Marika má päťdesiatdva rokov a pracuje v banke na strednej manažérskej pozícii. Nad sebou má mladého šéfa, ktorý ju denne tyranizuje podľa nej nezmyselnými požiadavkami.
Podobne frustrovaní sú aj ostatní jej kolegovia. „Keď počúvam od neho, akými prostriedkami by sme mali od klientov vymámiť viac peňazí, je mi nevoľno,“ vraví.
„To, čo od nás vyžaduje, nemá nič spoločné so serióznou finančnou službou.“ Do práce chodí s nechuťou, cez obedné prestávky sa jeden druhému sťažujú, aké to majú ťažké.
Po návrate domov nemá chuť ani energiu na žiadne aktivity. Väčšinou zaspí sama pred televízorom. Je rozvedená, má dospelého syna, ktorý si žije svoj život.
Jej dlhoročný priateľ je už v dôchodku a trápia ho rôzne ochorenia. V jej prítomnosti sa len sťažuje.
Marika cíti, že by bytostne potrebovala nejaký pozitívny impulz, niečo, čo by ju vytrhlo z bludného kruhu sklamania a beznádeje.
Uvažuje o zmene zamestnania, ale chodiť po pracovných pohovoroch pokladá za zbytočné. „V mojom veku nemám šancu konkurovať mladším kandidátom,“ konštatuje.
Zmena prichádza zvnútra
Podobné pocity prežívajú tisícky žien v zrelom veku. Práca, v ktorej strávili roky, im nedáva možnosť pozitívneho rastu.
Deti vyleteli z hniezda a partner sa ťažko vyrovnáva s prvými príznakmi starnutia. K tomu sa ešte pridajú hormonálne zmeny a vedomie, že už nie sú také atraktívne pre svoje okolie ako kedysi.
Chcelo by to nejaký impulz, ktorý by ich vytrhol z biedy, ale ako na potvoru nič neprichádza.
„V takej situácii hovorím ženám, že nemá zmysel čakať na podnet zvonku,“ vraví životná koučka Janette Šimková.
K téme sa vyjadruje:
koučka Janette Šimková, Lifekoucing.sk
„Impulz na zmenu by mal prísť zvnútra.“ Možno prišiel čas na to, aby sme sa vrátili k starým snom, ktoré sme kedysi pochovali alebo si vysnívali nové.
„Väčšinou ženám pomáham hľadať spôsoby, ako by sa mohli odosobniť od prekážok, ktoré ich brzdia a zamysleli sa nad tým, čo by urobili, keby nemali žiadne obmedzenia,“ dodáva Janette Šimková.
„Ide o to, aby sa nechali voľne unášať fantáziou. Takýmto spôsobom sa vždy objaví nejaký záchytný bod, od ktorého sa môžeme odpichnúť.“
Keď sa Marika nechala uniesť snením, objavila sa jej pred očami cesta do Himalájí, o ktorej snívala od mladosti.
Lenže, na takú cestu nemá dosť peňazí ani potrebnú fyzickú kondíciu. Navyše nevie, s kým by sa na podobné dobrodružstvo vydala.
Sama si netrúfa a v jej okolí nie sú žiadni nadšenci pre vysokohorskú turistiku.
Sny verzus realita
Keď naše sny narazia na realitu, máme tendenciu sa ich vzdávať. Čím viac nás život otĺkol, čím viac vecí sa nám nepodarilo, tým je väčšia pravdepodobnosť, že tak urobíme.
V určitom veku je normálne, že sa v psychike nazbieralo veľa negatívnych skúseností, ktoré nás brzdia v ďalšom rozlete. Jednoducho preto, že si neveríme.
„Všetko sa odvíja od toho, ako hodnotíme samy seba,“ tvrdí Janette Šimková a ženám, ktoré stratili odvahu, radí, aby si spomenuli na to, čo sa im doteraz v živote podarilo a primerane to ocenili.
Lebo okrem negatívnych skúseností si v sebe nosíme aj tie pozitívne, len si ich možno menej pripomíname. Keď sa chceme odraziť od dna, musíme sa pochváliť, aj keď na to zrejme nie sme zvyknuté.
„Často sa stretávam s tým, že ženy počúvajú na svoju adresu len kritiku, že ich nikto v okolí nepochváli,“ konštatuje Janette Šimková.
O to dôležitejšie je naučiť sa pochváliť samu seba, bez ohľadu na okolnosti. Nájsť to, čo je v nás hodnotné a pocítiť za to vďačnosť.
Marika si spomenula na pocit uspokojenia, ktorý mala pri preberaní vysokoškolského diplomu, na radosť, ktorú prežívala pri narodení syna a odvahu, ktorú musela nabrať, keď podávala žiadosť o rozvod, lebo jej muž si našiel milenku a ona odmietala žiť v ľúbostnom trojuholníku.
Všetky tieto situácie si vyžadovali istú dávku vnútornej sily, ktorá ju posunula vpred. Teraz by ju rada v sebe znovu objavila.
„Keď má človek zdravé sebavedomie, dokáže brať prekážky ako výzvy, a to mu dáva impulz na nový rozvoj,“ dodáva Janette Šimková.
Ak si nedokážeme také sebavedomie vybudovať samy, možno by sme mali vyhľadať odbornú pomoc v psychologickej alebo v koučingovej poradni. Bez prekonania tejto bariéry sa totiž nikam nepohneme.
Foto: Fotolia.com
Z bodu A do bodu B
Predpokladajme, že sa nám podarilo prekonať nedôveru voči sebe. Nabrali sme odvahu na zmenu, zrazu však narazíme na to, že nám chýba čas, financie alebo iné zdroje na to, aby sme si urobili rekvalifikáciu, vypracovali podnikateľský plán alebo podnikli niečo iné, dôležité pre náš rozvoj.
Ako postupovať ďalej? Podľa Janette Šimkovej je dobré rozdeliť si svoj veľký cieľ na drobnejšie úlohy, a tie postupne napĺňať.
Možno zistíme, že nemáme čas na to, aby sme si urobili intenzívny jazykový kurz, ale na to, aby sme sa vybrali do jazykovej školy raz do týždňa, si čas urobiť vieme.
Alebo si môžeme povedať, že nášmu cieľu budeme venovať polhodinku denne, ktorú by sme možno len tak preleňošili.
„Aj desať minút denne, ktoré si vyčleníme pre seba, nám môže pomôcť,“ pripomína koučka. Podstatné je, že sa niekam hýbeme dopredu.
Navyše, postupná zmena je menej bolestivá ako rýchla a radikálna. V istom veku už ťažšie znášame prudké výkyvy, nechce sa nám všetko, čo sme si doteraz vybudovali, len tak zmiesť zo stola a začínať od nuly.
A máme pravdu. Je lepšie narábať so sebou jemne a opatrne, ako sa vrhať bezhlavo do rizika.
Hľadanie zmyslu života
Keď dokonale preskúmame dôvody svojej nespokojnosti, možno napokon zistíme, že práca, ktorú sme obviňovali ako hlavný zdroj frustrácie, nie je až taká hrozná a že dokážeme byť šťastné aj bez zmeny zamestnania.
„Podstatné je nájsť zmysel života,“ pripomína Janette Šimková. Ten možno mať v práci alebo mimo nej. V minulosti sme ho mali možno vo výchove detí a teraz by sme ho potrebovali presmerovať do nejakého koníčka.
Lebo, čo si budeme nahovárať, nie každá práca dokáže byť pre človeka poslaním. „Ženy často túžia pomáhať iným, robiť niečo zmysluplné a užitočné,“ vraví Janette Šimková.
Ak to nedokážu nájsť vo svojej profesii, možno to nájdu v nejakej kreatívnej alebo dobrovoľníckej činnosti.
Na to, aby sme boli šťastné, potrebujeme zdroj nadšenia. Nezáleží až tak veľmi na tom, či ho nájdeme v činnosti, ktorá nás živí, alebo mimo nej.
Marika začala chodiť do turistického klubu, zlepšovať si kondíciu cvičením a odkladať peniaze na vytúženú cestu do Himalájí.
Jej sen sa zrazu nezdá až taký nereálny, a to jej dáva energiu na to, aby svoj život posúvala pozitívnym smerom.
Stále uvažuje o zmene práce, ale nepociťuje to ako naliehavú potrebu. Popri cvičení sa začala zaujímať o rôzne relaxačné techniky.
Uvažuje o masérskom kurze a o tom, že by mohla pomáhať aj iným ľuďom hľadať pozitívny vzťah k telu. To, či by ju takáto činnosť mohla jedného dňa živiť, ju zatiaľ netrápi.
„Hlavné je, že viem, akým smerom sa chcem uberať,“ pochvaľuje si.
Tipy pre bezradné
Neviete sa pohnúť z miesta? Vyskúšajte tieto kroky:
Vyhraďte si denne aspoň desať minút len pre seba, stíšte myseľ a nechajte sa uniesť fantáziou. Obrazy, ktoré k vám prídu, berte ako posolstvá vašej duše, ktoré vás vedú tam, kam potrebujete ísť.
Naplánujte si postup realizácie svojich túžob a snažte sa ho dodržiavať. Dávajte si realistické ciele, ktoré ste schopná bez veľkej námahy dosiahnuť.
Ak si neveríte alebo sa vaše myšlienky stále točia len okolo starostí a prekážok, vyhľadajte odbornú pomoc.
Hľadáte inšpiráciu?
Ak hľadáte impulzy k pozitívnemu rozvoju, cenné podnety môžete nájsť 25. apríla na podujatí Umenie byť ženou v Bratislave. Čakajú vás zaujímavé prednášky a workshopy o tom, ako byť aktívnejšou, šťastnejšou a sebavedomejšou ženou. Patrónkou projektu je Adela Banášová. Podrobné informácie nájdete na Umeniebytzenou.sk.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
