Koľko hračiek deti potrebujú?

Pri dopĺňaní hračkovej výbavy sa mnohí rodičia spoliehajú na príbuzných. Presviedčať pred narodeninami, že dieťa sa ešte poriadne nehralo s hračkami, ktoré dostalo na Vianoce, je zbytočné.

Pre rodinných príslušníkov ide o samozrejmosť. Rodičov tak odľahčia od výdavkov a od behania po obchodoch.

Internetové diskusie sa však hemžia nápadmi, že namiesto hračiek by mamičky radšej uvítali plienky, detskú kozmetiku alebo megabalenie „výživky“.

Dieťa hračky potrebuje

Mnohí rodičia sa zhodujú, že narodeniny alebo Vianoce zakaždým dopadnú rovnako. Pri otváraní tretej škatule si už dieťa nepamätá, čo bolo v prvej.

Niektoré hračky upadnú do zabudnutia skôr, ako doputujú do detskej izby. Dôvody sú rôzne. Dieťa podobnú hračku má, nezaujala ho alebo z nej „vyrástlo“.

Svoju rolu pritom zohráva presýtenie. Veľké množstvo hračiek rozptyľuje detskú pozornosť. Na druhej strane sú rodičia, ktorí hračkám, tobôž ich nakupovaniu vo veľkom, príliš neholdujú a od tohto zámeru odhovárajú i rodinu.

Podľa nich sa dieťa môže hrať s „čímkoľvek“. Predškolská pedagogička Izabela Holá hovorí, že obidve skupiny rodičov majú do istej miery pravdu.

K téme sa vyjadruje:

Predškolská pedagogička Izabela Holá

Hračka však zostáva pre dieťa nenahraditeľnou. Moderné časy totiž zotreli hranice medzi prírodnými vecami a výtvormi človeka.

„Prostredie, ktoré dieťa obklopuje, je výsledkom ľudského zásahu. Interiér domova, parky, detské ihriská, materské školy, záhrady, dokonca okolitá príroda sú výsledkom ľudskej práce. Keďže schopnosti a zážitky dieťa nemôže získavať v prirodzenom prostredí, nahrádza si ich cez hračku,“ hovorí pedagogička.

Hračka znamená slobodu

Spomienky na detstvo sa nám často spájajú s mackom, bábikou, stavebnicou. Obľúbené hračky nám dodávali pocit istoty, pre niektorých zostali talizmanom po celý život.

V očiach dieťaťa hračka nie je iba predmet. Znamená preň slobodu. „Dieťa s hračkou narába tak, ako samo chce. Vyberá si hračku, ktorú potrebuje.

Môžeme mu v tom brániť, ale nemôžeme ho donútiť, aby sa hralo proti svojej vôli,“ vysvetľuje Izabela Holá.

Rodičom niekedy uniká, že samotná kúpa nestačí. Hračku treba oživiť. Presunúť ju do detského sveta, kde bábiky rozprávajú, autíčka vrčia, mackovia želajú dobrú noc.

Všetko závisí od fantázie dospelých alebo ich schopnosti inšpirovať sa spomienkami na vlastné detstvo.

Kauza plyšák

Skúsení rodičia varujú pred bezhlavým nakupovaním plyšových hračiek. V rebríčku zbytočností sa ocitajú na prvých priečkach.

Najčastejším argumentom je, že peniaze za všetky plyšáky, na ktoré doma sadá prach, mohli použiť inak. Pôvodný zámer plyšových hračiek však zostáva zmysluplný.

„Výrobcovia začali s ich produkciou vo veľkom po kritike hračiek z umelej hmoty. Často sa lámali, nedali sa opraviť, spôsobovali úrazy. Plyšové hračky stelesňujú zvieratká, rôzne rozprávkové postavičky, čím si deti úplne získavajú. Môžu s nimi manipulovať do úmoru, používať ich ako svojich maznáčikov. Prinášajú citové uspokojenie a príjemný stav duševnej rovnováhy. Ten je pre vznik pocitov nevyhnutný,“ vysvetľuje odborníčka.

Pôvodnému zámeru plyšovej hračky však uškodila prílišná komerčnosť. „V poslednom čase sa stávajú predmetom rôznych reklám a vyvolávajú závislosť. Deti cítia potrebu zbierať, mať, vlastniť.“

Ak vás desí predstava detskej izby napratanej hračkami, riešenie je jednoduché. Konečné rozhodnutie je len na rodičovi.

„Koľko bude mať dieťa hračiek, závisí od jeho postoja, hodnotovej orientácie a od zváženia, či hračku dieťa potrebuje, alebo si ju len vynútilo plačom.“

O deťoch a hračkách

S predškolskou pedagogičkou Izabelou Holou

Hrajú sa dnešné deti inak v porovnaní s minulosťou?

Súčasná vyspelá technika človeka ochudobňuje. V minulosti sme mali viac možností získavať skúsenosti v priestore. Súčasné hračky teda získali nový rozmer. Nezoznamujú dieťa len s vecami, ktoré ho obklopujú. Pomáhajú mu získať predstavu aj o tých, ku ktorým nemá k nim prístup.

Kedy prichádza čas na prvú bábiku, prvé autíčko?

To sa nedá určiť presne. Medzi prvým a druhým rokom dieťa priťahujú hračky, ktoré vydávajú zvuky, pohybujú sa. Rozvoj chôdze mu umožňuje hrať sa s tým, čo možno ťahať na špagátiku, tlačiť na dlhej paličke pred sebou. Medzi druhým a tretím rokom stále obľubuje hru zameranú na pohyb a manipuláciu. Začína napodobňovať okolie. Kŕmi bábiku, ukladá ju do postieľky, zatĺka klinec, zametá, vysáva, nakladá kocky do auta. Hra s bábikou a autíčkom sa postupne zdokonaľuje. Medzi tretím a štvrtým rokom dieťa oslovujú pohybové hračky. Začína jazdiť na odrážadlách, trojkolke, kolobežke, chce kočíkovať bábiku, pre autíčka vymýšľa rôzne dráhy.

S čím všetkým sa hrajú deti v škôlke?

V súčasnej materskej škole je veľké množstvo rozmanitých hračiek. V triede dieťa nachádza rôzne stavebnice, didaktické hračky, napodobeniny zvierat, rozprávkových postavičiek, zdrobneniny z reálneho sveta, množstvo bábik, skladačiek, hračiek na stimulovanie myslenia, jemnej motoriky, koordinácie zraku a ruky, ale aj počítačové programy, ktoré sú založené na určitej systematickej štruktúre. V súčasnej materskej škole sa dieťa cíti ako v Dráčikovi.

Zo skúseností mamičiek

Slávka (38 rokov): „Ako matku ma dnešné hračky neoslovujú. Naša dcérka teda nepatrí k deťom s bohatou zásobou hračiek. Pokým nešla do škôlky, hrávala sa s bežnými vecami v domácnosti. Najlepšou hrkálkou bola PET fľaša naplnená šošovicou a najlepšími bubnami hrnce a varecha.“

Marianna (37 rokov): „Hračky dostávame od príbuzných. Nedávno sme sa zbavovali hračiek, s ktorými sa syn nikdy nehral. Niektoré neboli ani rozbalené.“

Lenka (34 rokov): „Nakupovaniu hračiek sa špeciálne nevenujem. Spolieham sa na klasiku ako bábika, lopta, švihadlo, knižky.“

Silvia (37 rokov): „Stali sme sa obeťou katalógov. Syn si spraví zoznam a keď zavítame do hračkárstva, predavačky majú sviatok. Vedia, že s prázdnymi rukami nevyjdeme.“

Mária (42 rokov): „U nášho deväťročného syna práve letia dinosaury a jeho otec prepadol lietadielkam na diaľkové ovládanie. Väčšinu noviniek máme doma skôr, ako sa ohrejú v predajni.“

Koľko míňajú Slováci na hračky?

• Hoci slovenské domácnosti patria v rámci EÚ ku skromnejším, ich výdavky na hračky v poslednom období stále narastajú.

• Slováci nepokladajú hračky za zbytočnosť. Sú ochotní radšej priškrtiť iné výdavky ako šetriť na hračkách.

• Slovenské domácnosti v priemere nakúpili hračky za 67 eur ročne. Najviac míňajú rodiny s dvoma deťmi, ročne je to 73 eur.

• Domácnosti s vyššími príjmami minuli na hračky 0,32 percenta, nízkopríjmové domácnosti až 0,39 percenta z celkového príjmu.

• Na vianočné darčeky v roku 2012 minula priemerná slovenská domácnosť na nákup položiek v kategórii „hračky, hry, hobby“ 38 eur, čiže viac ako boli jej priemerné výdavky na knihy, kuchynské potreby alebo na cestovanie vlakom.

• Priemerná slovenská domácnosť zaplatí za hračky približne rovnakú sumu, akú predstavujú priemerné ročné výdavky za kúpu televízora.

Zdroj: Prieskum UniCredit Bank 2014

Autor: Dana Miháliková