Sú Južania takí, ako si ich predstavujeme?

Stačí porovnať Andalúziu s Kastílskom, a máme dôkaz, že typický Španiel jednoducho neexistuje. Napriek tomu patria Španieli k národom, ktoré často posudzujeme na základe vžitých predstáv.

Po príchode do krajiny však zistíme, že s realitou nemusia mať veľa spoločné. Že Španielky nemajú až taký ohnivý vzhľad, ako o nich píšu v našich časopisoch.

Že Penélope Cruzovú tu nepokladajú za ikonu. Že stredomorské stravovanie je pre väčšinu Španielov pasé.

Že siesta mnohých otravuje. Že mladšie generácie by monarchiu okamžite zrušili. Že po trpezlivom naliehaní sa Španiel v predsieni predsa len vyzuje.

Že ak práve frčí futbalový zápas, v blízkosti štadióna policajt prižmúri oko nad parkovaním na stredovej čiare.

Južanský temperament

Španieli si získali povesť temperamentných a spoločenských ľudí. Milujú ruch a decibely. Chcú mať pocit, že sa žije.

V miestnych reštauráciách, kaviarňach a baroch, v ktorých je vždy zapnutá telka, to v čase špičky vrie. To, čo sa nám môže zdať ako krik, nie je však nič iné ako nezáväzný rozhovor.

Nevyťahujú rodinné záležitosti, nesťažujú sa na prácu, neohovárajú, ale áno, často sa vyťahujú.

Kde strávili dovolenku, kam pôjdu na víkend, na čo naposledy zašli do reštaurácie, aké auto je najlepšie a presviedčajú, že ich názor je najsprávnejší. Ak sa stretnú dvaja špecialisti napríklad na varenie paelly, skupina má o zábavu postarané. Živé diskusie v bare však určite neslúžia ako dôkaz silného priateľstva.

„Ako priatelia sme my Španieli dosť povrchní. Fungujeme v štýle: ja nezaťažujem teba, ty nezaťažuješ mňa. Porozprávame sa o počasí, pozrieme si futbal, dáme si pizzu a ideme každý svojou cestou. V skutočnosti mám len jedného naozajstného kamoša, s ktorým môžem hovoriť o svojich problémoch,“ hovorí 38-ročný Diego.

Postrehy našinca

Počas štúdia dnes 37-ročná Marianna robila au-pairku pár mesiacov v Aragónsku. V pamäti jej utkveli najmä povinné siesty a neskoré večere. „Rodina bola zvyknutá večerať až okolo deviatej, často i neskôr.

Bola prekvapená, že milovanú paellu domáci nepripravujú doma, ale radšej si ju doprajú v reštaurácii. Ako na dievčinu z východu reagovali domáci?

>„Všetci boli milí, nevtieraví a veľmi príjemní. Dodnes mám pocit, že Slováci v pohostinnosti na Španielov nemajú,“ dodáva.

Čo hovoria štatistiky?

• Podľa Eurostatu ešte v roku 2009 Španieli patrili k európskym národom, ktoré míňali v reštauráciách a v baroch najviac peňazí. Z domáceho rozpočtu takto utrácali 14,8 percenta, pričom európsky priemer bol 6,9.

• Po príchode krízy Španieli míňajú v reštauráciách menej. Dokonca sa zriekli raňajšej kávy s toastom či s croissantom v kaviarni. Rada spotrebiteľov uvádza, že až 85 percent Španielov raňajkuje doma, aby ušetrilo.

Od fiesty k sieste?

Svojimi desaťdňovými fiestami sú Španieli povestní po celom svete. O sieste to platí rovnako. Našinci možno netušia, že mnohí sa tradičnému popoludňajšiemu oddychu bránia.

So siestou prichádza nemožnosť zosúladiť pracovný život s rodinným. Dôvodom je rozbitý deň. Prísť do práce na deviatu, o druhej končiť, o piatej prísť opäť a domov sa vracať najskôr okolo deviatej večer, to nie je výhra.

„S výnimkou soboty popoludní a nedele deti vidím o desiatej večer, štvrť hodiny predtým ako idú spať. Keď ráno odchádzam o piatej, ešte spia, keď doma siestujem, ešte sú v škole,“ sťažuje sa majiteľ obchodíka s ovocím a zeleninou Ricardo.

Vyhovovalo by mi vypustenie siesty, nepretržitý pracovný čas a návrat domov v normálnom čase. Nechať otvorené popoludní sa mu však neoplatí. Zákazníci prichádzajú podvečer, pri návrate z práce.

Zaujímavosti:

• Do roku 1942 sa Španieli riadili západoeurópskym časom, podobne ako Portugalci a Angličania. Zmenu zaviedol generál Franco na znak sympatie k spojeneckému Nemecku.

• Za zrušenie siesty bojuje Asociácia za racionalizáciu pracovného času. Asociácia upozorňuje na stres súvisiaci s rozbitým dňom a tiež zníženú produktivitu pracovníkov po sieste. Presadzuje tiež návrat k západoeurópskemu času.

Rodinné klany

O osobnom živote Španieli veľa nehovoria. Problémy zvyknú riešiť v širšom rodinnom kruhu. Krst, prvé sväté prijímanie, narodeniny, svadby, nedeľný obed u rodičov sú samozrejmosťou.

Po zoficiálnení vzťahu si partneri spolu môžu začať značiť do diára, kedy oslavujú členovia početného príbuzenstva na oboch stranách.

Ak sa nájdu rebelanti, zvyšok rodiny ich pokladá za čudákov. María, 34-ročná, si práve preto s budúcou svokrou nesadla.

Tráviť však každú nedeľu od druhej do piatej pri stole s dvadsiatimi príbuznými je nad jej sily. Perličkou je návšteva lekára.

Do ambulancie Španiel spravidla nevchádza sám. Sprevádza ho totiž minimálne jeden príbuzný. Výnimkou nie sú ani budúce mamičky, ktoré s lekárom zvyčajne komunikujú v prítomnosti partnera, rodičov a svokrovcov.

Perlička

Španieli pokladajú za svoju povinnosť robiť spoločnosť vo dne v noci príbuznému v nemocnici. Neodpustia si to ani v prípade, že ide o dvojdňovú hospitalizáciu. Z praktických dôvodov nemocnice umožňujú pacientom iba jedného ‚spoločníka‘. Ten v noci drieme v kresle pri lôžku. Takýto prejav rodinnej súdržnosti však znamená zvýšené náklady pre nemocnice. Za tento ústupok preto mnohé zavádzajú poplatky.

Pripravte koridor: vchádza naše dieťa!

Španielskym deťom nechýba sebavedomie. Psychológovia kriticky priznávajú, že Španieli svoje deti najprv zbožňujú, až potom vychovávajú.

Disciplína nezohráva priveľkú rolu. Rodičia svoje deti hrdo prezentujú na fiestach, pred rodinou, pred známymi. Deti sú na zvýšenú pozornosť zvyknuté.

Bez rozpakov nadväzujú rozhovor, skáču do reči, výrazne gestikulujú, občas pritom pôsobia komicky. Premúdrelý desaťročný ‚dospelák‘ je pre našinca trošku na ťarchu.

Uši trhajúci krik detí znejúci zo školských dvorov, v parku, na ulici, v reštaurácii sa zas berie ako príznak životaschopných jedincov.

Zaujímavé čísla

Minuloročná štatistika venovaná osamostatneniu mladých ľudí od rodičov, ktorú vypracovala Španielska rada pre mládež, hovorí:

• osem z desiatich tridsiatnikov žije u rodičov,

• iba 22 percent ľudí mladších ako tridsať rokov žije mimo rodičovského domu,

• až 25,5 percenta Španielov po tridsiatke sa do svojej 34-ky od rodičov neosamostatnilo,

• u rodičov najdlhšie zostávajú Baleárčania a Katalánci.

O Slovákoch so Španielkou

Aj keď Španieli nás zvyknú hádzať do vreca spolu s ostatnými Východoeurópanmi a spájajú si nás s Československom, sú medzi nimi výnimky. Počas štúdia slovanskej filológie strávila Abigail dva roky v Krakove. Slovensko navštívila niekoľkokrát. Vždy bola milo prekvapená. „Slovákov som si okamžite zaškatuľkovala ako vzdelaný a kultúrny národ. Keďže slovenčinu neovládam, bez problémov som sa dohovorila po poľsky. Neznámi ľudia boli ochotní poradiť mi, pomôcť, vysvetliť.“ Aké jej zostali dojmy z Bratislavy? „Nie je to vyslovene kozmopolitné mesto. Mala som pocit, že ľudia ma pozorujú, pretože som cudzinka. Zdala sa mi drahá a v porovnaní s inými európskymi hlavnými mestami tichá a melancholická.“

Autor: Dana Miháliková