Ani dobrý, ani zlý
Stres je prirodzenou reakciou organizmu na prejavy ohrozenia z okolitého sveta. Telo sa pod vplyvom stresovej situácie dostáva, obrazne povedané „do pozoru“.
Nedá sa povedať, že stres je dobrý alebo zlý. Jednoducho sa prejaví vtedy, keď treba. Vďaka nemu sa lepšie sústredíme, sme schopní podať vyšší výkon, zmobilizujeme vnútorné rezervy a sme pripravení rýchlo konať.
Istá miera stresu je pre nás pozitívna. Človek sa vďaka nemu ľahšie vyburcuje k vyššiemu výkonu, posúva hranice svojich možností.
Ak sme však dlhodobo vystavení chronickému stresu, môže to mať negatívny dosah na naše fyzické aj duševné zdravie.
Ženy sú viac ohrozené
Podľa viacerých psychologických štúdií sú ženy menej odolné proti chronickému stresu než muži. Je to tak preto, lebo ich častejšie trápia pocity nepochopenia.
Názor odborníka:
K téme sa vyjadruje psychoterapeutka Katarína Krechňáková, Terramedica.sk
Potreba byť milovaná a akceptovaná stojí u nich na hodnotovom rebríčku veľmi vysoko, a tak sa často, keď narazia na nezhody, stiahnu a potom sa v tichosti trápia.
Muži mávajú skôr tendenciu „vybiť sa“ v podobných situáciách agresivitou, čo je síce záťažové pre ich okolie, ale rýchlejšie sa tak zbavia negatívnych emócií a po krátkom výbuchu sú znovu v pohode.
Keď je tlaku priveľa
Kedy zistíme, že sme vystresovaní viac, ako je únosné? Všímajte si, či sa u vás prejavujú niektoré z nasledujúcich príznakov. Ak áno, mali by ste sa zamyslieť nad zmenou životného štýlu, ktorá by vás priviedla k redukcii stresu.
Fyzické príznaky: zrýchlený tep, sucho v ústach, bolesti brucha alebo chrbtice, nechutenstvo alebo sklony k prejedaniu, hučanie v ušiach, zvýšené potenie, studené ruky a nohy, únava svalov, narušený menštruačný cyklus, časté infekcie, strata libida.
Emocionálne príznaky: pocity viny, úzkosti a strachu, nepokoj, pocit, že život stratil zmysel, náladovosť, nedôvera voči iným ľuďom, zvýšená plačlivosť, pocity nepochopenia a izolácie, sklony k sebaľútosti.
Zmeny v správaní: strata schopnosti sústrediť sa, zvýšená podráždenosť v komunikácii s ľuďmi, neschopnosť dokončiť zverené úlohy, neschopnosť delegovať úlohy na druhých, zvýšená potreba hovoriť o svojich problémoch a neschopnosť venovať pozornosť problémom iných ľudí, strata empatie.
Pozor na kávu
Ak patríte medzi náruživých kávičkárov, asi vás nepotešíme. Nadmerné dávky kofeínu môžu zhoršiť stavy úzkosti, prehĺbiť depresie a zhoršiť stav vnútornej „rozvibrovanosti“.
Ak máte pocit, že neviete čo skôr, srdce vám búši ako na poplach a roztržito skáčete z jednej myšlienky na druhú, na vine môže byť aj váš obľúbený nápoj.
Či to tak skutočne je, zistíte veľmi ľahko. Jednoducho nahradíte kávu zeleným čajom a budete pozorovať, čo to s vami spraví.
Cítite sa pokojnejšie? To znamená, že váš nervový systém bol preťažený nadmernými dávkami kávy. Ak však patríte medzi závislých kávičkárov, pripravte sa zároveň na abstinenčné príznaky.
Možno síce budete po vysadení kávy pokojnejší, ale zároveň vás môžu trápiť bolesti hlavy, zvýšená ospalosť a celková utlmenosť alebo vás bude pobolievať brucho.
Dobrá správa je, že takýto stav nepotrvá večne. Telo sa postupne očistí a odvykne si od toho, čo preň bolo návykové. Kým sa tak stane, mali by ste sa veľa prechádzať na čerstvom vzduchu, piť veľa vody a zdravo sa stravovať.
Ochorenia spojené s chronickým stresom
vysoký krvný tlak a ochorenia kardiovaskulárneho systému,
bolesti hlavy a migrény,
ochorenia tráviaceho traktu, problémy so žlčníkom, žalúdočné vredy,
reumatická artritída,
kožné ochorenia, ekzémy, akné,
chronické bolesti chrbtice,
onkologické ochorenia.
Bylinky na upokojenie
Ľubovník bodkovaný – táto bylinka pomáha proti nespavosti, dokáže utlmiť nervozitu a uvoľniť depresívne stavy vďaka účinnej látke s názvom hypericín. Okrem toho má antibakteriálne, antivirózne a antimykotické účinky, pomáha pri rôznych zdravotných ťažkostiach, ktoré trápia vystresované telo. Pije sa ako čaj, vždy zásadne čerstvý. Denne sa odporúča vypiť ho asi tri decilitre, najlepšie pred spaním.
Medovka – dokáže upokojiť podráždený nervový systém, zmierňuje depresívne stavy a zlepšuje kvalitu spánku. Jej citrusová vôňa osviežuje myseľ aj telo. Šálku medovkového čaju môžete piť dva až trikrát denne.
Harmanček – kvety harmančeka sa využívajú pri liečbe infekcií a na posilnenie imunity, ale dokážu aj zmierniť psychické napätie. Čaj z harmančeka pôsobí upokojujúco, ideálne je vypiť jednu šálku denne nalačno.
Foto zľava: Harmanček - Freeimages.com, Ľubovník bodkovaný - Flickr.com/License CC/Bob Peterson
Antistresová výživa
Čo by ste mali jesť:
Aby ste pomohli svojmu nervovému systému, mali by ste doň zaradiť dostatok omega 3 nenasýtených mastných kyselín, ktoré nájdete napríklad v ľanovom oleji alebo v rybom tuku.
Ďalšou dôležitou látkou, ktorá vám pomôže v boji proti depresívnym stavom, je kyselina listová. Nachádza sa v zelenej listovej zelenine, vo fazuli a v obilovinách.
Takisto je dôležitý príjem horčíka a vitamínu B, ktoré spolupracujú pri výrobe hormónu šťastia, serotonínu. V prirodzenej forme nájdete horčík napríklad v datliach a banánoch.
Vitamín B6 je v mäse, mliečnych výrobkoch, ale aj v celozrnných produktoch, strukovinách a orechoch.
Čo by ste nemali jesť:
Zabudnite na sladkosti. Po čokoládke alebo keksíku sa síce budete cítiť chvíľu ako v siedmom nebi, ale chvíľkový pocit šťastia sa rýchlo vytratí a hladina cukru, ktorá rýchlo vystúpila nahor, spadne dolu.
A to spôsobí pokles nálady. Okrem toho by ste mali vysadiť alkohol. Možno máte pocit, že sa pri ňom uvoľníte, ale z dlhodobého hľadiska je to jed pre váš mozog a nervy.
Je dokázané, že konzumácia alkoholu vedie k stavom úzkosti a k depresiám.
Uvoľnite myseľ cez telo
Uvoľniť vystresovanú myseľ môžete cez telo. Prvým účinným spôsobom je šport. Pomôžu vám kardioaktivity na čerstvom vzduchu, pri ktorých si vyvetráte hlavu v kombinácii s jogou.
Pri jogových ásanach sa treba sústrediť na dýchanie a venovať vedomú pozornosť telu. To vám účinne zabráni myslieť napríklad na pracovné úlohy, ktoré vás čakajú na druhý deň.
Vystresovaná myseľ sa okamžite uvoľní, keď dospejete k uvoľneniu tela. Môžete vyskúšať aj relaxačné masáže.
Účinné sú najmä tie, pri ktorých sa uvoľňujú energetické bloky, ako napríklad shiatsu, tuina masáž alebo rôzne akupresúrne techniky.
Hlboké uvoľnenie fyzického napätia vedie k väčšej vnútornej vyrovnanosti. Funguje to na každého bez výnimky.
Zmena prichádza zvnútra
Môžete sa ukážkovo stravovať, poctivo cvičiť, stať sa abstinentmi a vylúčiť kávu, napokon to nebude stačiť. Stres sa totiž vo vašom živote neobjavil náhodou.
Prišiel, aby vás upozornil, že niečo nie je v poriadku. Možno by to chcelo zmenu zamestnania, ozdravenie manželského vzťahu alebo radikálnu zmenu vnútorných postojov.
Ak nedokážete prísť na to, čo by ste mali zmeniť, poraďte sa so skúseným psychoterapeutom.
3 otázky pre odborníka
Odpovedá psychoterapeutka Katarína Krechňáková, Terramedica.sk.
Aký je rozdiel medzi akútnym a chronickým stresom?
Akútny stres je krátkodobý, môže byť veľmi intenzívny, ale väčšinou nevedie k poškodeniu zdravia, keďže energia uvoľnená aktiváciou na fyzickej aj psychickej úrovni sa pri ňom okamžite využije na zvládnutie záťažovej situácie. Chronický stres má nižšiu intenzitu, je však dlhodobý, a preto viac vyčerpávajúci. Človek z neho môže ochorieť.
Ako môžeme uvoľniť napätie, ktoré vyplýva zo stresu?
Relaxačné techniky by sme mali používať preventívne, skôr než na nás stres doľahne v plnej intenzite. Stačí si ľahnúť na podložku alebo na žinenku, zhlboka sa predýchať, uvoľniť telo a myseľ. Treba si uvedomiť, že keď je človek pod vplyvom stresu, tak sa nácvik relaxácie robí veľmi ťažko. Niekedy je to nemožné, vtedy si musíme pomôcť liekmi.
Ktoré relaxačné techniky sa vám osvedčili?
Využívam nácvik pozitívneho myslenia a pozitívneho životného postoja. Ide o to, aby sme si uvedomili, že v každej situácii konáme najlepšie, ako vieme a nech už dopadne akokoľvek, vždy z nej môžeme vyťažiť to najlepšie pre seba a svoj rozvoj. Pomáha aj krátkodobé odpútanie pozornosti od problémov. Stačí sa krátko zadívať von z okna, zhlboka dýchať do brucha alebo vyskúšať na odreagovanie fyzickú námahu.
Foto: Freeimages.com, Flickr.com/License CC/Bob Peterson, archív K. K.