Tri puberty v živote muža. Ako ich zvládnuť?

Vlastní najnovší model športového auta so sklápacou strechou, nosí primoderné oblečenie, v ktorom vyzerá smiešne.

Vo fitku svedomito dvíha čoraz ťažšie činky, meria si sily s mladšími chlapcami. Správa sa spôsobom „všetky oči na mne“, jeho vtipy sú však viac oplzlé ako smiešne.

Nie, nehovoríme o prototype nepodareného sukničkára. Toto je muž postihnutý. Krízou stredného veku.

Obávaná etapa, ktorej sa všetky ženy podvedome desia, aj keď si to mnohé odmietajú pripustiť. Doteraz bol tento termín nálepkou pre mužov okolo päťdesiatky, s meniacou sa generáciou a vplyvom prostredia však tomuto postihnutiu podliehajú aj mladšie ročníky s tromi krížikmi v rodnom liste.

Mužská puberta sa pre ženy v jednotlivých štádiách stáva skutočne existenciálnym problémom. Ako matky bojujú s tvrdohlavými synmi, v produktívnom veku musia bojovať o pozornosť svojich partnerov a po štyridsiatke sa musia poriadne obracať, aby im manžel neušiel za mladšou.

Dobiehanie posledných vlakov

Podľa psychologičky Miroslavy Murárikovej odmalička ide človeku, bez rozdielu pohlavia o jedno - spoznávať život, učiť sa, vnímať svet, zažívať úspechy a pády, lásky a priateľstvá.

K téme sa vyjadruje:

psychologička, Miroslava Muráriková, Terapeutka.sk

V určitých životných etapách začne prehodnocovať, uvedomí si vlastnú smrteľnosť a pominuteľnosť a má potrebu nič nepremeškať.

Práve táto realita je spúšťačom honby za večnou mladosťou. „Poznanie vlastnej smrteľnosti prináša šialenstvo a snahu poprieť to. Začína sa zúfalá hra na mladosť - večnosť. Posledná možnosť prekonať svoje ‚fyzično‘. Znova začať, len tak akoby nič. Bez obmedzení s poprením bezohľadných zákonov prírody,“ vysvetľuje Muráriková.

V puberte majú muži potrebu dokazovať svoje postavenie viac extrovertne a tvrdohlavo, bojujú o pevné miesto v rámci svojich možností.

Túto sebavedomú pozíciu si rôznorodo upevňujú celý život vzhľadom na aktuálne prostredie a podmienky, niektorí viac expresívne, iní nenápadne no rázne, spôsobom im vlastným.

Pevnú pôdu pod nohami začínajú strácať v momente, keď pocit starnutia začnú vnímať citlivejšie a ovládne ich strach z nezažitého.

„Strach zo smrti ako prelomový bod v živote síce postihne každého, ale takýto skok absolvujú iba tí muži, ktorí sa v päťdesia­tke stratili. Zmeškali všetky významné vlaky alebo nastupovali do nesprávnych a zrazu na to prišli. Je to doslova predsmrtná hystéria. Časť z nich sa upokojí a nájde spôsob, ako rozvinúť posledné zvyšky svojej bytosti a začnú skutočne plnohodnotne žiť. Zvyšok končí dopadom a rozbitím obalu, v ktorom už, bohužiaľ, nič nie je,” vysvetľuje psychologička Miroslava Muráriková.

Vrať se do hrobu

Je to ako scénka z českého filmu Vrať se do hrobu!, kde sa hlavný predstaviteľ Víťa Jakoubek snaží oklamať realitu.

Z panického strachu z blížiacej sa staroby majú muži potrebu ešte naposledy jednou nohou zadržať zatvárajúce sa dvere mladosti, pričom si neváhajú obuť tie najextravagantnejšie topánky.

Začnú tráviť viac času pred zrkadlom, záleží im na vzhľade a moderných doplnkoch, ale aj mladších kolegyniach.

Potrebu dokázať si neuhasínajúcu vitalitu uspokojujú nielen aktívnym profilom na Facebooku, ale aj živým flirtovaním s mladšími ročníkmi a obklopovaním sa hračkami, ktoré si konečne môžu dovoliť.

„Spoločnosť diktátorsky riadi a nekompromisne určuje módu v myšlienkach a postojoch k vlastnému životu. Rozdáva karty, ktoré chce každý, aj keď sú farebné, gýčové a hlúpe. Mať hlúposť ako ostatní, znamená niekam patriť. Je to taký spoločenský vírus s miernymi príznakmi a nedozernými následkami. Náboženstvo ‚večného tínedžera‘ donúti každého muža ovládnutého touto sektou robiť zo seba pajáca,“ opisuje dôvody a následky krízových stavov psychologička Miroslava Muráriková.

Kríza už aj v tridsiatke

Posledné generácie mužov sa krízovým obdobím začínajú prebíjať už omnoho skôr ako na štvrťceste pred dôchodkom.

Názor odborníka:

K téme sa vyjadruje psychologička Judita Sárközyová

Podľa psychologičky Judity Sárközyovej je jedným z faktorov nárast vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Mladí podľa nej hneď po ukončení strednej školy plynulo nevchádzajú do pracovného pomeru, ako to bolo kedysi.

Hoci mnohí už počas štúdia pracujú, disciplína a zodpovednosť študentov nie sú porovnateľné so zodpovednosťou živiteľov rodín.

Mladým ľuďom sa ťažko opúšťa voľnosť vysokoškolských čias a vo veľkej miere stále pretrváva aj závislosť od rodičov.

Podľa Sárközyovej je jedným z faktorov aj strach zo zodpovednosti, najmä za iných ľudí (partnerka, dieťa).

„To čo charakterizuje mužov všetkých vekových kategórií, je strach zo zlyhania. Ľahkovážne konanie v tomto období býva často odpoveďou na pocity vnútornej neistoty, či by zvládli takúto mieru zodpovednosti, a natíska sa im otázka, či niečo takéto vôbec chcú podstúpiť. Často sa preto stretáme s uprednostnením kariéry pred rodinou a mladíckymi výstrelkami aj v neskoršom veku,“ hovorí Sárközyová.

Čo s prerasteným pubertiakom?

Ak máte pocit, že ten váš sa už dlhší čas nevie vpratať do kože, nezľaknite sa, ale buďte opatrné.

Podľa Sárközyovej je to len jeho reakcia na vnútorný strach a prirodzene ženská zvedavosť z nás môže v jeho očiach spraviť ďalšie „matky“, ktoré určujú a vyžadujú nápravu a vysvetľovanie.

„Prioritou žien však nemôže byť naprávanie mužov. Nemôžu tvoriť jeho identitu, muž sa musí namotivovať na zmenu sám. Ak ‚prinútime‘ muža, aby preklenul toto obdobie rýchlejšie, než je mu prirodzené, zákonite sa to odrazí na ďalšej kríze, ktorá môže prísť ešte neočakávanejšie,“ vysvetľuje Sárközyová.

Aké typy mužov sú rizikové a ako sa vyvarovať takýchto známostí?

Odpovedá psychologička Judita Sárközyová:

Náchylnejší na druhú pubertu sú jednak tí muži, ktorí si plne neprešli prvou pubertou. Buď boli nútení rýchlejšie dospieť, a preto majú neskôr pocit nenaplnenia vlastnej predstavy o radostnom živote. Alebo naopak muži, ktorí nikdy neboli konfrontovaní s tým, aby prebrali zodpovednosť za vlastný život (rodičia sa postarajú). Žena si môže v prvom rade všímať, ako muž hovorí o svojej budúcnosti, ako sa stavia k životným plánom a čo tvorí jeho životné priority. Prvým varovným signálom je, ak muž kladie okato väčší dôraz na seba než na iných a nie je schopný prosociálnych vzťahov či empatie. Muži bývajú hákliví, ak ich „vynecháme“ z procesu rozhodovania, zároveň sa boja, ak používate slovo „my“ v dlhodobých plánoch. Potrebujú cítiť dostatočnú slobodu a sami sa rozhodnúť pre záväzok.

Krízové stavy prežívajú aj ženy

Kríza stredného veku nepostihuje len mužov. Svojím zaťažkávajúcim obdobím si prechádzajú aj ženy, v ich živote však táto etapa nie je taká turbulentná a okatá. S prvými príznakmi starnutia sa začínajú preteky za večnou mladosťou, tvárou bez vrások a pevným telom. U žien sa kríza prejavuje najmä po tom, čo sa deti rozhodnú opustiť rodné hniezdo. Prichádzajú tak o prvoradú úlohu matky a hľadajú spôsob, ako vyplniť prázdne miesto po dôležitom životnom poslaní. Strácajú časť svojej identity a cítia sa stratené, nepotrebné. Môžu byť precitlivené, podráždené a často upadnúť do depresií. Vtedy je dôležité si uvedomiť, že každá životná etapa so sebou prináša nielen straty, ale aj príležitosti na znovuobjavovanie seba a svojich vášní.

Autor: Romana Otočková