Denisa Klimová-Dvončová: Mladé modelky dokážu vyspelosť predstierať

Keď porovnáte svet modelingu vo vašich začiatkoch a v súčasnosti, čo sa zmenilo?

Zmenilo sa toho veľmi veľa. Konkurencia je väčšia, dievčatá to majú ťažšie a vôbec im nezávidím. Ja som mala šťastie v tom, že ma do povedomia posunulo víťazstvo svetovej súťaže Elite Model Look. Aj ja som na začiatku fotila freetesty, editoriály bez nároku na honorár či chodila po konkurzoch, ale nie v takej miere ako ony dnes. Modeling sa však zmenil aj pozitívne. Agenti začali dievčatá pripravovať starostlivejšie. Keď som sa zúčastnila na súťaži Elite Model Look, v agentúre ma naučili, ako správne chodiť, ako sa správať v kontakte s klientom či na castingu a potom mi sprostredkovali vycestovanie do zahraničia. No teraz agentúry pripravujú dievčatá dlhšie na lokálnom trhu, kým si nie sú isté na sto percent, že je správny čas vycestovať a modelka je skutočne pripravená. Nesprostredkujú modelke vycestovanie, ak by si mohla svojou nepripravenosťou poškodiť. To sa mi veľmi páči. Dievčatá dnes rýchlejšie dospievajú a pôsobia rozumnejšie. Navonok sa zdá, že sú na svoj vek až neprimerane vyspelé. No nakoniec zistíte, že to tak v skutočnosti nie je a vnútorne často ešte nie sú pripravené na svet mimo domova.

Ako ovplyvnila kariéra modelky váš život?

Modeling ovplyvnil celý môj život. Nemala som pubertu v pravom zmysle slova, nemala som kedy chodiť so spolužiakmi na chaty, stanovačky, opekačky. Množstvo svojich spolužiakov si preto ani nepamätám. Na jednej strane to bolo dosť náročné, na druhej už od šestnástich som si zarábala sama, dokázala som si poradiť aj v cudzom prostredí, vo vzdialenom svete a dalo mi to veľkú vnútornú silu.

Zobrali ste si z modelingu niečo, čo využívate aj v bežnom živote?

Keď sa niekde stratím, nestrácam hlavu. V podstate sa už ani neviem stratiť. Keď som začínala, GPS navigácie, mapy v telefónoch a aplikácie neexistovali. Presúvala som sa z miesta na miesto s reálnou mapou v ruke. Naučilo ma to nebáť sa a viem, že sa všetko dá vyriešiť. Beriem veci s väčšou rozvahou. Všade som bola viac-menej sama. Do ruky mi ráno dali papiere s miestom a časom, kam sa mám ísť a cestu som si už musela nájsť. Behala som po kastingoch a naučila som sa lepšie si rozložiť čas a skĺbiť viacero povinností naraz. Naučila som sa byť zodpovedná sama za seba. Ostalo to vo mne a dnes som už zodpovedná aj za syna Mateja a mám pocit, že to so zodpovednosťou občas až preháňam.