Slovenská Veľká noc vo svete: Ako sa oslavuje v USA?

Michalovce verzus New York

Katka žije v New Yorku s rodinou takmer dvanásť rokov a popri práci si privyrába fotením portrétov, spoločenských akcií, módy či prírody pod pseudonymom Yogobella Boo Photography.

Pochádza z Michaloviec a za veľkou mlákou ostáva verná slovenským zvykom aj počas veľkonočných sviatkov.

„Američania Veľkú noc oslavujú iba v nedeľu, keďže tu žijú ľudia rôznych národností a náboženstiev. Deti ráno hľadajú poschovávané vajíčka v záhrade, čo sa nazýva Egg hunt. Kto nájde najviac vajíčok, vyhráva,“ opisuje.

Podobnosť amerických zvykov so slovenskými

Pre Američanov je vraj typický rodinný obed, ktorý pozostáva z údenej alebo pečenej šunky, vajec a syra. „Pripomína mi to naše slovenské menu a zvyky,“ hovorí Katarína a zároveň dodáva, „niektorí moji známi a priatelia dodržujú pôst na Veľký piatok, ale nie je to tradícia v USA, je to tradícia kresťanov.

Iba niektoré štáty únie majú na Good Friday štátny sviatok a pracovné voľno.“

Každý tu Veľkú noc oslavuje individuálne, podľa zvykov, ktoré si priniesol a osvojil, podľa tradícií, ktoré uznával doma.

A ako vyzerá slovenská Veľká noc v USA? „My Slováci, ktorí tu žijeme dlhodobo, sviatky oslavujeme podľa našich zvykov. Chystáme si veľkonočnú hrudku nazývanú syrec, mäsový koláč, teda slepé prasa, varíme údenú šunku, klobásku, zemiakový šalát a veľkonočnú cviklu.

V nedeľu chodíme do slovenského alebo poľského kostola s peknými košíkmi posvätiť tieto veľkonočné pokrmy.

Po bohoslužbe máme tiež spoločný rodinný obed, kde si pochutnávame na tejto veľkonočnej dobrote,“ opisuje Slovenka, ktorá dodáva, že zatiaľ sa na ňu ani jej blízkych nenalepilo nič z amerických veľkonočných zvykov.

„Možno v budúcnosti, keď pribudnú malé deti, budeme skrývať vajíčka v záhrade a tešiť sa z ich úsmevov,“ hovorí Katka.

V Amerike bez výslužky

V USA sa neslávi Veľkonočný pondelok, a preto tu neuvidíte ani šibačku či polievačku, ako to býva na Slovensku.

„Slovákom žijúcim v USA určite chýba Veľkonočný pondelok, deň pracovného pokoja. Niektorým z nás je ľúto, že nezažijeme atmosféru plnú veselosti, vody, kriku a veselosti.

Ani jedna z nás v USA si nespočíta, koľko vajíčok rozdala, koľko mala šibačov, koľkokrát sa ocitla vo vani. Najviac to cítiť u malých detí a chlapcov, ktorí sú ochudobnení o výslužku, o kontakt s kamarátkami a spolužiačkami.

Tento deň by som na Slovensku nemenila za žiadny deň v USA,“ ukončuje Katarína.