Počítačové hry môžu pomôcť pri liečbe tupozrakosti

Tupozrakosť odborne nazývaná amblyopia alebo tzv. lenivé oko postihuje dve až tri percentá svetovej populácie.

Táto porucha videnia sa vyvíja od narodenia. Jej príčinou je najčastejšie vyššia ďalekozrakosť jedného alebo oboch očí.

„Stav sa oči snažia kompenzovať zaostrovaním na blízko, teda akomodáciou, čím ale zároveň vzniká škúlenie.

Aby mozog zabránil dvojitému videniu, „vypne“ informácie prichádzajúce z jedného, obvykle horšieho, oka. Človek tak stratí aj schopnosť vidieť priestorovo – svet vníma ako 2D obraz,“ opisuje ochorenie Peter Žiak.

Ak sa porucha oka zaznamená a liečba je aplikovaná včas, je možné u detí zbaviť sa amblyopie úplne. Vývoj oka prebieha do určitého veku, no potom sa zastaví.

Ak sa dieťa do tohto veku „lenivého oka“ nezbaví, nie je možné túto očnú vadu napraviť. Technológie však napredujú aj v oftalmológií a dospelí pacienti majú tiež šancu minimálne na zlepšenie svojho stavu.

Zdá sa, že liečba hrou naozaj funguje

Doteraz sa porucha liečila najčastejšie prelepením zdravého oka, čo u detí dokázalo zlepšiť videnie tupozrakého oka. Na očnej klinike v Martine sa však lekári rozhodli otestovať 3D okuliare Oculus Rift.

Tie im otvorili nové možnosti liečby, pri ktorých dokážu pacienti počítačovými hrami trénovať obe oči súčasne.

„Záujem o tento spôsob liečby na našej klinike doteraz prejavilo asi 40 pacientov. Liečba prebieha počas 9 sedení dvakrát do týždňa,“ vysvetľuje doktor Peter Žiak, medicínsky riaditeľ martinskej kliniky.

Dodáva, že výsledky sú zatiaľ pozitívne: „V prípade dvoch pacientov, ktorí experimentálny proces liečby už ukončili, došlo k pozoruhodnému zlepšeniu videnia.“

V ďalšej fáze sa oční špecialisti na martinskej klinike zameriavajú na hlbšie skúmanie celého procesu a na posúdenie, pre ktorých pacientov by mohla byť liečba Oculusom vhodná.

Zatiaľ sa zdá, že z troch štádií amblyopie bude vhodná na liečbu ľahkej a strednej.

Čo je Oculus Rift?

Autorom tohto systému, ktorý je zatiaľ dostupný len pre vývojárov softvéru a skalných fanúšikov virtuálnej reality, je iba 22-ročný Palmer Luckey.

V okuliaroch sa nachádza OLED displej rozdelený na dve polovice, pred každou z nich je šošovka a na každej polovici sa zobrazuje trošku inak posunutý obraz.

Výsledný vnímaný obraz sa tak javí ako trojrozmerný. Dôležité sú aj senzory, ktoré monitorujú pohyby hlavy (gyroskop, akcelerometer, magnetometer, infrakamera).

Zorné pole je približne 100°, čo je pomerne dosť, a tak v okuliaroch vidno aj periférne úseky zorného poľa.

Virtuálna realita a jej medicínske využitie

Vedci a herní vývojári už uviedli niekoľko počítačových hier, ktoré ľuďom so syndrómom lenivého oka alebo s narušeným vnímaním hĺbky môžu pomôcť ich videnie zlepšiť.

„Zlatým štandardom“ liečby tupozrakosti je ešte aj v súčasnosti náplasť – okluzor - na jednom oku. Pacientovi sa prelepí dominantné oko s cieľom posilniť lenivé oko, respektíve trénovať zrakové centrá v mozgu.

„Nová metóda s Oculus Riftom, ktorú práve testujem,používa metódu „push-pull“ („tlačenie a ťahanie“), počas ktorej pracujú obidve oči súčasne.

Zakrytie oka okluzorom núti lenivé oko k vyššiemu výkonu tým, že dominantné oko zostáva celkom nevyužité.

Metóda s prekrývaním oka sa doposiaľ využíva najmä u detí, nie vždy ale vedie aj k zlepšeniu priestorového videnia,“ vysvetľuje doktor Žiak.

Pri metóde s Oculusom sú obe oči stimulované súčasne a slabšie oko je tak donútené pracovať a prispôsobovať sa.

Zároveň sa trénujú aj určité časti zrakového centra zodpovedajúce za priestorové videnie. Prognóza úspešnosti vyliečenia tupozrakosti vždy závisí od včasného odhalenia poruchy a okamžitého začiatku liečby. U detí čím skôr, tým lepšie.

Ako to funguje?

Hra „Diplopia game“ vznikla v San Franciscu. Vyvinul ju James Blaha (s koreňmi v ČR), ktorý sám trpí tupozrakosťou.

Hra je momentálne v štádiu testovania a jej cieľ je naozaj prospešný – mala by byť schopná, minimálne čiastočne, napraviť „syndróm lenivého oka“ (tupozrakosť) a možno aj niektoré formy škúlenia (strabizmu).

Pacient si na oči založí okuliare Oculus Rift, ktoré sú napojené na počítač. V prístroji sa mu zobrazujú dva úplne oddelené, ale vizuálne príbuzné, obrazy, takže môže jedným okom sledovať len jeden obraz.

Počas hry sa „cvičí“ najmä oko trpiace amblyopiou, no druhé oko zostáva aktívne.

„To je asi druhý najväčší rozdiel oproti štandardným medicínskym postupom, kedy sa tieto zrakové chyby liečia najmä prekrytím zdravého oka, ktoré v podstate oddychuje, respektíve sa nepoužíva,“ dodáva doktor Žiak.

Komu je tento tréning lenivého oka určený?

„Ideálny je pre pacientov, ktorí síce vidia, ale z dôvodu tupozrakosti vidia na jedno oko horšie. U detí je táto technológia ťažšie aplikovateľná.

Musia tomu lepšie porozumieť, bariérou zatiaľ môže byť jazyková mutácia, ktorá v slovenčine neexistuje. U veľmi malých detí je zas otázne, či používať systém s virtuálnou realitou a či by to bolo správne.

Optimálne je využitie od šiesteho roku života,“ vysvetľuje Peter Žiak.

Radí odborník:

Peter Žiak, očný chirurg, oftalmológ, medicínsky riaditeľ očnej kliniky UVEA

Pozitívne výsledky potvrdzujú samotní pacienti

Na štúdiu sa podujalo štyridsať pacientov, v prvej fáze ich bolo desať. Prvá desiatka má už sedenia takmer za sebou a o pokroku a zlepšení videnia hovorí aj jeden z prvých dobrovoľníkov, Pavol Fajčák.

Tridsaťpäťročný manažér má vysoké dioptrie a trpí tupozrakosťou na jedno oko. Má za sebou deväť sedení.

„Zaujímalo ma, aké sú možnosti liečby. K informácií o novom prístroji som sa dostal prostredníctvom blogu pána Žiaka.

Už predtým som čítal, že na tupozrakosť môže mať pozitívny vplyv napríklad 3D kino či hranie niektorých hier.

Som zvedavý, čo to môže priniesť liečbe tupozrakosti, pretože sám cítim, že mi to pomáha. Nepredpokladám, že táto metóda ochorenie úplne odstráni, ale určite to pomôže,“ hovorí pacient.

Pavol Fajčák by sa najradšej zbavil okuliarov a podstúpil operáciu očí na odstránenie dioptrií, problém s amblyopiou to však nevyrieši.

Ochorenie mu najviac prekáža pri športovaní a šoférovaní. „Nosenie okuliarov je jednoducho nepohodlné a bolo by mi lepšie bez nich.

„Už aj pri šoférovaní cítim, že viem lepšie rozpoznať vzdialenosť ostatných áut a mení sa mi vnímanie hĺbky, vzdialeností a zlepšujem si tiež doostrovanie predmetov, ktoré sú v diaľke a aj blízko.“

Verzia tohto prístroja pre trh má byť na Slovensku k dispozícii koncom tohto roka.

Pavol Fajčák bez váhania odpovedá na otázku, či by si zakúpil vlastnú Oculus: „Keby som si mohol tento prístroj kúpiť, tak by som to spravil. Je to pre mňa praktickejšie, pretože nemusím cestovať.

Zároveň je to zaujímavý prístroj. Určite si plánujem zaobstarať zákaznícku verziu.“

Foto: UVEA Mediklinik