Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko
„Správna výživa má dlhodobý efekt na fyzické aj psychické zdravie človeka a podľa najnovších výskumov vedy o nutričnom programovaní to, ako sa naučíme jesť v najmladšom veku, má významný vplyv na náš zdravotný stav neskôr. Nesprávna výživa počas prvých 1000 dní života môže viesť ku vzniku civilizačných ochorení ako sú alergie, obezita, poruchy imunitného systému, diabetes, astma, kardiovaskulárne ochorenia,“ upozorňuje prednosta 2. detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave, László Kovács.
„Naše zdravie ovplyvňujú gény len z 20 %, zvyšok tvoria vonkajšie vplyvy, primárne strava.“
Podľa vedy o nutričnom programovaní dokážeme vhodne cielenou výživou počas prvých tisíc dní života dieťaťa ovplyvniť významným spôsobom aj jeho metabolické správanie, rozvoj kognitívnych funkcií, rast a vývoj.
Najčastejšie stravovacie chyby dojčiacich matiek
Nesmierne dôležitým faktorom je, aby pozitívne k svojej strave pristupovali najmä dojčiace matky. Spôsob, akým sa žena stravuje ovplyvní zdravie dieťaťa už dokonca polroka predtým, ako vôbec žena otehotnie.
Počas tehotenstva je nutná veľká pozornosť na tvorbu materského mlieka a príjem dostatočných živín na to, aby v tele vznikalo.
„Mlieko je pre novorodencov a batoľatá základným zdrojom veľmi dôležitých živín a pre ich správny rast a vývoj je nevyhnutné,“ hovorí detská gastroenterologička Iveta Čierna.
Najlepšou možnou voľbou je nepochybne mlieko materské, výlučné dojčenie do šiestich mesiacov odporúčajú všetky kompetentné autority, vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Pre plnohodnotné materské mlieko však musí dodržiavať správnu výživu aj matka.
„Pri dojčení je dôležité upraviť si svoje stravovacie návyky tak, aby matka dostávala ideálny pomer živín s dostatočným množstvom vitamínov a stopových prvkov. Ak uvažuje dojčiaca matka o vhodnej strave pre seba, mala by premýšľať aj nad doplnením jedálneho lístka o vhodné výživové doplnky špeciálne určené dojčiacim matkám, ktoré obsahujú optimalizovaný pomer jednotlivých vitamínov a prvkov,“ hovorí Iveta Čierna.
„Pokiaľ je príjem živín menší než celková nutričná potreba pre produkciu mlieka a súčasné zachovania zásob živín u matky, telo zmobilizuje dostupné živiny na úkor matky. Matke hrozí napr. odvápnenie kostí, chudokrvnosť, úbytok svalovej hmoty, únava a vyčerpanie, čo môže ohrozovať intenzitu a dĺžku dojčenia.“
Foto: www.photl.com
Najčastejšie chyby matiek:
Štúdia Nutričné návyky dojčiacich matiek a malých detí,ktorá prebiehala na prelome rokov 2014 a 2015, však priniesla niekoľko varovných zistení.
1. Podľa súčasných platných odporúčaní, ktoré vydalo v roku 1997 Ministerstvo zdravotníctva SR, denná kalorická potreba dojčiacej matky je na úrovni 2900 kcal. Realita však je, že 88 % matiek tento energetický príjem nedosahuje a dokonca 50 % matiek má príjem nižší ako 2000 kcal/denne, 25 % dokonca nižší ako 1600 kcal/denne.
2. Zo stopových prvkov, minerálnych látok a vitamínov matkám najčastejšie chýba kyselina listová, železo, vápnik, vitamín D, zinok, vitamíny skupiny B a výrazne jód.
3. Medzi najčastejšie živiny, ktoré matkám chýbajú sú najmä polynenasýtené mastné kyseliny, najmä omega 3 alebo tiež LCP mastné kyseliny. Pokiaľ ich matka dostatočne nedopĺňa, postupne môže vzniknúť nedostatok niektorých prvkov a vitamínov aj vo výžive dieťaťa.
Nedostatky vo výžive malých detí
„V prvých troch rokoch dieťa zdvojnásobí svoju výšku, štvornásobne sa zväčší jeho hmotnosť a v tomto období sa najrýchlejšie vyvíjajú nervové prepojenia,“ hovorí gastroenterologička Renáta Szépeová.
„Správna výživa batoľaťa má zásadný vplyv na programovanie jeho metabolizmu do ďalšieho života.“
Čoho majú deti príliš veľa a príliš málo:
Štúdia Nutričné návyky dojčiacich matiek a malých detí zistila, že deťom do dvoch rokov chýba viacero dôležitých mikronutrientov a dostávajú príliš veľa nevhodných prvkov.
95 % batoliat má nedostatok vitamínu D
78 % batoliat má nedostatok železa
65 % má málo vápnika
každé ročné dieťa má až 4-násobný príjem soli oproti odporúčaným dávkam
nevhodná skladba tukov (menej prospešných nenasýtených a viac nasýtených)
príliš veľa bielkovín
Nedostatky a nadbytky
Nedostatok vitamínu D
Obmedzuje vstrebávanie vápnika a má za následok spomalený rast dieťaťa. Lebečné fontanely sa neskôr uzatvárajú, hrozí skrivenie chrbtice (skolióza). Môžu byť prítomné častejšie infekty dýchacích ciest, dieťa môže byť apatické, ale aj naopak viac precitlivené. Dieťa potrebuje dvakrát viac vitamínu D na kilogram hmotnosti, ako dospelý človek.
Nedostatok železa
Má dlhotrvajúce následky na mentálny a motorický vývoj dieťaťa. Prejavuje sa anémiou (chudokrvnosť), nechutenstvom, únavou či zimomrivosťou. Železo je pritom v tele zodpovedné za správne fungovanie prenosu kyslíka, je nevyhnutné pre tvorbu červených krviniek. Dieťa potrebuje až 4 krát viac železa ako dospelý človek.
Nadbytok soli
Vedie k problémom s vylučovaním, nadmernou záťažou obličiek. Nesprávne rozloženie tukov, cukrov a bielkovín prináša metabolické poruchy a riziko vzniku obezity v dospelosti.
Ako nedostatkom predchádzať
Materské mlieko ponúka dieťaťu dostatok všetkých živín a výlučné dojčenie by malo trvať 6 mesiacov, odporúča sa pokračovať až do jedného roka a dlhšie.
Aj po odstavení je však základným predpokladom prospievania dieťaťa vyvážený jedálny lístok a pravidelná konzumácia vhodnej mliečnej výživy.
Pediatriami odporúčaná denná dávka mlieka po 1. roku je aspoň 330 ml. Prechod priamo na bežné kravské mlieko však nie je vhodným riešením.
Kravské mlieko totiž obsahuje veľmi málo železa a vitamínu D. Mliekom, ktoré vyhovuje potrebám organizmu do troch rokov, sú mlieka pre batoľatá s vekovým určením, tzv. batoliace mlieka, a sú upravené tak, aby dieťaťu dodali všetko potrebné pre daný vek, rast a vývoj vrátane železa a vitamínu D.
Pre porovnanie - 330 ml kravského mlieka obsahuje len 25% dennej dávky železa a iba 2 % vitamínu D, čo je absolútne nedostačujúce množstvo pre náročný vývoj batoľaťa.
Naopak, kvalitné batoliace mlieka obsahujú v rovnakom množstve 66% dennej dávky železa a 90% vitamínu D.
Kravské mlieko obsahuje navyše príliš mnoho bielkovín, čo môže ohrozovať metabolizmus dieťaťa a zvyšovať tak riziko obezity v budúcnosti.
Vhodné je tiež zaraďovať červené mäso, tučné ryby (ako napríklad losos), mliečne výrobky a vajíčka.
Základné pravidlá správnej stravy matiek a batoliat:
Najväčšiu príležitosť pre zdravie v dospelosti predstavuje prvých 1000 dní života dieťaťa.
Vonkajšie faktory, najmä výživa, sa podieľajú na budúcom zdraví dieťaťa najmenej 80 %.
Materské mlieko je najlepšou stravou pre dieťa raného veku.
V dobe dojčenia je nutné dbať aj na výživu dojčiacej matky
Nielen dojčenský ale aj batoľací vek kladie špecifické nároky na skladbu jedálneho lístka dieťaťa (batoľa NIE JE malý dospelý).
Nutričné programovanie dokáže zmeniť zdravie budúcich generácií
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
