Sedem krokov na posilnenie vôle

1Určite si cieľ

Či už ste sa rozhodli schudnúť o dve konfekčné veľkosti, alebo zvládnuť cudzí jazyk na konverzačnej úrovni, každá nová činnosť, do ktorej sa pustíte by mala smerovať k nejakému cieľu.

Na jeho formuláciu by ste si mali dopriať priestor a čas. „Aby sme pretvorili svoje priania do formy merateľných a realizovateľných cieľov, musíme najprv o všetkom premýšľať,“ tvrdí koučka Janette Šimková.

„Potrebujeme uvažovať o tom, čo vlastne máme v úmysle, čo musíme urobiť, aby sme sa priblížili k výsledku a aké indície nám môžu ukázať, že sme svoj cieľ dosiahli.“

Aby sme si celý proces zjednodušili, je dobré formulovať myšlienky písomne. To, čo je na papieri, má zrazu väčšiu váhu, je jasnejšie a jednoznačnejšie.

A to je to, čo pri zameraní vôle najviac potrebujeme – mať v hlave jasnú predstavu, na ktorú sa skoncentrujeme.

„Zameranie na cieľ prináša to, že nám mnoho vecí vychádza akoby samo v ústrety, ale je to práve tým, že sme sa takto nastavili,“ dodáva Janette Šimková.

2.Vyrovnajte sa s neúspechom

Predpokladajme, že sme si už stanovili cieľ. Na ceste za jeho naplnením nás budú s veľkou pravdepodobnosťou sprevádzať rôzne prekážky.

Podľa Janette Šimkovej je veľmi pravdepodobné, že čím ambicióznejšie a vyššie sme si svoj cieľ nastavili, tým viac ťažkostí sa nám pri jeho plnení postaví do cesty.

„Zvraty a prekážky by sme mali považovať za to, čím skutočne sú – šancou rozvíjať sa a napredovať,“ radí koučka.

Ak sa chceme dopracovať k úspechu, je dôležité naučiť sa pracovať s neúspechom. Nenechať sa odradiť, keď naň naďabíme.

Potláčať smútok a hnev, ktorý pritom cítime nie je podľa Janette Šimkovej dobré. To, čo potlačíme, sa totiž môže obrátiť proti nám.

Lepšie je poriadne si posmútiť so všetkým, čo k tomu patrí a napokon svoju porážku slávnostne pochovať, aby sme sa s ňou rozlúčili.

„Keď totiž vedome neoľutujeme svoje straty, hrozí nebezpečenstvo, že nás bude táto skúsenosť stále blokovať a bude nám brániť v úspechu,“ dodáva Janette Šimková.

3.Naučte sa plánovať

„Aby sme si dokázali udržať motiváciu, je dobré rozdeliť si svoje ciele na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé,“ radí koučka Janette Šimková.

„Začíname vždy od plánovania dlhodobých cieľov, pretože tie určujú naše strednodobé a krátkodobé ciele.

Postupujeme od ročného plánu k mesačným až denným. Mali by sme mať stále na pamäti, kam smerujeme a čo na to potrebujeme – od práce na sebe, na svojom rozvoji, posilňovaní vlastností a zručností až po konkrétne aktivity a zvyky, ktorými sa denne riadime.“

V praxi to môže vyzerať napríklad tak, že ak si poviete, že chcete za pol roka schudnúť desať kilogramov, zvážite, koľko môžete zhodiť za mesiac a tomu prispôsobíte svoje každodenné aktivity, ktoré sa týkajú cvičenia a zdravého stravovania. Dôležité je, že každý deň postupne kráčate za svojím snom.

4.Pracujte pre seba

Možno ste už niekde počuli, aké je dôležité, aby bol človek sám na seba dobrý. To je síce pravda, ale rovnako dôležité je aj to, aby sa vedel v prípade potreby prekonať a nepodľahol výhovorkám, ktoré sa mu rodia v ceste za cieľom v hlave.

Žiaľ, často sa vynárajú už v prípravnej fáze, keď ešte len začíname uvažovať o tom, čo by sme mali podniknúť.

A tak sa napokon na nič neodhodláme a zostaneme tam, kde sme boli. Prekonávať myšlienky, ktoré nám vravia, že pre svoje ciele nie sme dosť dobrí, že na to nemáme, aby sme si ich naplnili, to všetko nás oberá o energiu a vedie k rezignácii.

Chce to veľa odhodlania, ak sa chceme povzniesť nad pochybnosti a ísť za tým, čo môžeme dosiahnuť.

Podľa koučky Janetty Šimkovej sa nám to ľahšie podarí, ak sme sa pre svoj cieľ nadchli z hlbokej vnútornej potreby, nie z potreby niekoho iného.

Je dôležité uvedomiť si, či úloha, ktorú sme si vytýčili, zodpovedá skutočne našim potrebám alebo sme sa pre ňu rozhodli len preto, lebo ju za potrebnú považuje niekto z nášho okolia.

Čím úprimnejší k sebe budeme, tým pravdepodobnejšie sa dopracujeme k úspechu.

5.Zmierte sa s vnútorným kritikom

Nie je ľahké napredovať, keď vám niekto stále hovorí, čo všetko robíte zle. Väčšinou je to náš vnútorný hlas, vnútorný kritik, ktorý stále s niečím nie je spokojný a spochybňuje naše snaženie.

Koučka Janette Šimková radí ľuďom, ktorých brzdí, aby sa s ním naučili vyjednávať. Predstavte si, že vám napríklad povie: „To, čo robíš je pre teba príliš ťažké.“

Skúste mu oponovať s argumentom: „Môže to byť ťažké, ale aj tak to môžem dokázať.“ Buďte pritom slušný a s vnútorným kritikom sa nehádajte.

Napokon, niektoré z jeho pripomienok môžu byť pre vás aj užitočné. Aby ste ich lepšie zhodnotili, zapíšte si ich na papier a potom za ne poďakujte.

Podstatné je, aby ste boli pozitívne naladení. Len tak vám zostane dostatok energie na činorodú aktivitu, na ktorú sa potrebujete zamerať.

6.Naučte sa koncentrovať

Okrem vnútorného kritika je najväčším nepriateľom pevnej vôle vnútorný leňoch. Ten sa napríklad ozve, keď sa potrebujete sústrediť na učenie nových slovíčok a veľmi sa vám nechce.

Možno vám povie, že by bolo pre vás lepšie pozrieť sa, čo je nové na Facebooku. A tak sa prihlásite na sociálnu sieť, zostanete tam hodinku-dve a potom sa vám už vôbec nebude chcieť učiť.

Janette Šimková radí potlačiť nutkanie podľahnúť vnútornému leňochovi hneď v zárodku. Môžete vyskúšať malý trik s odpočítavaním. „Na získanie energie na začiatok nejakej činnosti je to veľmi účinné,“ tvrdí koučka.

„Ide o to, aby sme prerušili zbytočné uvažovanie a analyzovanie, ktorého výsledkom je odloženie činnosti.

Stačí si povedať – 3, 2, 1 – a dostanete sa do časového bodu, od ktorého naplno zameriate pozornosť na danú aktivitu.“

Zlepšením koncentrácie sa naučíte prekonávať svoju lenivosť a pohodlnosť. Dôležité je robiť to, čo práve robíte, naplno a bez zbytočného rozptyľovania.

Niekedy stačí zaoberať sa intenzívne svojím cieľom 15 minút denne, aby sme dosiahli viditeľný pokrok.

7.Pochváľte sa

Na posilnenie motivácie je najúčinnejšia pochvala. Nechváli vás nikto z vášho okolia? Nemusíte čakať, kým si iní všimnú, čo ste dosiahli, pochváľte sa sami.

„Oslavujte aj tie najmenšie úspechy,“ radí Janette Šimková. „Je to dôležité aj preto, aby rástla vaša sebadôvera.“

S posilneným sebavedomím príde viac sily na to, aby sme v sebe našli odhodlanie na prekonávanie prekážok.

Ak chceme sústavne napredovať, môžeme si vždy večer pred spaním urobiť malú rekapituláciu toho, kam sme sa doteraz dostali.

Janette Šimková odporúča klásť si otázky: Čo sa mi darilo? Čo sa mi nedarilo? Čo môžem urobiť zajtra ešte lepšie?

Na čo počas nasledujúceho dňa zameriam svoju pozornosť? Aby mali odpovede na ne väčšiu váhu, môžeme si ich zapísať na papier.

3 otázky pre odborníčku

Odpovedá koučka Janette Šimková.

Čo najviac oslabuje našu vôľu?

Pochybnosti o sebe. Väčšina z nich nám bola vštepená a my sa môžeme rozhodnúť, či ich budeme, alebo nebudeme akceptovať. Je to o postoji človeka. Keď si vyberieme, že budeme realistami, ale nie fatalistami, môžeme si veriť, že je v nás skrytého omnoho viac. A to sa môže dostať na povrch a rozvinúť.

Prečo sú niektorí ľudia viac a iní menej aktívni?

Motivačná prázdnota je o slobode voľby a o tom, ako sa človek dokáže vyrovnať s neúspechom. Keď narazíme na prekážku, môžeme sa ľutovať a byť pasívni, alebo si uvedomiť, že sme zvládli aj iné ťažkosti. Problémy, ktoré ležia pred nami, sú výzvy, s pomocou ktorých rastieme. Dôvody na to, aby sme sa na veci pozerali optimisticky, sa dajú vždy nájsť, stačí len chcieť.

Aké by mali byť naše ciele, aby nás spoľahlivo viedli dopredu?

Na tému cieľov existuje veľa definícií. Rozšírené je napríklad použitie akronymu SMART, podľa ktorého by mal byť cieľ špecifický, čiže nezameniteľný s inými cieľmi, aby mal určitú silu. Merateľný, aby bolo možné určiť stupeň jeho dosiahnutia. Akčný a ambiciózny, aby nám ukázal, čo treba spraviť na jeho dosiahnutie. Realistický, aby zodpovedal nášmu nadaniu, zdrojom a možnostiam vplyvu. A napokon termínovaný, čiže aby mal časový rozsah – buď nejaký konečný bod, alebo pravidelné termíny, ktoré budeme pri jeho plnení dodržiavať.