Na čo sa najviac teší vaše dieťa na Veľkú noc? Na to, že prichádza jar, bude mať voľno zo školy alebo na peniaze, ktoré si vyšibe? Sviatky jari totiž naše deti zďaleka nevnímajú tak ako my.
Termín Veľkej noci sa každý rok mení a podľa pravidla pripadá na prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti.
K téme sa vyjadruje: Detská psychologička Renáta Cagalová.
Ukrývajú čaro
V myslení nás a našich rodičov sa Veľká noc spája nielen s kresťanským významom a oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale najmä s príchodom jari.
Po dlhej a vyčerpávajúcej zime prichádza konečne teplo a príval energie. Začína sa prebúdzať príroda, kvitnúť kvety, slnko je oveľa intenzívnejšie a strháva z nás únavu a zlú náladu zo zimy.
Navyše pár dní voľna nám padne veľmi vhod. Ako však vnímajú Veľkú noc naše deti? Podľa psychologičky Renáty Cagalovej to závisí najmä od veku a prístupu rodičov.
Najintenzívnejšie prežívajú tieto sviatky hlavne menšie deti: „Predškoláci vnímajú tradície spojené s rôznymi sviatkami ako niečo nevšedné. Niečo, čo ukrýva isté čaro.“
Medzi prvé pokroky dieťaťa patrí učenie sa rôznych riekaniek, básničiek a pesničiek. Ak sa ešte navyše spájajú so zvykmi, dostáva toto učenie nový rozmer. A tak malí šibači objavujú čaro Veľkej noci.
Maľovanie vajíčok a príprava veľkonočnej výzdoby patria medzi veľmi obľúbené chvíle v rodinách s malými deťmi.
Rozvíja sa ich predstavivosť, kreativita a podporujú sa rodinné väzby. Návštevy príbuzných, výskanie a naháňanie dievčat sú potom pre malých šibačov už len čerešničkou na torte.
Valcuje nás konzumná spoločnosť
So sviatkom Veľkej noci tradície spájajú množstvo doslova magických úkonov, ktoré sa niesli generáciami. Ich cieľom bolo zabezpečiť dobrú úrodu, hojnosť a úspešný rok.
Svoj význam zrodenia nového života a slnka majú rôzne symboly, napríklad vajíčka, očista vodou, bohatý stôl po pôstnom období, kysnuté koláče i pečenie typického baránka.
- Strávte čas s deťmi spoločným tvorením netradičných vajíčok podľa postupov na Artmama.sme.sk.
„Žiaľ, konzumná a čoraz rýchlejší spôsob života vytláčajú staré slovenské zvyky a nahrádzajú ich novými západnými,“ konštatuje psychologička a dodáva, „pravda je, že už iba zopár nadšencov zachováva veľkonočné tradície, ktoré pomaly, ale isto miznú z našich životov.“
Pre staršie deti sa potom stáva Veľká noc viac vytúženým voľnom zo školy ako sviatkami so svojou symbolikou.
Dokážu teda dnešné deti oceniť ich podstatu? Podľa Renáty Cagalovej áno, ak ich to naučíme. „Veľkonočné sviatky v sebe spájajú nielen kresťanský význam pre veriace rodiny, ale aj symboliku v zrodení nového života úzko spätú s prírodou. Rodičia či starí rodičia môžu deťom pomôcť k pochopeniu skutočného významu, ak im porozprávajú napríklad zážitky zo svojho detstva. Možno práve vďaka pretechnizovanému 21. storočiu dnešné deti nadchne spôsob, akým si spestrovali život naše staré mamy a otcovia bez počítačov a smartfónov.“
Je to aj o peniazoch?
Pre dnešných tínedžerov je Veľká noc aj príležitosťou vylepšiť si svoju finančnú situáciu. V súčasnosti sa dokonca predháňajú v sumách, ktoré si kto vyšibal od príbuzných či spolužiačok.
Takéto obdobie však podľa psychologičky, našťastie, býva iba prechodné. „Tínedžeri prirodzene v období dospievania túžia po obdive, predháňajú sa, čo je spojené s budovaním ich sebavedomia. Navyše dnešná konzumná spoločnosť ich výrazne ovplyvňuje a navádza na rebríček hodnôt, v ktorom prevládajú materiálne veci, značkové oblečenie, najnovšie modely smartfónov, tabletov a podobne. Samozrejme, ani šibačka sa nezaobíde bez tradičnej výslužky pre deti a tu sa stretávame aj s otázkou peňazí. Kým však rodičia vytiahnu peňaženky, mali by sa nad tým zamyslieť. Ak deti od útleho detstva vedú k skutočným hodnotám a aj počas týchto sviatkov trávia čas spolu, je veľmi pravdepodobné, že v tradícií, ktorá vystihuje zmysel Veľkej noci adaptovanej na dnešok, budú pokračovať.“
Inak v meste, inak na dedine
Dodržiavanie zvykov a tradícií spojených so sviatkom Veľkej noci je rozdielne aj v závislosti od prostredia.
Na dedinách chlapci stále obchádzajú domy s vedrami vody a dievčatá odmeňujú šibačov maľovanými vajíčkami, v mestách sa tento rituál realizuje len málo.
Ručne maľované vajíčka nahradili čokoládové sladkosti, vedrá z vodou striekacie pištole a chodenie po susedoch návštevy nákupných centier.
„Zvyky a tradície to nie sú iba piesne a riekanky, ale aj zážitky v kruhu rodiny, ktorá sa často stretne iba vďaka veľkonočným či iným sviatkom,“ konštatuje psychologička Renáta Cagalová a dodáva, „preto by nemalo záležať na tom, či pochádzame z mesta, alebo dediny.
Slovenské kultúrne dedičstvo môže pre deti znamenať niečo jedinečné a práve pre to by tieto zvyky mali pretrvať z generácie na generáciu a prispievať tým k integrite spoločnosti.
Rodičia by si mali nájsť čas a vyrobiť spolu s deťmi tradičné maľované vajíčka, ktoré dostanú za odmenu malí šibači.
A ktovie, možno práve na tieto chvíle si s láskou spomenú a skutočne ich ocenia, keď budú raz vyrábať kraslice so svojimi deťmi.“
Napriek moderným časom majú veľkonočné sviatky stále svoj význam. To, ako ich prežívame my a naše deti, závisí aj od nás.
Sú vynikajúcou príležitosťou pre rozvoj dieťaťa a jedinečné rodinné chvíle Časy sa menia a aj sviatky jari so svojimi charakteristickými zvykmi a tradíciami prechádzajú zmenami.
Ako viesť deti k správnemu pochopeniu tradícií?
Naše kultúrne dedičstvo je bohaté na rôzne riekanky, básničky a pesničky. Využite to a učte svoje dieťa od prvých slovíčok jednoduché riekanky. S veľkou nocou sa spájajú typické šibačkové veršíky, ktoré šibači hovoria pri šibaní. Pre malých predškolákov to môže byť veľká zábava.
Doprajte si pohodové chvíle s rodinou pred Veľkou nocou a maľujte spolu vajíčka, pripravujte výzdobu. Podporíte tým nielen kreativitu detí, ale aj rodinné väzby. Uvidíte, aké budú nadšené, aj keď ich odtrhnete od počítačových obrazoviek.
Ak dávate šibačom výslužku, nepreháňajte to s peniazmi. Často robíme aj my rodičia alebo starí rodičia chybu a predháňame sa v sumách, ktoré si deti vyšibú. V prvom rade by mali prísť na návštevu z pocitu spolupatričnosti a úcty, a nie navštíviť babičku, lebo im dá 50 eur.