Pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko boli v minulosti súčasťou Sovietskeho zväzu, teraz patria do Európskej únie.
V roku 1989 na Pobaltí vytvorili živú ľudskú reťaz dlhú približne 650 km z Vilniusu cez Rigu do Tallinnu, ktorá symbolizovala vzájomnú súdržnosť a spolupatričnosť týchto krajín.
Hoci sa javia súdržné, spája ich i napriek výraznej rozdielnosti najmä túžba po nezávislosti.
Litva
Litva je najväčšou, ale zároveň aj najchudobnejšou spomedzi pobaltských krajín. Výrazne v nej rezonuje katolícka cirkev.
Hlavné mesto Vilnius je prekrásnou ukážkou barokovej architektúry. Medzi lákadlá pre turistov patria bývalé hlavné mesto Kaunas so slávnou Alejou slobody či originálne Múzeum čertov.
Za pozretie určite stojí polostrov Kurská kosa s najväčšou pieskovou dunou v Európe v Nide. Na hore krížov Križiu Kalnas môžete vidieť státisíce krížov, ktoré sem priniesli pútnici.
Pastvu pre oči ponúka hrad na ostrove uprostred jazera Trakai, ktorého história siaha až do 13. storočia. Nájdete ho približne 30 km západne od hlavného mesta.
V Litve je viac ako tritisíc jazier. Jazero Vištytis prirovnávajú vďaka jeho prírodnému bohatstvu k Bajkalu.
Krajina sa nachádza v prechodnom pásme medzi morským a kontinentálnym podnebím.
V lete dosahujú priemerné teploty okolo 17 stupňov, ale teplota vody v Kurskom zálive, ktorý tvorí výraznú časť piesočnatého morského pobrežia, má aj 25 stupňov.
Foto: SATUR/Hrad Trakai
Lotyšsko
V krajine je výrazná ruská menšina, ktorá tvorí až polovicu obyvateľstva. Najväčším magnetom pre turistov je hlavné mesto Lotyšska Riga.
Pútavá je najmä jeho secesná architektúra. Palác sv. Petra ponúka úchvatný výhľad na celé mesto. Pre turistov je atraktívna piesočná duna a vodopády pri pobreží Baltského mora.
Pozoruhodnosťou je najširší európsky vodopád Ventas so šírkou 249 metrov. Prekrásny je Národný park Gauja s možnosťou splavu rovnomennej rieky.
Za pozretie stojí barokový zámok Pils Rundále, ktorý bol rezidenciou kurských kniežat. Vyhľadávaním dovolenkovým strediskom je Jurmala s plážami a čarovnou prírodou.
Estónsko
Najmenším pobaltským štátom je Estónsko. Má len okolo milión tristotisíc obyvateľov. Veľkým vzorom sú pre Estóncov Fíni a Švédi a viac ako k pobaltským krajinám by radi patrili ku Škandinávii.
Perlou Estónska je jeho hlavné mesto Tallinn, ktoré si zachovalo výrazný stredoveký nádych. Pre turistov je atraktívne najmä Staré Mesto s hradným vrchom Toompea zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.
Národné múzeum, niekoľko ministerstiev a druhá najstaršia baltská univerzita sídlia v meste Tartu. Estónsko má viac ako tisícpäťsto ostrovov, väčšinou s panenskou prírodu.
Medzi prírodné lákadlá patrí aj národný park Lahemaa s malebným pobrežím a bludnými balvanmi. Za zmienku tiež určite stojí vodopád Jägala juga, mesto Viljandi, Čudské jazero, pobrežné mólo v meste Pärnu a oblasť Setumaa.
Zaujímavým miestom je Narva, ktoré je veľmi blízko k ruským hraniciam. Jeho pevnosť je s ruskou pevnosťou v Ivangorode prepojená len Mostom priateľstva postaveným ponad úzku riečku Narva.
Medzi týmito dvoma krajinami však nepanujú dobré vzťahy a tak je pomenovanie tohto mosta akýmsi pokusom o zmier.
Foto: Fotolia.com/Mestské hradby v Tallinne
Fínsko
Krajina tisícich jazier sa síce radí ku Škandinávii, ale k pobaltským krajinám má blízko. Saunové kráľovstvo ponúka nekonečné lesy, jazerá a samotu.
Vo Fínsku je neuveriteľných 188-tisíc jazier a 98-tisíc ostrovov. Skvostom pre oči je veľká jazerná oblasť s najkrajším severským zámkom Olavinlinna v meste Savonlinna a množstvo drevených kostolíkov.
Ak túžite po úplnej očiste mysle, tak si zvoľte cestu za polárny kruh, kde žijú soby. Za touto hranicou leží až štvrtina krajiny.
Pre turistov sú lákavé ľadové hotely, ale aj plavba na najslávnejšom ľadoborci Sampo. Spomenúť treba aj hlavné mesto Helsinki s neuveriteľne pokojnou atmosférou.
Medzi jeho zaujímavosti patrí Senátne námestie s evanjelickým Dómom a sochou ruského cára Alexandra II., pravoslávna Uspenská katedrála či olympijský štadión.
Foto: Fotolia.com/Evanjelická katedrála na Senátnom námestí v Helsinkách