Je podvádzanie vo vašich génoch?

Niekedy to vyzerá vo vzťahoch tak, akoby niektorí ľudia nemali dostatočne vyvinutú schopnosť ostať verní svojim partnerom. Monogamný vzťah je pre nich problém, no nedokážu si pomôcť.

Je to len ilúzia alebo ide o psychologický predpoklad daný našimi génmi? Nosíme v sebe gén, ktorý podporuje neveru?

Niektorí, ktorí sú prichytení pri nevere, majú desiatky výhovoriek, prečo to urobili. Zdá sa, že do zbierky budú mať aj ďalšiu.

Týka sa to najmä žien

Minulý rok vedci objavili, tzv. "gén nevery", ktorý môže byť predpokladom toho, že budú ženy svojim partnerom neverné.

Vedci pozorovali vyše 7 000 ľudí vo veku od 18 do 49 rokov. Zároveň tým potvrdili domnienku, že tendenciu k nevere je možné zdediť.

Výskumníkom sa dokonca podarilo vyselektovať gén, ktorý môže za takéto správanie - AVPR1A. Tento gén pomáha produkovať hormón zvaný arginin vassopresin, ktorý reguluje ľudské spoločenské správanie.

Jasnejším ukazovateľom nevery je však tento gén v prípade žien. Podľa vedcov ženy, ktoré majú v tele "gén nevery" majú tendenciu vytvárať si intímne vzťahy mimo manželstva či partnerstva aj s ďalšími osobami.

Z pozorovaných žien bolo neverných v poslednom období 6,4 percenta. U väčšiny z nich našli vedci práve tento nešťastný gén, o ktorom sa predpokladá, že je spúšťačom tohto druhu správania.

Z generácie na generáciu

Vedcov prekvapila aj ďalšia skutočnosť. Skúmali minulosť ľudí, ktorých sledovali vo výskume a analyzovali ich rodokmeň.

Zistili, že až 40 % žien a 60 % mužov, má tendenciu byť neverní svojim partnerom, ak sa u nich v rodine a u ich príbuzných už predtým vyskytli podobné prípady mimomanželských afér.

Zo štúdie preto vydedukovali, že potrebu žiť s viacerými partnermi naraz a nevôľu existovať v monogamnom vzťahu je možné zdediť.

Otázkou zostáva, či je možné nevere zabrániť, ak je človek vlastníkom takéhoto génu alebo sa podvádzaniu nevyhne.