ujsť“.

Čo s tým? „Úspech liečenia choroby spôsobenej závislosťou od alkoholu súvisí jedine s rozhodnutím samotnej pacientky, či sa chce liečiť.

Bez jej spolupráce liečenie nie je možné a ani účinné,“ zdôrazňuje terapeutka a odporúča zveriť sa s problémom možno u svojho praktického lekára, obvodného lekára, alebo osobne dôverne vybraného psychiatra, ale aj v mnohých iných zariadeniach, ako je aj napríklad naše sanatórium AT v Bratislave.

Liečenie môže byť ambulantné, hospitalizačné a pri komplikovanejších prípadoch, najmä pri nezrelých osobnostiach, spojené s resocializáciu.

Po absolvovaní liečenia pacient potrebuje posilňovanie, ktoré sa vykonáva v socioterapeutických kluboch s terapeutom, v kluboch zjednotených na Slovensku pod Asociáciou klubov abstinujúcich Slovenska (ASKAS), ako aj v skupinách Anonymných alkoholikov (AA), ktoré mnohým závislým, najmä vďaka rešpektovanej anonymite, v počiatkoch, výrazne pomáhajú.

Pri alkoholizme žien platí to, čo pri všetkom v živote, problémy treba riešiť a ak sa na ich prekonávanie cítime slabí, treba vyhľadať pomoc.

Inak ktokoľvek z nás môže spadnúť do pekla, z ktorého sa ťažko a komplikovane dostáva naspäť.

Fotolia.com

Váš príbeh

Ľuba, 56 rokov

Narodila som sa v klasickej dobrej rodine, kde nebol nijaký alkoholik. Všetci príbuzní boli veľmi seriózni a žili v malomeštiacky usporiadaných manželstvách. Od detstva som bola skôr samotárka, lebo rovesníci vo mne cítili potenciálneho súpera, hoci ja som s nikým nechcela súperiť, chcela som mať kamarátov.

Začala som vo svojom okolí výrazne pociťovať pretvárku, závisť, zlobu a nenávisť. Nevedela som vzdorovať. Ako som rástla, bolo to čoraz horšie, dávali mi najavo, že nadaného, výnimočného človeka priemerná spoločnosť nepotrebuje, a ja som tým nesúladom a disharmóniou trpela.

Namiesto riešenia som hľadala únik. A našla som ho v alkohole. Keď som si ako sedemnásťročná dala dva poldeci, cítila som sa krásna, vtipná a príťažlivá. Bola som trénovaná športovkyňa, takže som neskôr zniesla viac alkoholu. A nemusela som sa pre nič trápiť, alkohol rozostrel milosrdnú clonu nad všetkými problémami. Moje telo, mladé a v kondícii, si rýchlo navyklo na drogu a ak ju nemalo, veľmi razantne si ju žiadalo.

Medzitým som sa rýchlo vydala, lebo som chcela uniknúť z domu, kde ma prísny otec obmedzoval a trestal. Dostala som sa, z dažďa pod odkvap‘, navyše som otehotnela a keď sa mi narodila dcéra, ocitla som sa v klepci. Namiesto slobody povinnosti, maličké dieťa, bývanie u svokrovcov, kde svokor pil ako dúha, k tomu náročná vysoká škola – a na to sa mi od sebaľútosti ohromne pilo.

Muža to prestalo baviť a hoci sme sa presťahovali do vlastného bytu, po piatich rokoch sme sa rozviedli. Našla som si zamestnanie, slušne som zarábala, ale všetko pošlo na chľast. Často sme s dcérou nemali čo jesť. Našťastie nás moja mama živila a pravidelne mi požičiavala peniaze. A alkoholičke nič viac netreba, len aby niekto za ňu prevzal zodpovednosť. Takto to šlo pätnásť rokov. Keď som už začala mať vážne problémy v práci pre alkoholické výpadky – niekedy som aj tri dni neprišla do práce, lebo som si opicu liečila ďalším pitím – dal mi šéf ultimátum: Buď sa pôjdem liečiť, alebo ma vyhodí.

Absolvovala som liečbu, ale len čo som sa vrátila, napila som sa znovu. Nemala som partnera, peniaze, mala som dlhy na nájomnom a kritickú dcéru v puberte. V najhoršom sa ma ujal istý človek, ktorý tým kedysi sám prešiel. Zaviedol ma k alkohológovi primárovi Novotnému. Liečba bola tvrdá, ale účinná. V prvom rade preto, lebo ja som chcela prestať. Chcela som dokázať, že viem žiť aj bez alkoholu a že ak ešte raz dostanem šancu založiť si rodinu, budem skvelou matkou a manželkou. Prestala som absolútne piť, dodržiavala som všetky odporúčania terapeuta, vyhýbala som sa partiám, kde sa pilo a venovala sa svojim vytúženým deťom.

Po sedemnástich rokoch, keď som vypiplala deti z najhorších detských chorôb, postavila ich na nohy a priviedla k vrcholovému športu, rozviedla som sa aj s druhým manželom. No nepovažujem to za prehru. Celý môj život v triezvosti je lepší ako všetko, čo som prežila dovtedy, a naučil ma, že problémy treba riešiť, nie sa im vyhýbať a utekať do alkoholického zabudnutia.