SME
Nedeľa, 16. február, 2020 | Meniny má Ida, Liana

Marta Vozárová: Pre mnohých je rakovina ešte stále tabu

Po prekonaní rakoviny prsníka sa rozhodla pomáhať ženám s rovnakou diagnózou. Robí všetko preto, aby ich inšpirovala na zvládnutie ťažkostí, ktoré prináša nielen choroba, ale často aj nepochopenie z okolitého sveta.

(Zdroj: Petra Bošanská)

Ako si spomínate na obdobie, keď ste zistili, že máte rakovinu prsníka?

Bolo to už dávno, pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi. Na niektoré veci sa už nepamätám, ale na niektoré sa nedá zabudnúť. Spomínam si, ako som si pri samovyšetrovaní prsníkov objavila hrčku. Najprv som si myslela, že si to len namýšľam, že možno sama od seba zmizne, ale to sa nestalo. Tak som to povedala manželovi a on ma okamžite poslal k lekárovi. Začal sa kolotoč vyšetrení, a potom som sa dozvedela svoju diagnózu.

Aká bola vaša reakcia?

Z nemocnice som sa vybrala do knižnice. Nebola som schopná nič vnímať, a tak som sa napokon len prechádzala po meste. A hoci predtým som nechodila do kostola, tentoraz som do jedného zašla. Posadila som sa a premýšľala som o tom, čo bude. Zrazu som si uvedomila, že sa nemôžem spoliehať na žiadny zázrak. Vnútorný hlas mi povedal – musíš sa spoľahnúť sama na seba. Ochorela som a potrebovala som sa liečiť. Absolvovala som ďalšiu sériu predoperačných vyšetrení. Pred operáciou sa ma lekári pýtali, či im dám súhlas na to, aby mi mohli odstrániť prsník, ak sa ukáže, že to je potrebné. Povedala som, že im dôverujem, veď oni najlepšie vedia, čo treba robiť. O prsník som napokon prišla. Nasledovali ďalšie vyšetrenia a rádioterapia. Našťastie, moja choroba bola v začiatkoch, takže som nemusela podstúpiť chemoterapiu, ale aj tak som musela odísť z práce na osem mesiacov.

Ako to znášali vaši najbližší?

Snažila som sa zbytočne ich nestresovať. Vedela som, že majú strach. Kamarátky mi vraveli, ako sa pred nimi môj muž rozplakal, ako sa o mňa bojí. Viete, keď ochorie žena, týka sa to nielen jej, ale aj celej rodiny. Nie je nič horšie, ako keď pacientka v podobnej situácii tyranizuje okolie. Ľudia by na seba mali brať ohľad. Bohužiaľ, nie vždy sú toho schopní. Najhoršie je, keď sa príbuzní postavia proti chorej žene. Poznám prípady, keď manžel opustil manželku, alebo ho poštvala proti nej svokra.

Je také niečo vôbec možné?

Čudovali by ste sa, koľko povier medzi ľuďmi koluje. Pre mnohých je rakovina ešte stále tabu. Myslia si, že je to nákazlivé, že ak vám podajú ruku, tak tiež ochorejú. A tak sa stane, že rodina odlúči chorú matku od detí. To je to najhoršie, čo sa môže stať, lebo ona v tej chvíli zúfalo potrebuje lásku.

1.jpg

Takže pre vás bola láska rodiny najväčšou motiváciou pri liečbe?

Určite. A potom to bola moja práca. Pracovala som ako botanička. O tejto profesii som snívala už ako dievča. Chcela som v nej ďalej pokračovať. Našťastie, kolegovia z múzea v Pezinku, kde som vtedy pôsobila, ma podporovali. Nemusela som pred nimi nič tajiť. Viem, že som mala veľké šťastie na ľudí, a som za to vďačná. Nie je to samozrejmosť. Niektorí zamestnávatelia nevezmú ženy po ukončení liečby naspäť. Poznám také prípady.

Zmenili ste po liečbe niečo zásadné vo svojom živote?

Prestala som fajčiť, radikálne, zo dňa na deň. A cigariet sa vzdali aj môj manžel a dcéra. Inak všetko ostalo tak, ako bolo. Vždy som bola so svojím životom spokojná, nepotrebovala som ho meniť.

Kedy ste sa rozhodli verejne angažovať pre ženy s rakovinou prsníka?

V deväťdesiatom roku som prešla z pezinského múzea do Slovenského národného múzea v Bratislave. Tam som mala kolegynku, staršiu paniu, ktorá tiež prekonala rakovinu prsníka. Povedala mi, že sa zakladá klub pre ženy s touto diagnózou. Priviedla ma na stretnutie s doktorkou Sirackou a ostatnými ľuďmi z Ligy proti rakovine, ktorí zakladali klub Venuša. Bola som jeho predsedníčkou, až kým som v múzeu nezačala robiť vedúcu oddelenia a na dobrovoľnícku činnosť mi nezostávalo dosť času. Dočasne som z funkcie v klube odišla, ale povedala som dievčatám, že keď odídem do dôchodku, tak sa vrátim. A ony si na mňa potom spomenuli.

V čom je podľa vás situácia pre tieto ženy iná, ako bola v deväťdesiatych rokoch, keď ste s klubom začínali?

Zmenilo sa toho neuveriteľne veľa. Možnosti liečby aj diagnostiky sú dnes úplne iné, šanca na vyliečenie neuveriteľne pokročila. Kedysi sa nám ani nesnívalo o mamografii alebo o sonografii. Dnes tieto technológie zachraňujú tisícky životov. Určite aj vďaka tomu, že sa zlepšila informovanosť žien a oveľa väčšie percento z nich pravidelne chodí na preventívne prehliadky. V tomto zohralo veľkú úlohu úsilie Ligy proti rakovine, ale aj klubov, podobných ako ten náš, ktoré už existujú po celom Slovensku. Na druhej strane, v ľuďoch ešte stále pretrváva strach z onkologických ochorení. Stále je medzi nami ešte dosť tých, ktorí si myslia, že diagnóza rakoviny znamená, že človek musí zomrieť. Ďalším negatívom je fakt, že pribúda viac pacientov z mladších ročníkov.

Aký je váš postoj ku smrti?

Zomrieť musí raz každý, ale kým žijeme, nemáme dôvod sa tým zaoberať. Keď som zistila, že som chorá, ani na chvíľu mi nenapadlo, že by som mala zomrieť. Vôbec som si to nevedela predstaviť. Dôležité je, aby sa človek v takej situácii nebál a žil ďalej tak, ako bol zvyknutý. My z klubu chodíme na koncerty, do divadla, do kúpeľov, na výlety. Stretávame sa s výnimočnými ľuďmi. Sponzorské príspevky nám pomáhajú financovať tieto aktivity, takže môžeme aj ženám, ktoré žijú z minimálnych dôchodkov, umožniť, aby zažili niečo pekné. A pritom mohli nadväzovať nové priateľstvá, to má tiež obrovskú hodnotu. Lebo nie je nič horšie, ako byť chorá a osamelá. Chorobu neporazíte tak, že sa uzavriete pred svetom.

2.jpg

Aké to pre vás je, keď členky vášho klubu zomierajú?

Aj to sa stáva, nedávno nám zomrela členka, ktorá mala 91 rokov. Napísala nám rok predtým krásny list, ktorý ma nesmierne dojal a utvrdil v tom, že naša práca má zmysel. Naše stretnutia však nie sú o smrti, sú plné života. Keď vidím naše dievčatá vysmiate, namaľované, pekne oblečené, napĺňa ma to a teší.

Prsníky sú symbolom ženskosti. Keď o ne žena príde, je to pre ňu veľká trauma. Dá sa s tým vôbec vyrovnať?

Keď bojujete s onkologickým ochorením, menia sa vaše priority. Ide predovšetkým o zdravie a život človeka. Možno budete mať po operácii isté obmedzenia, budete si musieť inak vyberať šaty alebo si budete musieť zvyknúť na to, že postihnutú časť tela nesmiete zaťažovať ako predtým. Môžu sa objaviť opuchy rúk, keďže s prsníkom sa odstraňujú aj lymfatické uzliny, ale to všetko je nepodstatné. Napokon, dnes už pokročili aj možnosti plastickej chirurgie, ženy si bežne dávajú robiť prsné náhrady. Názory na tieto operácie sú rôzne. Niektorí odborníci namietajú, že pritom môže byť prekryté operačné pole a sťažená diagnostika pri kontrolných vyšetreniach, ale poznám pacientky, ktoré podobné zákroky podstúpili a sú spokojné.

Čo by ste odkázali ženám, ktoré majú veľký strach z rakoviny prsníka?

Jednou malou výhodou tohto ochorenia je, že ak si robíte samovyšetrovanie prsníkov alebo chodíte na preventívne prehliadky, môže sa včas diagnostikovať a zväčší sa šanca na vyliečenie. Iste, samotná liečba môže byť vyčerpávajúca, možno sa vám načas zhorší kvalita života, vypadajú vám vlasy, ale nemali by ste prepadať sebaľútosti. Okrem toho je dôležité hovoriť o svojom ochorení s najbližšími, aj keď máte malé deti. Lebo aj päťročné dieťa vidí, že sa s mamou niečo deje. Treba mu vysvetliť, že tie zmeny sú len dočasné a že napokon všetko dobre dopadne. A ak máte dospelé dcéry, je dôležité viesť ich k tomu, aby nezabúdali na prevenciu. Lebo pri tomto ochorení zohráva istú úlohu aj genetika.

S prácou v klube Venuša je spojených množstvo organizačných starostí. Nechceli by ste si radšej bezstarostne užívať dôchodok?

Ja to vnímam tak, že keď som potrebovala pomoc, tak som ju dostala. Teraz je prirodzené, že ju vraciam tým, ktorí ju tiež potrebujú.

Vizitka:

Marta Vozárová (70)

Študovala na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave odbor biológia – chémia. Od tretieho ročníka pokračovala v odbore systematická botanika a geobotanika. Pracovala ako redaktorka vo vydavateľstve Osveta, ako botanička v Nitrianskom vlastivednom múzeu, na oddelení ochrany prírody v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody a v Malokarpatskom múzeu v Pezinku. Neskôr pôsobila v Národnom múzejnom centre, stala sa vedúcou Botanického oddelenia Prírodovedného múzea SNM, kurátorkou pre vyššie rastliny a metodičkou v Muzeologickom kabinete. Po odchode do dôchodku sa venuje štúdiu osobností slovenskej botaniky. Od roku 1990 spolupracuje s Ligou proti rakovine ako predsedníčka klubu Venuša, ktorý pomáha ženám s rakovinou prsníka. Je vydatá, má dve dospelé deti.

Foto: Petra Bošanská

Styling a vizáž: JAM

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  2. Čo by ste mali vedieť pred tým, ako sa pustíte do investovania?
  3. Darujte od srdca pre rozum
  4. Vysoké školy: Ako poslať prihlášku a koľko za ňu zaplatíte?
  5. Oplatí sa investovať do lepších svetiel?
  6. Získajte výnos až 15 % ročne
  7. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili
  8. Kvízová hra o Gorile :) volebnú noc osvieži, po voľbách nesklame
  9. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime?
  10. Bytová kríza. Ako na daňové priznanie? Kam investovať?
  1. Gambrinus skončil s výrobou piva v plastových fľašiach
  2. Ako môže prežiť umenie v Žiline?
  3. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  4. Čo by ste mali vedieť pred tým, ako sa pustíte do investovania?
  5. Ani úrazy zubov neohrozia prípravy na ples, svadbu či rokovanie
  6. Poklepanie základného kameňa viacúčelovej športovej haly na EUBA
  7. EXIMBANKA SR prináša ďalšie možnosti pre Vaše rozvojové projekty
  8. 20% na celý nákup! Už túto sobotu vo všetkých predajniach KRAJ
  9. Liek na Parkinsonovu chorobu sa možno bude skúšať na Slovensku
  10. Darujte od srdca pre rozum
  1. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili 18 916
  2. Viete aký dôchodok budete mať? Radšej si ho vypočítajte 18 315
  3. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime? 9 198
  4. Bytová kríza. Ako na daňové priznanie? Kam investovať? 8 402
  5. SME proti extrémizmu na školách 7 163
  6. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom 6 693
  7. Iná tvár Turecka: Oplatí sa navštíviť Severný Cyprus? 6 649
  8. Peniaze z poistky môžete dostať rýchlejšie. Poradíme vám ako 6 145
  9. Obraz, ktorý chceli komunisti do každého bytu, ide na kreditky 5 871
  10. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte 5 829

Hlavné správy zo Sme.sk

Boli mladí, veselí a chceli stráviť dni v uralskej divočine. Skončilo sa to katastrofálne.
Petra Vlhová so svojím tímom.

Kiska: Poviem polícii, kto je za anonymným videom

Pellegrini video komentovať nechcel, konať má polícia.

Andrej Kiska.
Autorská strana Michala Havrana

Z trucu, z nenávisti k vášmu svetu (píše Michal Havran)

Voľby i dnes rozbíjajú rodiny.

Predvolebný bilbord ĽSNS.

Neprehliadnite tiež

Jaro Bekr a Monika Hilmerová

Päť spôsobov podľa vedy, ako vychovať šťastné dieťa

Úlohu zohráva zamestnanie matky, pravidelná aktivita, ale aj technológie.

Ilustračné foto.

Zimný rumenec: Ako si odtieňmi červenej ozvláštniť šatník?

Šesť spôsobov, ako nosiť červenú farbu.