Ľubica Hustá: Dobrý dizajn je malý splnený sen

Ako by ste bežnému človeku vysvetlili pojem dizajn?

Dizajn je veľmi univerzálne slovo. V slovníku sa hovorí o tvarovaní, forme, ale aktuálne sa používa naozaj v širokom zmysle slova. Od dizajnu informácií až po nechtový dizajn. Osobne cítim isté nadužívanie toho pojmu. Asi je to aktuálne módna vlna. Pre mňa je dizajn veľmi široký tvorivý priestor kde sa uvažuje nad formou, logikou vecí, vzťahov, funkciou aj výtvarnou a vizuálnou kvalitou. Dizajn je hlavne kultúrny fenomén. Prirodzene vstrebáva cez tvorcu veľmi veľa podnetov zo spoločnosti a zároveň spoločnosť aj kultúrne definuje.

Akú ma Slovensko tradíciu v dizajne?

Na Slovensku dizajn vznikal podobne ako v ďalších európskych krajinách od polovice devätnásteho storočia spolu s nástupom priemyselnej výroby a potrebou adaptovať formu pre výrobu a zároveň zachovať jej výtvarné kvality. Skôr sme však boli výrobcami ako dizajnérmi. Bola tu napríklad fabrika značky Thonet alebo neskôr sklárne Schreiber v Uhrovci a Lednických Rovniach, ktoré už spolupracovali aj s návrhármi. V dvadsiatom storočí toho bolo, samozrejme, oveľa viac a viac napríklad Sandrik Dolné Hámre, Tatra nábytkáreň Martin, Tatraľan Kežmarok. Ale nedá sa povedať že by bolo Slovensko dizajnérskou veľmocou.

Dá sa porovnať slovenský dizajn so svetovým? Je schopný mu konkurovať?

My sme súčasťou svetového dizajnu, spoluvytvárame ho. Konkurencia je, samozrejme, obrovská a je to podobne ako v iných disciplínach. V dizajne sa odzrkadľuje potenciál spoločnosti a ekonomické podmienky a naša spoločnosť je stále v procese transformácie. Dedičstvo minulého režimu má dlhé tiene. Ale určite máme silný potenciál v dizajnéroch. Máme tu dosť škôl kde sa dizajn vyučuje a nová generácia už pochopila, že v dizajne treba veľa pracovať, vzdelávať sa, cestovať a naberať skúsenosti na študijných pobytoch. Stále je problém dostať návrh do výroby, teda nájsť u nás výrobcu. Veľa vecí tak zostáva len v rovine návrhov. Napríklad v Česku je v tomto smere oveľa lepšia situácia. Ale treba rozlišovať, iná situácia je v grafickom dizajne, transporte, odeve.

Myslíte si, že je prístupný bežnému spotrebiteľovi?

Hm, kvalita vždy niečo stojí. Mám občas pocit, že ľudia sú trochu dezorientovaní v hodnotách, globálne reťazce deformujú ceny tovarov. Ale to neznamená, že si dobrý dizajn nemôžu dovoliť aj tí menej solventní. Napríklad kultový švajčiarsky dizajn je škrabka na zemiaky, ktorá stojí asi 2,50 eura.

Má slovenský zákazník záujem o originálne dizajnové kúsky?

Nemám pred sebou štatistiky, ale podľa počtu napríklad showroomov s dizajnovým nábytkom mám pocit, že asi áno. Slováci radi nakupujú, parkovisko pred IKEA je vždy plné. Ja som veľmi rada, že pred pár rokmi sa naštartovala nová energia – a to, že dizajnéri sa rozhodli produkovať svoje návrhy v menších sériách a tak ich chcú dostať k zákazníkovi. Ide teda skôr o odevný dizajn, módne doplnky a menšie bytové doplnky. Je to dôležitá emancipácia, ktorú umožnili nové technológie. Výrobné aj komunikačné. Aj táto vlna kulminuje a uvidíme, ako sa to bude vyvíjať ďalej. Nie je to jednoduchý proces.

Festival Bratislava Design Week je „vaše dieťa“?

Bratislava Dizajn Week je následník festivalu Dizajnvíkend, ktorý sme založili spolu so Sylviou Jokelovou v roku 2009. Chceli sme vytvoriť festival, ktorý by vytvoril originálny priestor pre prezentáciu súčasných mladých dizajnérov a zároveň objavoval aj kvality mesta.

Kam sa festival posunul za tých šesť rokov?

Postupne sme rástli, menili sa aj ľudia v tíme. Vždy bolo naším cieľom pri tom objavovať nové, prehliadané, dočasne uzavreté priestory. Robili sme ho v areáli Slovenskej národnej galérie ako prvý v Pisztoryho paláci, neskôr v budove opustenej nemocnice či v prázdnom trakte budovy YMCA. Z Dizajnvíkedu sa stal Bratislava Design Week. Minulý rok sme objavili prázdnu budovu v centre. Vypratali sme ju (pre predstavu – vyniesli sme zhruba sedemdesiat ton sutiny) a adaptovali na týždenný festival. Aktuálne sa do nej vraciame. Centrum nám vyhovuje a Laurinská ulica sa postupne mení na akýsi nový design distrikt, z čoho máme radosť.

Prečo ste sa rozhodli robiť ho práve v tejto neobývanej budove na Laurinskej?

Lebo sa nám páči. Je provokatívny lebo je obkolesený historickými budovami. Má jedinečnú, surovú atmosféru sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Vznikol podľa návrhu architekta Štefana Ďurkoviča a už asi desať rokov je prázdny.

Pre koho je festival určený?

Program vždy koncipujeme pre širokú aj odbornú verejnosť. Chystáme výstavy, workshopy, prednášky, diskusie, koncert, tanečné predstavenie, tvorivé dielne pre deti. Dve svetové dizajnérky napríklad povedú workshop, kde účastníkov naučia vyrobiť si jednoduchú obuv. Súčasťou festivalu je aj konferencia, kde sa autori predstavia ako prednášajúci.

Témou tohtoročného festivalu je sen. Prečo táto téma a ako ste vyberali vystavujúcich?

Sen je prirodzenou súčasťou nášho života. Často si ani neuvedomujeme, ako nás sen ovplyvňuje v každodennom živote. A sen o niečom je často hnacím motorom – spiritus movens, ako sa hovorí. Dizajn je územie, kde sa dá snívať bez obmedzení. My sme chceli snívať o budúcnosti. O tom, keď sa sny stávajú skutočnosťou. Aj sen o odvahe. To všetko je v dizajne veľmi dôležité. A dobrý dizajn je taký malý splnený sen. Keď sa návrh, prototyp dostane do výroby, to je pre dizajnéra splnený sen. Téma sa na festivale premietne vo viacerých kurátorských výstavách.

Kto, prípadne čo je najväčším lákadlom festivalu?

Určite koncentrované výstavy s medzinárodným obsadením v našej centrále. Napríklad výstava České patro, ktorá predstavuje výber z toho najlepšieho zo súčasného českého dizajnu. Predstaví sa aj značka TON, ktorá práve ukazuje progresívnu cestu, ako vie výrobca nadviazať spoluprácu s dizajnérom a úplne oživiť, dať nový vietor do plachiet značke, ktorá si veľa rokov žila spokojný život. Zároveň tam našlo uplatnenie aj veľa slovenských dizajnérov.

Alebo výstava Svicolando s dizajnovými kúskami od ikony svetového dizajnu, talianskeho dizajnéra Vica Magistrettiho, ktorý už nie je medzi nami, ale príde jeho vnučka, ktorá bude rozprávať o svojom starom otcovi. Veľmi sa teším na nášho hlavného hosťa slávnu francúzsku produktovú dizajnérku Ingu Sempe, ktorá sa predstaví na našej konferencii In the Midl Design Forum. Páči sa mi na nej, že veľa premýšľa, veľa kreslí. Nie je to pop dizajn, ale jej veci sú naozaj premyslené a na výsledku to cítiť. A aj na naše spojenie hudobnej skupiny subtílnej elektroniky Grandbrothers a dizajnéra svetla Jána Šicka na Wilsonicu.

Ako dlho trvá príprava festivalu a čo to všetko musíte stihnúť?

V podstate celý rok. Musíme vymyslieť tému, miesto, kurátorské výstavy, pozvať hostí, zohnať peniaze, vymyslieť vizuál, sprodukovať ho a po skončení upratať, zrekapitulovať, vyúčtovať peniaze a začať odznova.

Aké dizajnové kúsky by sme našli u vás, prípadne na vás?

Určite si vyberám čím sa obklopujem. Áno, tú švajčiarsku škrabku mám. Ale aj nejaké objekty od slovenských dizajnérov – od Sylvie Jokelovej, Silvie Lovasovej, Ľubice Segečovej, Andrei Ďurianovej, Emila Drličiaka, Peťa Lišku... A som zberateľka na blších trhoch. Mám rada lampy či porcelán.

Vizitka

Ľubica Hustá (43)

Vyštudovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odbor veda o výtvarnom umení. Pracovala v SAV, v Slovenskom centre dizajnu. Od roku 2012 pracuje v Českom centre Bratislava. V roku 2009 založila festival Dizajnvíkend, ktorý sa v roku 2013 zmenil na Bratislava Design Week. Žije v Bratislave s partnerom a dvoma deťmi.

Foto: Petra Bošanská

Vizáž a styling: JAM

Autor: Eva Kelley