Iveta Makovníková: K môjmu darcovi pľúc cítim veľkú vďačnosť

Zriedkavé smrteľné ochorenie, ktorému sa hovorí pľúcna artériová hypertenzia, jej vzalo kus života. Zachránila ju transplantácia pľúc, ktorú podstúpila ako prvá Slovenka s touto diagnózou.

(Zdroj: A. Lodes)

Aké to je žiť s transplantovanými pľúcami?

Neviem, kto bol mojím darcom. Či to bol muž, alebo žena, starší alebo mladý človek, ale cítim k nemu veľkú vďačnosť. Niektorí ľudia majú k transplantáciám predsudky. Možno si myslia, že niekto musí zomrieť, aby pacient, ktorý prijme darovaný orgán, mohol žiť. Je to nezmysel. Nikto predsa nikomu život neberie. Ja som prijala darované pľúca s pokorou.

Ako vám tento zákrok zmenil život?

Po transplantácii mi profesor Walter Klepetko, ktorý ma operoval vo Viedni, oznámil, že som dostala veľmi kvalitné pľúca, a mal pravdu. Môj život sa teraz v ničom neodlišuje od života zdravého človeka, až na to, že musím brať imunosupresívnu liečbu na potlačenie imunity a vyhýbať sa prostrediu, ktoré by mohlo byť infekčné. Preto som sa musela vzdať aj svojho povolania. Pracovala som ako učiteľka v školstve. Najväčšou radosťou pre mňa je, že sa znovu môžem prechádzať po vonku. Keď som bola pripútaná ku kyslíkovému prístroju, často som o tom snívala.

1.jpg

Kedy ste prišli na to, že ste smrteľne chorá?

O svojom ochorení som dlho nevedela. To je najväčší problém pľúcnej artériovej hypertenzie. Jej príznaky sa v mnohom podobajú na iné ochorenia, preto sa ťažko diagnostikuje. Najprv som sa len zadýchavala pri chôdzi do kopca a pripisovala som to fajčeniu. Tak som prestala fajčiť, ale môj stav sa nezlepšoval. Naopak, bol čoraz horší. Napokon som už nezvládala ani bežné domáce práce. Mala som závrate, zahmlievalo sa mi pred očami. O tom, že mám pľúcnu artériovú hypertenziu, som sa dozvedela náhodou pri úplne inom zdravotnom probléme. Mala som obličkový kamienok, s ktorým som sa dostala do nemocnice v Martine a podstúpila som rôzne vyšetrenia. Odtiaľ ma poslali do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, kde sa moja diagnóza potvrdila.

Čo vám vtedy povedali lekári?

Že ide o smrteľné ochorenie. Chcela som vedieť, na čo sa mám pripraviť. Mala som štyridsaťtri rokov a dve deti, pre ktoré som veľmi chcela žiť. Získať odpoveď nebolo jednoduché, postup choroby je individuálny a nikto vám nezaručí, aký bude. Napokon som sa po veľkom naliehaní dozvedela, že v priemere sa človek s touto diagnózou, ak sa nelieči, dožije len jedného až dvoch rokov. Liečený pacient má asi päťročnú perspektívu.

To asi nebolo veľmi povzbudzujúce.

Ja som však vedela, že to nemôžem vzdať. Zvláštne je, že kedysi pred mnohými rokmi som mala zvláštnu víziu. Nebola to len fantázia, ale akoby ku mne prišlo posolstvo v meditačnom stave. Videla som svoj život v ohrození, aj to, že napokon všetko dobre dopadne a ja ten stav prekonám. Vtedy som nemala ani potuchy o tom, že raz budem smrteľne chorá. Nevedela som si ten zážitok vysvetliť. Jeho zmysel sa mi odhalil až neskôr.

2.jpg

Smrteľné ochorenia vraj menia vnímanie človeka. Ako sa menilo to vaše?

Keď sa mi stav po siedmich rokoch zhoršil tak, že už nebola iná možnosť ako transplantácia, musela som čakať štyri mesiace na darcu. Prejavila sa u mňa nezvyčajná trpezlivosť, ktorú som nikdy predtým, ani potom nepocítila. V tom čase som už bola pripútaná ku kyslíkovému prístroju. Celé roky som sa poriadne nevyspala, lebo spať s kyslíkovou maskou nie je bohviečo. Naučila som sa tento nedostatok kompenzovať relaxačnými cvičeniami, aby som si aspoň trochu oddýchla. Bola som unavená, ubolená, ale nezvyčajne trpezlivá. Choroba ma naučila pokore a dala mi iný pohľad na život. Keď som sa však po operácii prebrala z narkózy, stalo sa niečo, čo ma vyviedlo z rovnováhy. Prelínala sa mi skutočnosť so snom tak, že som strácala pojem o tom, čo je reálne a čo vymyslené. Bolo to zrejme pod vplyvom liekov, ktoré som brala.

Znie to veľmi zvláštne.

Bolo to hrozné, lebo moje sny boli plné strachu. Nedokážem o tom hovoriť... K tomu sa pridružili zdravotné komplikácie. Po transplantácii som musela podstúpiť ešte niekoľko operácií. Ani neviem, koľko ich presne bolo. Celé to obdobie som prežila ako v mrákotách, ale našťastie, napokon všetko dobre dopadlo.

3.jpgNa podujatí Krása okamihu, ktoré bolo venované ľuďom, ktorí potrebujú na prežitie transplantované orgány.

Založili ste pacientske združenie pre ľudí s pľúcnou hypertenziou. Čo vás k tomu motivovalo?

Keď máte ochorenie, o ktorom toho lekárska ani laická verejnosť veľa nevie, nemáte veľa možností, s kým sa porozprávať. Pacientske združenie, ako je to naše, vám umožní dostať sa k dôležitým informáciám, k rehabilitačným pobytom a poradenstvu, ktoré potrebujete. Snažíme sa napríklad pomáhať ľuďom s pľúcnou artériovou hypertenziou získať sociálne dávky, ktoré by im mohli zlepšiť kvalitu života. Bohužiaľ, v našom sociálnom systéme to nie je ľahká úloha. Naši pacienti nespĺňajú klasické kritériá na invalidný dôchodok a sociálni pracovníci nevedia posúdiť závažnosť tohto ochorenia. Je totiž veľmi zriedkavé, ľudí s touto diagnózou nie je veľa. Určite aj preto, že niektorí ani netušia, že ju majú. Je ťažké ju rozoznať. Ak sa tak nestane, pacient po krátkom čase zomrie. Preto je také dôležité o nej hovoriť. A to je ďalšia úloha, ktorej sa venujeme. Samozrejme, s pomocou lekárov, ktorí nám od začiatku pomáhajú, ako sú Eva Goncalvesová a Milan Luknár z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb. S informačným stánkom chodíme na lekárske kongresy kardiológov aj všeobecných lekárov, aby sme upozornili na závažnosť tohto ochorenia. A dôležité je informovať aj širokú verejnosť, aby aj bežní ľudia vedeli, že keď sa začnú zadýchavať pri chôdzi po schodoch, jednou z príčin môže byť pľúcna artériová hypertenzia.

Takže práce máte vyše hlavy?

Je to práca na plný úväzok, aj keď nie platená. To mi však neprekáža, lebo ju vnímam ako poslanie. Navyše, keď som prišla o možnosť učiť, potrebovala som sa nejako realizovať. Bez roboty totiž nevydržím. Našťastie, manžel aj deti stoja pri mne a podporujú ma. Keď som zakladala naše združenie, mojím vzorom bola podobná organizácia v Česku, kde mi povedali, že bez podpory rodiny to nezvládnem. Myslela som si, že preháňajú, ale dnes viem, že mali pravdu.

4.jpgIvetin manžel ju podporuje v tom, čo robí.

Vaše združenie sa zapojilo aj do kampane na podporu trasplantácií orgánov. Ako vnímate túto problematiku na Slovensku?

Treba o nej hovoriť, lebo stále nemáme dostatok darcov. Zaostávame napríklad v porovnaní s Rakúskom, ale aj s inými krajinami Európskej únie. Preto sme sa s viacerými pacientskymi združeniami spojili pri tvorbe projektu Krása okamihu. Oslovili sme ľudí pred a po transplantácii rôznych orgánov, aby vytvorili fotografie, z ktorých sme spravili výstavu. Verejnosť sa tak mohla priblížiť k ľuďom, ktorých život doslova závisí od toho, či sa pre nich nájde vhodný darca.

Čo si myslíte, že sa vám počas štyroch rokov, ktoré ste doteraz venovali tejto práci, podarilo?

Spomínam si na jeden zážitok z Trenčína, kde sme mali stánok na výstave o zdravom životnom štýle. Prišiel za mnou jeden pán a opýtal sa: ‚Zase pľúcna hypertenzia? Prečo sa o nej toľko hovorí?‘ Ani netušil, ako ma tou otázku potešil. Utvrdil ma v tom, že naše úsilie nie je zbytočné, že ľudia začali toto ochorenie konečne vnímať.

5_r1561.jpgIveta sa dnes znovu môže prechádzať v prírode.

Vizitka:

Iveta Makovníková (54)

Vyštudovala na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Pracovala ako učiteľka na základnej škole vo Veľkom Krtíši, Hrušove, Čebovciach a Dolných Plachtinciach. V roku 2004 jej lekári v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb diagnostikovali pľúcnu artériovú hypertenziu. O sedem rokov neskôr podstúpila trasplantáciu pľúc vo Viedni. Rok predtým založila Združenie pacientov s pľúcnou hypertenziou, ktorý vedie ako predsedníčka. Žije vo Veľkom Krtíši s manželom a dvomi synmi.

Foto: A. Lodes

Vizáž a styling: JAM

Ďakujeme za poskytnutie zázemia na fotenie firme Wezeo, Wezeo.com

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  4. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 19 059
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 12 928
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 10 501
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 364
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 5 005
  6. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 935
  7. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 629
  8. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 189
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 077
  10. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 039

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Rádiové dievčatá svietili v tme a zomierali. Firma o nich klamala

Maľovali ciferníky, advokáti ich nechceli brániť.

SPIŠ KORZÁR

Železničnú trať pri Krompachoch blokujú tony železa (fotogaléria)

Po vykoľajení vlaku je stále neprejazdná.

Neprehliadnite tiež

Vzťahová poradňa: Odkedy sa poznáme, klamem partnerovi o svojej práci

Klinická psychologička radí pri dvoch problémoch.

Ilustračné foto.

Mejkap do práce: Ako ho zvládnuť rýchlo a jednoducho

Zjednodušte si život a každodennú rannú rutinu.

Oľga Beständigová: Som silná, aj keď som podľahla závislosti

Úspešná krasokorčuliarka rozpráva o tanci na ľade aj o bulímii.

Rádiové dievčatá svietili v tme a zomierali. Firma o nich klamala

Maľovali ciferníky, advokáti ich nechceli brániť.

Rádiové továrne zamestnávali na maľovanie svietiacich ciferníkov najmä mladé ženy. Mnohé z nich boli tínedžerky.