Ivana Janáková: Čítajme deťom dvadsať minút denne

Kde a prečo vznikol projekt Celé Slovensko číta deťom?

Prvá stopa, ktorá smeruje do Európy, pochádza od manželky bývalého poľského veľvyslanca v Spojených štátoch amerických, pani Ireny Kozminskej. Ona priniesla tento projekt do Poľska a začala na ňom intenzívne pracovať. Neskôr sa dostal cez pani Evu Katrušákovú do Čiech, kde funguje už desiaty rok a potom cez pani Vierku Kučerovú aj k nám, na Slovensko. Chvíľu sme hľadali našu, slovenskú cestu, ale od roku 2011 úspešne realizujeme čítania po celom Slovensku.

O čom všetkom je čítanie kníh deťom?

V každej krajine má projekt inú podobu, lebo aj mentalita národov je rôzna. My sme hľadali na Slovensku svoju cestu, poznali sme aktivity v susednej Českej republike, Poľsku a rozmýšľali sme, ako osloviť ľudí u nás. Rozhodli sme sa robiť modelové čítania v podobe hodinových programov s významnými osobnosťami jednotlivých miest, umelcami, športovcami, lekármi, tak, aby aj oni ukázali, že sú v podstate ľudia ako všetci ostatní, tiež boli deťmi a mali a majú nejaký vzťah ku knihám. Takto vlastne podporujú našu hlavnú myšlienku, ktorou je – čítajme deťom dvadsať minút denne, každý deň, alebo inými slovami, nie choď a čítaj si, ale poď, budeme si čítať. V tomto roku prevzal záštitu nad projektom pán prezident SR Andrej Kiska a zúčastní sa aj ako čítajúci hosť na našom čítaní v DFNSP v Bratislave. Máme tiež záštitu primátora mesta Bratislavy Iva Nesrovnala, ktorý nám účasť na čítaní prisľúbil a bude čítať deťom v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca a aj v DFNSP.

Čítate len deťom alebo zapájate aj dospelých?

Skúšali sme robiť aj program s rodičmi, lenže my dospeláci sme veľmi zložití na oslovenie, tak sme si povedali, že je lepšie čítať zdravým a chorým deťom. Tento model zatiaľ funguje, reakcia v rôznych vekových kategóriách je naozaj potešujúca a deti rodičov potom doma tlačia k čítaniu a častým návštevám knižníc. Väčšinou čítame v knižniciach alebo v galériách, v koncertných sieňach, domoch kultúry, v kinách. Snažíme sa deti vytiahnuť z ich štandardného prostredia a ponúknuť im náš program v sálach dýchajúcich atmosférou, históriou, umením. Pre rôzne vekové kategórie detí pripravíme program s hosťami, spisovateľmi, hercami, spevákmi, športovcami, architektmi a inými zaujímavými osobnosťami a rozprávame sa o knihách, čítame z nich.

Majú deti záujem o takéto aktivity?

Väčšinou robíme čítania pre 80 až 100 detí, ale napríklad v Detve prilákalo čítanie až 330 ľudí. Veľakrát nevieme, aká atmosféra vznikne, ako budú deti reagovať, pretože nevystreľujeme rakety, nerobíme ohne, žiadne filmové alebo divadelné efekty a divy, my len nechávame plynúť ich predstavivosť, fantáziu, popri tom, ako my im čítame, a zatiaľ to neuveriteľne funguje.

Ako deti reagujú?

Hlavným hrdinom nášho projektu nie je kniha, hlavným hrdinom je dieťa a rodina. Veľmi radi by sme rodiny inšpirovali tráviť chvíle spolu čítaním s deťmi. Musím povedať, že deti chcú počúvať, aj keď sú zahltené filmami, počítačmi, tabletmi, mobilmi a všetkým možným. Na čítaniach sú veľmi pozorné, komunikujú, zabávajú sa, smejú sa, či sú napäté, ak je ukážka dramatickejšia, dokonca si čítanie aj nahrávajú. V rámci programu robíme tiež anketu, v ktorej sa detí pýtame, či im niekto číta, kedy im čítal. Je veľa detí, ktoré priznajú, že im nečíta nikto, lebo rodičia nechcú, nemajú čas, sú veľmi vyťažení. A potom sú deti, ktoré povedia, že čítanie je hlúposť, ale napriek tomu zostanú na programe a s otvorenými ústami počúvajú. Je krásne si potom pozerať fotografie z akcií, rozžiarené oči detí, otvorené ústa, radosť, tlieskanie.

Kedy čítania prebiehajú, je to v nejaký konkrétny termín alebo kedykoľvek počas roka?

Robíme okolo osemnásť čítaní ročne, závisí aj od toho, akú podporu sa nám podarí získať. Čítame v priebehu celého roka, minulý rok sme začínali od februára a skončili sme v decembri. V susednom Česku organizujú už piaty rok Týždeň čítania deťom v prvý júnový týždeň, tak sme si povedali, že vari to zvládneme aj my a od 1. - 7. júna 2015 štartujeme 1. týždeň čítania deťom v SR, ale opäť takou našou, slovenskou cestou. Vďaka veľkej pomoci vedenia Slovenskej asociácie knižníc sa nám podarilo rozdistribuovať materiály do všetkých knižníc na Slovensku, a tak sa do nášho projektu zapojí hádam celé Slovensko, ale okrem knižníc sa ozývajú aj základné, materské školy. Niektorí budú čítať raz do týždňa, iné dokonca viackrát. Napríklad v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave budú čítania pre deti každý deň v tomto týždni a tretieho júna až tri, jedno s nami aj v Trnavskej fakultnej nemocnici. Musím priznať, že som sa trochu obávala, ako na to budú ľudia reagovať, ale volajú, píšu, mailujú. Napĺňa ma to radosťou. Ľudia si uvedomujú, že ešte máme šancu formovať naše deti a mladú generáciu.

Prečo je také dôležité čítať deťom?

Lebo na tomto svete máme len istý, vymedzený čas, mali by sme ho tráviť zmysluplne s tými, ktorých milujeme, s našimi deťmi. Ak čítame príbehy a rozprávame sa o nich, je to aj o získavaní akejsi sprostredkovanej skúsenosti, informácií, poznávame iné životy, iné svety, iné spôsoby konania, iné riešenia životných situácií, iné charaktery, múdrieme, rozvíja sa naša fantázia, slovná zásoba, keď komunikujeme o prečítanom a prežitom, musíme zaujať stanovisko, vysloviť názor, dieťa sa stáva naším partnerom v rozprave, v diskusii. Čitateľom sa nikto z nás nestane len tak, že mu povieme choď a čítaj si. Máme šancu naučiť ich to spoločným predčítavaním, alebo aj tým, že aj nás vidia siahať po knihách a tiež objavia tie nádherné tajomstvá v nich ukryté. Náš projekt naozaj nie je len o knihách. Bonusom je starostlivosť o rodinu, o vzájomné vzťahy. Prichádzajú nám aj krásne spätné väzby od knižníc, od detí, od rodičov, od učiteliek, z nemocníc a to je zaväzujúce.

Myslíte si, že je v súčasnosti dosť kvalitných kníh pre deti?

Neviem, či som úplne kompetentná posudzovať aktuálny stav, ale viem, že Slovensko vždy malo, má a aj bude mať kvalitných autorov detskej literatúry, iná otázka je, ako je to s ich vydávaním v súčasnosti. Dôležité je tiež, ako deťom literatúru predstavíme, ponúkame. V momente ako v škole dostaneme povinné čítanie alebo odporúčanú literatúru, okamžite k tomu získavame odpor. To, že sa za tým nepríjemným pomenovaním ukrývajú skvelé tituly, je vlastne na škodu veci. Na jednom z prvých čítaní sme sa aj s pánom Danielom Hevierom zamýšľali nad tým, či to nie je nevhodné. Keby sme deťom povedali, že nejaká kniha je zakázaná, okamžite by po nej siahli. Ak človek hľadá, nájde zaujímavé knihy a my teraz máme vlastne šťastie, lebo osobne spoznávame a v rámci projektu aj predstavujeme autorov po celom Slovensku, je to obohacujúce pre deti, ale myslím, že aj pre nás veľkých. Hostia na čítaniach majú zadanie, ich milovaná detská kniha a boli by ste prekvapení, čo všetko sa už medzi titulmi objavilo a zatiaľ sa nám ani nestalo, že by si hostia na jednom čítaní zvolili rovnaké úryvky. Niekedy sme naozaj prekvapení, aké spektrum literatúry máme, čítavame a na čo sme možno trošku pozabudli.

Aký máte vzťah k literatúre? Čo čítate?

Momentálne hlavne veľa pracujem. To, čo nestíham čítať teraz, zostáva na kôpke a potom zas príde ten čas, že dobieham zameškané. Už sa teším na dovolenku a pláž, len mám strach, že tam budem musieť zostať veľmi dlho, aby som dobehla zameškané a dostatočne zmenšila kôpku. V posledných rokoch je to veľa kníh o zákutiach našej duše, o tom, ako zvládame naše životy, vlastné prežívania, postoje, vzostupy a pády. Kupujem si aj poéziu súčasných autorov a posledná beletria, ktorú som čítala, bola od zvolenskej autorky Eriky Jarkovskej: Mŕtvi nemôžu milovať.

Stále sa polemizuje o knihách, či majú budúcnosť, vy ste priamo v praxi medzi deťmi, aké sú vaše poznatky?

Listovať si krásne obrázkové knihy alebo leporelá s deťmi v posteli je nenahraditeľné. Všade nás prenasleduje elektronika, tablety, mobily, už malé deti s nimi pracujú, ale ja mám pocit, že je to vyslovene nevhodné. Takto si nepredstavujem interaktivitu. Treba zobrať do ruky knihu, pastelku, farby, prečítať si básničky a posúvať sa pomaly, po krôčikoch. Rodičia teraz preskakujú jednu etapu vývoja s deťmi. Asi sa obávajú, že ak nebudú mať deti veľmi veľa podnetov vo vysokej frekvencii, tak sa budú nudiť. Dnes už deti ani nechodia von. Nie je to len o knihách, ale o akejsi rovnováhe, aby sme dokázali ustrážiť primerané hranice. Každý rodič je zodpovedný za to, aby ju pre svoje deti našiel a udržal.

Kniha môže byť v dnešnej hektickom období aj výborným relaxom. Čo vám vypĺňa voľný čas?

Človek ani nechce byť workoholikom, ale v súčasnosti sa tomu akosi nevyhne. Termíny sa skracujú, všetko malo byť už včera a ak to aj stihneme v termíne, aj tak je už neskoro. Neviem presne, kam sa ponáhľame? V posledných rokoch relaxujem a ‚vetrám hlavu‘ na turistike a práve som ukončila piatu sezónu plávania s ľadovými medveďmi. K tomu sem-tam spinning a stretnutia s priateľmi, čo je pre mňa veľmi dôležité. A ak sa dá, tak aj cestovanie.

Vizitka:

Ivana Janáková (51)

Dramaturgička a realizátorka projektu CELÉ SLOVENSKO ČÍTA DEŤOM. Vyštudovala vysokú školu múzických umení, Divadelnú fakultu, Filmovú a divadelnú vedu. Prostredníctvom svojej agentúry Of Course organizuje rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. Žije s dcérou Hankou (18) a synom Ivanom (28) vo Zvolene.

Foto: A. Lodes

Vizáž a styling: JAM

Ďakujeme za poskytnutie priestoru na fotenie kníhkupectvu Ex Libris v SNG.