Podľa Americkej akadémie spánkovej medicíny trpí námesačnosťou približne 17% detí. Nová štúdia, o ktorej informoval anglický magazín Daily Mail naznačuje, že deti inklinujú k tejto poruche spánku v prípade, že ňou trpia alebo niekedy v minulosti trpeli aj ich rodičia. To predznačuje možnosť, že takzvaný somnabulizmus je geneticky prenosný.
Porucha spánku pomenovaná ako námesačnosť je spájaná najmä s deťmi. Vyskytuje sa najčastejšie medzi tretím a siedmym rokom.
Lekári z nemocnice Sacre-Coeur v kanadskom Montreali však spájajú námesačnosť rodičov aj s nepokojným spánkom detí, ktoré spolu môžu súvisieť.
Nepokojný spánok sprevádzaný krikom, prehadzovaním, zlými snami a vytrhávaním sa zo sna sa vyskytuje najmä u detí vo veku od štyroch do dvanástich rokov.
Obe poruchy sa vyskytujú v období detstva, no môžu pretrvať až do dospelosti alebo sa objaviť až v neskoršom veku. Váš spánok môže častejšie obťažovať námesačnosť.
Námesačnými už v druhom roku života
Počas výskumu sledovali odborníci 1940 detí, ktoré sa narodili medzi rokmi 1997 a 1998 a študovali ich spánok od roku 1999 do roku 2011.
Námesačnosť sa objavila u detí už vo veku jeden a pol roka a vyskytovala sa u nich až do trinásteho roku života. Až 29,1% detí vo veku od 2 a pol do 13 rokov v noci bez toho, aby o tom vedeli, trpeli somnabulizmom.
Nepokojný spánok sa u detí v tomto vekovom rozmedzí objavil v 56,2% prípadov. S vekom však klesal počet detí so zlým spánkom.
Kým u jedenapolročných detí to bolo v 34,4% prípadov, u trinásťročných sa táto porucha zredukovala na 5,3%.
Záverom prieskumu bol teda fakt, že pravdepodobnosť, že budú deti trpieť námesačnosťou, je trikrát vyššia, ak touto poruchou trpel jeden z ich rodičov.
Ak ňou trpeli obaja rodičia, môže takmer s istotou rátať s tým, že ju bude mať aj ich dieťa a adekvátne sa na to pripraviť.
Námesačnosť totiž môže byť niekedy nebezpečná najmä pri deťoch nízkeho veku, ktoré sa v noci bez dozoru pohybujú po byte a mohli by si tak ublížiť.