Žijeme v hektickej a uponáhľanej dobe a deti navštevujúce základné školy, dokonca aj škôlkari sú čoraz vyspelejší.
Podľa psychologičky Dominiky Černej veľmi dobre chápu význam slova stres.
„Dnešné deti vedia a chápu význam tohto stavu, pretože sa s ním stretávajú pomerne často. Často krát sa s ním stretávajú a sú s ním konfrontované práve v domácom prostredí. Je ale vhodné, aby rodičia deťom vysvetlili, čo to znamená a že je to vec, s ktorou sa budú stretávať celý život, no dá sa proti nej bojovať a zmierňovať ju,“ vysvetľuje odborníčka.
Nevyhne sa mu nikto z nás, ani tí najvyspelejší a najdôkladnejší. Dôležité je dokázať sa s ním vyrovnať a zmierňovať ho.
Byť v strese znamená byť vystavený rozličným tlakom a preto sa cítime v tiesni. Akýkoľvek nový podnet, čokoľvek, čo je pre nás nové a neznáme nám spôsobuje stres.
Stres u detí sa prejavuje úplne rovnako ako u dospelých, takže je možné tieto formy prirovnať k stresovému stavu dospelých.
Čo stresuje najmenších?
„Najväčší stres pre deti predstavuje najmä smrť rodiča alebo blízkej osoby. Stres však môžu u detí vyvolať a spôsobiť aj také veci, u ktorých by to nám dospelým hneď nenapadlo.
Môžu nimi byť udalosti ako je narodenie súrodenca, sťahovanie rodiny, zmena denného režimu, neúspechy v osvojovaní si nových zručností a návykov.
Stres sa dá pozorovať
Aj bežné udalosti ako sú vysvedčenie, zlá známka, konflikt s učiteľom či láska môžu byť pre deti stresujúcimi. Príčinami stresu u detí môže byť taktiež časová tieseň, zvýšené riziko a tlak okolností ako aj sťažené podmienky na prípravu do školy,“ opisuje Dominika Černá, z klinického pracoviska Salvus.
Rozpoznať príznaky detského stresu nie je vždy jednoduché. Jednoznačnými ukazovateľmi toho, že dieťa prežíva stres či psychické napätie, sú krátkodobé zmeny v správaní dieťaťa.
Takto sa prejavujú:
- zmeny nálad
- hojdanie sa
- náhle výbuchy hnevu
- nočné pomočovanie
- nespavosť
Psychologička opisuje aj ďalšie sprievodné znaky prežívania stresu či psychického napätia: „Niektoré deti trpia bolesťami brucha a hlavy, iné začnú mať problémy s učením v škole, či sústredením sa na vyučovaní.
Môžu mať taktiež pocity straty kontroly, menejcennosti a nepochopenia, prežívať citovú labilitu a mať zvýšené očakávania neúspechu.
Pre mladšie deti je typické, že si začnú cmúľať prst, obhrýzať nechty alebo krútiť vlasy. Staršie deti môžu začať šikanovať svojich spolužiakov, alebo odvrávať a vzdorovať učiteľom.“
Problémom možno predísť
Tak ako u dospelých, aj u detí platí, že najlepším pomocníkom a prevenciou je pohyb a šport.
Stres vzniká v hlave a preto je dôležité odbúrať negatívne myšlienky príjemnými formami trávenia času.
Najbežnejšou metódou je podľa psychologičky priateľský rozhovor. Zvážte, či vaše dieťa nemá toho na pleciach príliš veľa, možno by bolo správnym krokom ubrať z mimoškolských aktivít a nahradiť ich nenáročným športovaním alebo jedným dňom „nič robenia“ v týždni.
Stresovým situáciám, ako je pre dieťa napríklad návšteva lekára, môžete predísť tak, že dieťaťu vhodným spôsobom poviete a vysvetlíte, čo sa bude v ambulancii u lekára diať.
Stres môže prerásť až do depresie
Následky dlhodobého stresu môžu dieťaťu spôsobovať vážne problémy.
„V citovej oblasti sa môžu začať objavovať príznaky skľúčenosti, apatie, zmeny nálad, ktoré môžu prejsť až do detskej depresie. V sociálnej oblasti sa prejavujú zmeny v správaní, absencie od povinností, strata priateľov, nezáujem o predchádzajúce koníčky a aktivity. Stres môže taktiež spôsobovať zlý spánok, stratu energie, tiky a iné ďalšie telesné problémy,“ upozorňuje odborníčka.
Ak sa niektoré z týchto prejavov začnú objavovať u detí, rodičia by nemali váhať a čakať s návštevou odborníka.
Odborník, ktorý vám môže za takýchto okolností pomôcť, je psychológ, ktorý bude pracovať s dieťaťom, ale poskytne aj rodičom užitočné rady a tipy, ako pomôcť a pracovať s dieťaťom doma za takýchto okolností.
Štyri rady, ako naučiť deti zvládať stres
Radí psychologička Dominika Černá, Salvus.sk:
1. Pomenujte nahlas pocity dieťaťa
Prihovorte sa svojmu dieťaťu, keď si všimnete, že ho niečo trápi a ak je to možné, pokúste sa pomenovať pocity, ktoré si myslíte, že prežíva.
Pomenovanie pocitov by nemalo pre dieťa vyznieť ako výčitka alebo obvinenie. Dokážete mu tým, že máte záujem ho počúvať.
Buďte empatický a ukážte dieťaťu, že mu chcete porozumieť a že vám na ňom záleží. Množstvo najmä mladších detí ešte nemá rozvinutú slovnú zásobu, aby vedelo pomenovať svoje pocity. Ak vaše dieťa vyzerá nahnevane a frustrovane, pomenovaním jeho pocitov mu pomôžete naučiť sa rozpoznávať jeho emócie.
Pomocou prevedenia pocitov do slov pomáhame deťom komunikovať svoje prežívané pocity a rozvíjať ich emocionálne vedomie, ako aj schopnosť rozpoznať svoje vlastné emocionálne stavy.
2. Počúvajte svoje dieťa
Opýtajte sa dieťaťa, čo sa deje a čo ho rozrušilo. Počúvajte ho pozorne, s pokojom, so záujmom, trpezlivosťou a otvorenosťou. Vyhnite sa potrebe hodnotiť, obviňovať, dlho prednášať alebo hovoriť, čo si myslíte, že by vaše dieťa malo urobiť.
Cieľom tejto vašej snahy je, aby dieťa malo pocit vypočutia a pocit, že jeho pochybnosti sú oprávnené. Pokúste sa od dieťaťa získať opis celej situácie. Nenáhlite sa a nechajte dieťa, aby sa Vám vyrozprávalo, doprajte mu potrebný čas.
Niekedy na to, aby sa začala zmierňovať frustrácia dieťaťa, stačí, aby sa s vami len porozprávalo, malo pocit, že ho počúvate a ukázať mu, že jeho pocitom rozumiete a je v poriadku, čo cíti.
Je vhodné, aby ste sa pokúsili po takomto rozhovore zmeniť tému na niečo pozitívne a relaxačné. Netreba dávať vzniknutému problému viac pozornosti, ako si zaslúži a je vhodné.
3. Pomôžte dieťaťu porozmýšľať a prísť na to, čo robiť
Ak má dieťa vo svojom živote konkrétnu situáciu, ktorá mu spôsobuje stres, porozprávajte sa o tom, čo by bolo dobré a čo môže za takýchto okolností urobiť. Je vhodné, aby dieťa samo prispelo nejakými nápadmi a tipmi.
Nie je dobré, ak ponúkame a vytvárame všetky riešenia takejto situácie za neho. Ak sa aktívne zúčastňuje na riešení situácie a problémov, budujete rozvoj jeho sebadôvery a sebavedomia.
Je dobré, ak podporíte jeho nápady a tipy na riešenie takejto situácie a môžete ich ešte doplniť aj vašimi odporúčaniami, aby dieťa videlo, že ste aktívni a máte záujem sa zapojiť a pomôcť. Ak je to možné, pokúste sa obmedziť stres v živote dieťaťa.
Ak sú v jeho živote situácie, ktoré mu spôsobujú a vyvolávajú stres, pokúste sa porozmýšľať, či existujú spôsoby, ako by sa dali obmedziť, poprípade ako by sa im dalo vyhnúť.
4. Majte trpezlivosť
Rodičov trápi, pokiaľ vidia svoje deti nešťastné a vystresované. Pokiaľ sa dá, pokúste sa odolať nutkaniu okamžite riešiť za svoje deti každý ich problém.
Namiesto toho sa pokúste zamerať svoju pozornosť na rozvoj dieťaťa tak, aby vedelo efektívne riešiť problémy a situácie v živote. Aby vedelo vyjadriť svoje pocity, ako má prežiť vzostupy a pády, s ktorými sa v živote stretne každý z nás, ako sa upokojiť, ak je to potrebné a nutné, vzchopiť sa a začať znova.
Rodičia nemôžu vyriešiť za deti všetky problémy, s ktorými sa počas života stretnú. Avšak tým, že ich učíme ako problémy zvládnuť a vyrovnať sa s nimi, ich pripravujeme na budúcnosť a do života.
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
