Zdá sa to jednoduché. Zasadíte k múrom domu priesady zo záhradkárskej predajne a dom sa akoby zázrakom stratí pod hustou spleťou výhonov a listov. Tento vidiecky sen je však omnoho zložitejší. Ak neviete ako na to, potrvá roky, kým sa stane skutočnosťou.
Práve teraz je ten správny čas, aby ste sa do príprav pustili raketovým tempom. Či už sa chystáte zakryť zostarnutú fasádu starého rodičovského domu, dodať chalupe romantickú atmosféru, alebo prikryť tehlový múr novostavby, na prvom roku záleží viac, ako by ste si mysleli. Je to boj s časom, pri ktorom drobnosti rozhodnú o tom, či budete s výsledkom spokojní o štyri, sedem, alebo pätnásť rokov.
Pevné body na úchyt
Kým sa výhony vyšplhajú k streche, zmocnejú tak, že môžu vážiť stovky kilogramov. Niekedy ich zmáča hmla, inokedy ťažké kvapky dažďa a ak s nimi začne lomcovať vetrisko, malé prísavky majú čo robiť, aby túto ťarchu udržali bez ujmy. V prírode sa chytajú o skaly a kmene stromov, naše domy sú však iné.
Tie, ktoré na svojich múroch nesú zatepľovací plášť, sú úplne mimo hry. Tenká omietka na výstužnej sieťke neunesie takúto ťarchu a bolo by len otázkou času, kedy porast so sebou všetku túto parádu strhne. Bariéry však nájdeme i na ostatných domčekoch - zväčša tých starších.
Vidiecke múry natierané vápnom alebo hlinkou odhalia svoju zradu už po krátkom čase. Pod prísavkami sa už pri najmenšej záťaži začnú oddeľovať vo vrstvách. Ak je takáto bariéra iba na nízkom sokli, dá sa to prekonať. Múry vybielené až po samý vrch však bude treba očistiť až na podklad. Vápenný náter možno kefovať, otryskávať alebo zoškrabať špachtľou. Ak sa očistené múry napustia hĺbkovou penetráciou duvilax VV, popínavky sa na nich udržia spoľahlivo.
Zvetraný pieskovec alebo brizolit, ktoré sa trúsia pod rukou, treba vyčistiť prúdom tlakovej vody. Tá odoberie uvoľnené zrniečka a ponechá iba to, čo drží pevne pohromade. Získame tak istotu, že svojou pevnosťou obrast unesú. Bezproblémové sú všetky druhy neomietnutých tvárnic, ba i zruby a drevené obklady.
Čo sa skrýva pod hlinou?
Úzky pruh zeme v tesnej blízkosti múrov zvyčajne neoplýva úrodnou zeminou. Aj po desiatkach rokov sa pod hlinou ukrýva neporiadok bývalého staveniska. Úlomky tehál, napadaná malta, hrče brizolitu a kde-tu sa nájdu aj rozbité fľašky a kusy betónu, o ktorých ste dosiaľ netušili. To všetko môže brzdiť novú výsadbu v rozmachu.
Za jediný víkend však môžete dať všetko do poriadku. Ak sa opriete do motyky a rýľa, hravo povyvážate všetku stavebnú sutinu do zberného dvora. Obíjať prekážajúci betón rozliatych základov nemá zmysel, stačí, ak si kritické miesta poznačíte.
Teraz už len do prekopanej hliny primiešať štedrú dávku kompostu a odľahčiť ju záhradkárskym substrátom, aby nová výsadba zakorenila čo najrýchlejšie. Mnohým sa osvedčili aj nízke parkové obrubníky, ktoré vytvoria pre budúcu výsadbu pevne ohraničený záhon. Netreba ich osádzať do lôžka, stačí ich len zasunúť do ryhy v zemine.
Na každý meter jedna priesada
Sú v množiteľských kontajneroch a vždy zapestované tak, aby ste ich mohli vysádzať vo všetkých ročných obdobiach. Po výsadbový materiál sa vyplatí zájsť do záhradníckeho centra, kde vidíte, čo kupujete. Nezaujíma vás výhon, ktorý je prichytený k bambusovej paličke nad zemou.
Najcennejší je koreňový bal, ktorý má byť čo najväčší. Ak zbadáte výpestky v kontajneroch vysokých 20 centimetrov, práve to je ten správny materiál pre vás. Ležiaky majú prednosť pred čerstvými výpestkami, obzvlášť ak sú prekorenené tak, že sa všetko derie drenážnymi otvormi von.
Na každý meter múru patrí jedna priesada, neexistuje žiadne pravidlo, ktoré by hovorilo, či má byť 20 alebo 40 centimetrov od neho. Je však praktické, ak sa výhon dotýka múru už od počiatku. Niekedy pomôže šikmá výsadba pod uhlom, inokedy to všetko ide akosi prirodzene a samo.
Na rýchlejšie zakorenenie pomôže, ak koreňový bal jemne rozviniete. Korienky tak budú smerovať von a za nimi vyrazí spleť nových, mladých vlásočníc.
Lepidlo namiesto klincov
Kontakt s múrom zabráni tomu, aby sa výhony plazili po zemi. Nie je však jednoduché vymyslieť, ako tenký prútik prinútiť, aby sa chytil múru na želanie. Obzvlášť ak ide o brečtan, ktorému to prichytávania trvá omnoho dlhšie ako paviniču. Riešenie je však jednoduché.
Žiadne klince, skoby či úchytky. Ale tavná lepiaca pištoľ a bavlnené prúžky zo starého trička. Dva lepiace body vám zaistia, že výhon bude držať na múre dovtedy, kým sa sám neprirastie. Ako bude postupne hrubnúť, sám odtrhne bavlnený prúžok, ktorý sa stratí kdesi na zemi v lístí. Táto technika je šetrná, spoľahlivá a lacná.
Vzpriamené výhony rastú omnoho rýchlejšie ako tie, čo ležia na zemi. Je to stimul, ktorý sa riadi zákonmi prírody. Nie je poslaním pokrývať zem, ale liezť nahor za slnkom. Rastlina preto „cíti“ a vydá zo seba energiu pre rast výhonov iba tam, kde je presvedčená, že dosiahne svoj cieľ.
Zalievanie po kvapkách
Bujne rastúce popínavé dreviny sú nesmierne náročné na vodu. Tam, kde múry ešte prednedávnom vlhli, všetko je zrazu suché. Ak je však pod strechou zrážkový tieň, niet pochýb že práve nedostatok vody je dôvodom, prečo zelená fasáda neporastie, ako má. Bez vody to nepôjde a nie je v ľudských silách nanosiť tisíce krhiel vody k ich koreňom, kým v priebehu dvoch či troch rokov dosiahnu do hlbín zeme.
Ak ste nikdy nepočuli o kvapôčkovej závlahe, tak by ste sa s ňou mali čo najrýchlejšie zoznámiť. Natiahnete segmenty hadíc okolo domu, pripojíte ich k závlahovému automatu a ten sa postará o to, aby rastlinky dostali vlahu podľa rozpisu. Na jar a na jeseň raz za týždeň, v lete každý tretí deň. Vždy v noci, aby stihli všetku vlahu spotrebovať bez strát.
To je dôležité nielen pre rast, ale aj pre vyzrievanie letorastov pred príchodom zimy. Pretože iba tie, ktoré sa zo zelených pružných prútikov premenili na tvrdé hnedé drevo prekonajú mrazy bez ujmy. Drobná investícia do závlahy vám môže zaistiť až ročný náskok v raste zelenej fasády v priebehu prvých troch rokov.
Bez hnojenia to nepôjde
Hnojenie je ako stroj času. Pobáda útle rastlinky, aby sa rozvíjali, aby sa stali nezávislými od vašej opatery čím skôr. Prvé dva roky sú rozhodujúce a práve hnojenie môže zaistiť, že fasáda obrastie v čo najkratšom čase. Všetko nesie v znamení dusíka. Každý týždeň treba do polievania pridávať kristalon start, aby sa zelená hmota mala z čoho tvoriť. Čo nový lístok v sviežej zeleni, to rýchlejšie tempo rastu. Viaceré systémy pre kvapôčkovú závlahu možno doplniť automatickým dávkovačom hnojiva, ktorý zaistí všetko potrebné.
V auguste sa však taktika mení. Prichádza kristalon jeseň, vďaka ktorému začnú letorasty vyzrievať. Kým dosiaľ sme všetko hnali do výšky, teraz sa snažíme, aby všetko čo najrýchlejším tempom zostarlo. Pretože, čím vyspelejšie výhony budú, tým lepšie prezimujú. K tomu treba aj štedrú dávku vody, ktorá toto napredovanie podporí. Hnojenie nám pomohlo nadbehnúť až dva roky v prvých troch rokoch pestovania.
Brečtan alebo pavinič?
Hoci sú tucty ťahavých drevín, ktoré v našich podmienkach spoľahlivo rastú, na obrastenie fasády rodinných domov sú vhodné iba dve. Každá z nich má svoje špecifiká.
Pavinič trojlaločný zoženiete takmer výhradne vo veľkolistej odrode Veitchii. Vždy vo forme štepenej rastlinky, o čom vás presvedčí voskový zával nad koreňovým balom. Je opadavý a v priebehu ročných období dokáže osloviť rôznorodosťou svojich listov. 
Od včasnej jari až do prvého mrazu prechádzajú všetkými farbami od červenej cez žltkastú, svetlozelenú, tmavú zeleň až po šarlátovú. Potom opadnú. Aj tvary sa rôznia ak porovnáte list na starom dreve a mladom letoraste.
Pavinič miluje slnko a hoci v páľave na ňom visia listy ako staré handry, pri dostatku vody netrpí úpalom ani v najsparnejších dňoch. Na múry sa uchytáva malými úponkami s diskmi, ktoré sa doslova prirastú. Ročne môže narásť do výšky až štyroch metrov, nejaký čas však trvá, kým sa porast zahustí. V celodennom tieni trpí, príliš sa mu nedarí. Je úžasné sledovať, ako dokáže drobným, nenápadným kvetom prilákať včielky.
Brečtan by ste možno našli aj v lese, no nie je to ten typ, ktorý by dokázal rýchlo rásť. Naopak, tie ktoré pestujeme v interiéroch zasa nie sú také odolné, aby prekonali zimu. 
V ponuke brečtanov v záhradných centrách je mnoho nejasnosti a neraz sa zdá, že kupujete mačku vo vreci. Preto sa vyplatí objednať si cez internet výpestky z Británie.
Hoci uprednostňuje tieň a polotieň pred ostrým slnkom, existujú hybridy, ktorými možno nechať porásť aj slnečné múry. V porovnaní s paviničom však prirastá slimačím tempom. Trvá dva až tri roky, kým je ochotný šplhať sa po múre nahor. Ročne neprirastie viac ako meter na dĺžke, plochy však od samého začiatku porastá hustejšie.
Jeho prednosťou však je, že je neopadavý. Jeho hustý porast tak možno na dome vidieť aj v zimných mesiacoch.
Nie je výnimočné, ak sa výsadba kombinuje. Pavinič obsadí slnečné múry domu a brečtan tienisté. A ak začnú zarastať jeden pod druhým, postupne sa dom zmení na zelenú húštinu, ktorá dramaticky mení svoj vzhľad v priebehu celého roka.
(mg)
Mýty o zelených fasádach
- Spôsobujú vlhnutie múrov – Zelený porast je ako dáždnik, ktorý chráni murivo pred dažďom i hmlou. Vytvára mikroklímu, ktorá chráni dom pred prehrievaním a ochladzovaním studeným vetrom. Vďaka tomu sú múry namáhané omnoho menej. Ak však príde ponosa na vlhkosť, vinou nie je porast samotný, ale chýbajúca vodorovná izolácia domu. Ak sa múry ukryjú pred slnečnými lúčmi, vlhnutie sa môže prejavovať viac ako v minulosti. Nie je to však vlhkosť, ktorá by pochádzala z porastu samotného.
- Rozrušujú murivo – Brečtan ani pavinič neprenikajú do muriva, ale prirastajú na jeho povrch. Na kontaktnej ploche sústreďujú vápenaté soli, ktoré sa v mnohom nelíšia od muriva samotného.
Materiálom, ktorý do prísaviek a úponov priviedli vodou zo zeme stavajú akýsi most. Pevný a ťažko odstrániteľný, ktorý zostáva na murive aj po tom, čo mŕtvy porast strhnete dole. - Lezie po nich do domu háveď – Hoci je živá fasáda malým ekosystémom, neznamená to, že od chvíle, keď sa letorasty dotknú okenného rámu, všetko sa bude hrnúť do príbytku. Nik ešte nevidel zástupy myší, pavúkov, vrabcov a chrobače, ktoré by stáli v rade pod paviničom ako pod rebríkom. V živom poraste je drobný život, ktorý v ňom nachádza útočisko, no nie je ho viac ako v tuji pred domom.
- Ničia základy domu – Pavinič i brečtan majú jemné korene, ktoré sa pátravo rozliehajú v okolí domu. Hľadajú vodu a živiny, ktoré v tesnej blízkosti základov chýbajú. Aj napriek tomu kopírujú základy v ich kontakte so zeminou, výsledkom čoho je výrazné odvlhčenie. Pomáhajú tak vysúšať stavby bez toho, aby ich poškodzovali.
- Nadvihujú strechy – Ak mladý letorast uviazne v škáre pod škridlou, asfaltovým šindľom alebo plechovou krytinou, bude časom hrubnúť, ak ho horúčava slnka nadobro nespáli. Nie je to však tak, že by nové výhony hľadali škáry a tisli sa do nich celou svojou silou. Situácia sa môže dramatizovať vtedy, ak je celá strecha v tieni a zelená fasáda prerástla do takých rozmerov, že sa v nej topí celý dom.
(mg)
