Čím kŕmili bábätká pred 100 rokmi?

Kým dnes je bezproblémové dojčenie túžbou a odhodlaním každej matky, kedysi išlo o otázku života a smrti.

„Náhrady za materské mlieko síce existovali už pred naším letopočtom, ich používanie však často viedlo k hnačkám, rôznym respiračným infekciám alebo krivici, jednak kvôli hygiene, ako aj nevhodnému zloženiu,“ hovorí doc. MUDr. Miloš Jeseňák z Kliniky detí a dorastu Univerzitnej nemocnice v Martine.

Dojčenie na tisíc spôsobov

Dojčatá sa kŕmili najčastejšie kravským, kozím, alebo aj ťavím či oslím mliekom.

Vynaliezavé boli staroveké Grékyne, ktoré svojim deťom podávali zmes medu a vína z keramickej nádoby v tvare prasiatka.

Mamičky, ktoré mali s dojčením ťažkosti, mali jedinú zdravú alternatívu: dojčenie iných žien. Postupne sa z dojky stala profesia, dovoliť si ju však mohli len najbohatší.

Vynaliezaví Rimania

Aj detské fľaše mali od dnešných sofistikovaných vynálezov poriadne ďaleko.

V stredoveku sa napríklad používali perforované kravské rohy, do ktorých sa vložil kúsok handry alebo špongie na spomalenie toku mlieka.

Neskôr ich nahradili fľaše z cínu. Pozoruhodné je, že sklenené dojčenské fľašky využívali už starí Rimania.

Čoskoro však zanikli a popularitu znovu získali až v 19. storočí, o celých 1500 rokov neskôr.

Najprv mlieko v prášku

Prvým predchodcom dnešných náhradných mliek sa stala Leibigova formula z roku 1865.

Bola dostupná vo forme prášku pre lepšie skladovanie. Následne sa dostalo do módy kondenzované mlieko.

V roku 1900 bola objavená a zavedená pasterizácia a vedci objavili súvislosť medzi baktériami kontaminujúcimi mlieko a vznikom hnačky.

„Aj keď skladovanie mlieka dosiahlo výrazný pokrok, zloženie mliečnych formúl až do polovice 20. storočia určite nezodpovedalo požiadavkam dieťaťa. Problémom bol najmä vysoký obsah bielkovín a nevhodných minerálnych látok,“ vysvetľuje Miloš Jeseňák.

Zásadné zmeny v zložení dojčenských a batoľacích mliek prišli až v posledných desaťročiach. Postupne sa do nich pridávali bielkoviny, tuk, vitamíny a potrebné minerály.

„V súčasnosti sú najkvalitnejšie mliečne formule obohatené prebiotikami GOS/FOS a LCP mastnými kyselinami, ktoré výrazne podporujú detskú imunitu a rozvoj poznávacích funkcií. Aj napriek tomu však ostáva materské mlieko ideálnou a optimálnou výživou pre deti v prvých mesiacoch života, navlas rovnako ako pred sto rokmi,“ pripomína odborník.