Ako naučiť dieťa zvládať prehru

Máme radi výhry, lenže život nie je iba o víťazstvách. Sklamaniam sa jednoducho vyhnúť nedá. Dôležité je prijať ich ako súčasť života, poučiť sa a ísť ďalej.

Veď práve cesta za úspechom je nejeden raz vydláždená prehrami a sklamaniami.

Americká autorka niekoľkých bestsellerov Gena Showalter povedala: „Vzdať sa je jedinou istou cestou k prehre.“

Ak naučíme svoje deti, že neúspechy sú prirodzené a že je obrovskou chybou vzdať sa bez boja, sklamania ich posunú ďalej a raz sa nám za toto poznanie poďakujú.

Moje dieťa nevie prehrávať pri spoločenských hrách

Dôležité je začať dieťa pripravovať na prehry už v útlom veku a v kruhu rodiny, pretože tam cíti istotu a bezpečnosť.

Vhodnou formou sú napríklad spoločenské hry, pretože pri nich môže dieťa zakúsiť nielen slastný pocit výhry, ale aj trpkú príchuť neúspechu.

„Môj osemročný syn veľmi zle znáša prehry. Je jedno, či ide o futbal, spoločenské, alebo počítačové hry. Buď zúri a plače, alebo sa vyhovára na druhých,“ priznáva mladá mamička druháka na základnej škole, ktorá nevie, ako sa má v týchto situáciách zachovať.

K téme sa vyjadruje:

Dominika Černá, psychologička, Salvus.sk

Je jej ľúto, keď vidí jeho sklamanie, trápia ju prejavy zúrivosti a záchvaty plaču.

Neraz bojuje s vlastným emóciami, snaží sa zachovať si chladnú hlavu a sama sebe kladie otázku, či má synčeka chlácholiť, alebo ho nechať, nech to zvládne sám.

„Keď sa dieťa hnevá a rozčuľuje, nemali by sme sa snažiť upokojiť ho. Je významné, aby dieťa zo seba dostalo hnev a negatívne pocity.

Pre deti je do ich ďalšieho života rozhodujúce, aby si takéto emócie prežili na vlastnej koži. Nie je vhodné, aby sme s deťmi súcitili a chlácholili ich.

Rodičia by sa nemali nechať strhnúť vlastnými emóciami. Aj keď je pre nich ťažké vidieť, ako ich dieťa plače a hnevá sa, mali by to vydržať, pretože sa im to vyplatí a v budúcnosti to ich dieťa ocení,“ radí psychologička Dominika Černá.

Rodičia sa teda musia naučiť akceptovať emócie svojej ratolesti, vyhnúť sa akýmkoľvek formám hnevu či nadávok.

Tolerancia hrá v tomto smere významnú úlohu. Čo je ešte dôležité? Dieťa by malo mať pocit, že rodičia sú tu pre neho a môže sa na nich vždy spoľahnúť a v prípade potreby ho podporia.

To i vtedy, keď sa mu nedarí a prehráva. Prípadný výsmech, provokácia či pripomínanie prehry zo strany rodičov či ostatných účastníkov hry sú nevhodné.

„Keď ustúpi najväčšia zlosť, dieťa je pripravené, aby sme sa s ním v pokoji porozprávali. Je dobré vysvetliť mu, že pocity, ktoré má, sú správne a bežné. Neskôr sa treba pokúsiť k začatej hre vrátiť a dohrať ju,“ dopĺňa psychologička.

Ak dieťa s touto možnosťou nesúhlasí, mali by ju dokončiť aspoň ostatní. Keďže pre dieťa sú vzorom rodičia a ich správanie, postupne tieto reakcie odpozoruje a bude podobné situácie zvládať ľahšie.

Preto svojej ratolesti ukážte, že prehru zvládate s pokojom a nevzdávate sa. Čím častejšie tak urobíte, tým viac sa vám bude chcieť dieťa podobať.

Tieto situácie môžete využiť aj na rozhovor a vysvetliť mu, že prehry patria k životu. Sú dôležité na to, aby sme sa naučili byť pokornejší a viac sa snažili.

Nezabudnite zdôrazniť, že snaha je síce nevyhnutná, ale niekedy zohráva podstatnú rolu i šťastie či náhoda, ktoré sa ovplyvniť nedajú.

Vždy dieťaťu vysvetlite pravidlá a hrajte vo dvojici

Spoločenské hry sú teda vhodným tréningom zvládania prehier neskôr v reálnom živote. Je dôležité, aby ste vybrali spoločenskú hru, ktorá je primeraná veku dieťaťa a dôkladne mu vysvetlili pravidlá.

„Pravidlá deťom dodávajú pocit istoty. Ak sa dá, je vhodné, aby deti hrali spolu s niekým, pretože ak sa im nedarí, môže ich dotyčný povzbudzovať a dodávať pocit istoty a odvahu. Je dobré, že v takomto prípade sa nepriaznivé pocity z prehry rozdeľujú na oboch a na pocit, že dieťa neprehráva samo,“ odporúča Dominika Černá.

V prípade, že sa rozhodnete pre túto alternatívu, okrem zvládania prehry a vychutnávania si víťazstva naučíte deti aj to, čo je pocit spolupatričnosti a ako sa komunikuje v skupine.

Dve otázky pre odborníka

Na otázky odpovedá psychologička Dominika Černá:

Mnoho rodičov necháva svoje deti vyhrať, aby sa vyhli návalom hnevu a plaču. Aký to má vplyv na dieťa?

V prvom rade sú si deti vedomé, že ich nechávame vyhrať. Lenže ony chcú vyhrávať samy a vlastným úsilím. Len tak sa naučia vyrovnať s neúspechmi v živote. Tým, že dieťaťu pomáhame vyhrať, dávame mu najavo, že by to samo nedokázalo. Toto môže mať za následok ešte väčší hnev a plač dieťaťa. Deti potom neveria sebe ani svojim schopnostiam, sú neisté a úzkostné. Prestávajú byť motivované hrať hry, pretože majú pocit, že v nich aj tak neuspejú.

Neraz sa stane sa rodičia vidia vo svojich deťoch a chcú, aby dokázali to, čo sa im nepodarilo. Napríklad ich nútia do pohybových aktivít, v ktorých sa deťom nedarí, pretože ich nebavia alebo nemajú na ne schopnosti. Čo s tým?

Je veľa rodičov, ktorí chcú, aby boli ich deti úspešnejšie v danom športe ako oni sami a dosiahli v ňom úspechy, ktoré sa im nepodarili. Vedie to k tomu, že deti sú vystresované, cítia sa menejcenné. Majú pocit, že sklamávajú svojich rodičov a nie sú hodné ich lásky. Je dobré, ak rodičia v takomto prípade zvážia pokračovanie v danom športe a pokúsia sa nájsť taký, v ktorom bude dieťa dobré. Prípadne nechajú dieťa, aby si šport vybralo samo.

Šesť odporúčaní pre rodičov

Tohto sa držte, ak vaše deti nerady prehrávajú pri spoločenských hrách:

• Voľte spoločenské hry, ktoré sú jednoduchšie a netrvajú dlho. Dieťa ľahšie pochopí pravidlá a dokáže sa dostatočne sústrediť.

• Niekedy je lepšie vyberať hry, ktoré sú založené na tímovej práci, a nie na rivalite.

• Je dobré, ak vždy pred začatím hry vysvetlíte pravidlá a spýtate sa, či im všetci rozumejú. Pravidlá treba počas celej hry dôsledne dodržiavať, výnimky povolené nie sú.

• Ak sa dieťa hnevá, keď sa mu nedarí, nechajte ho. Ak uvidí a hlavne pocíti, že jeho emócie akceptujete, čoskoro sa upokojí.

• Počas výbuchu zlosti treba zachovať pokoj a počkať, kým emócie prejdú. Potom sa snažte k hre vrátiť, poprípade ju dohrať bez dieťaťa s ostatnými účastníkmi.

• Vždy pochváľte dieťa, aj ak prehrá a oceňte, ak sa správalo počas hry čestne.

Autor: Miroslava Miková