Linda Verthandi Krkošková: Slovenky sú elegantnejšie ako Francúzky

Prečo ste sa rozhodli študovať módne návrhárstvo?

Vždy sa mi veľmi páčilo umenie. Ale výhradne umelecká kariéra sa mi zdala obmedzujúca. Chcela som pracovať s ľuďmi, nie sama v ateliéri. Hľadala som niečo priemyselnejšie a tak som sa dostala k dizajnu. Pôvodne som chcela vyrábať kostýmy.

Rozhodli ste sa pre štúdium v Amerike. Prečo?

Chcela som vyskúšať, čo je to americký sen. Povedala by som, že v Amerike je možné naozaj všetko. Všetko veľmi dobre funguje a je praktické. Moja škola mala úžasné prostriedky a bola zameraná na umenie aj dizajn. Mohla som sa vzdelávať v oblasti sochárstva, fotografie, tkania látok, maľby či ilustrácie. Zapisovala som si viac predmetov, ako bolo potrebné, pretože som chcela využiť všetky možnosti. Americké návrhárstvo však bolo málo umelecké a bolo orientované veľmi priemyselne.

Ako spomínate na stáže v prestížnom módnom dome?

Po skončení prvého ročníka som bola u Jill Stuart. Prišla som tam s minimálnymi skúsenosťami z oblasti módneho dizajnu, preto som nemohla v navrhovaní naozaj pomáhať. Potrebovala som, aby ma niekto zaúčal, ale nikto taký tam nebol.

Prečo ste štúdium v USA vymenili za školu v Paríži?

Vyberala som si medzi školou v Antverpách, Londýne a Paríži. Aj keď som si spočiatku nebola istá, očaril ma Paríž. Chcela som tam ísť najmä kvôli prostrediu. Moja škola je známa tým, že kladie dôraz na klasické krajčírstvo a strihy sa vyrábajú priamo na manekýne. Nazýva sa to „Moulage“. Je to skoro ako sochárstvo a ponúka úplne iné riešenia, umožní vidieť detaily a zakončenia, ktoré návrhárovi nenapadnú, kým svoj model kreslí na papier.

Akým spôsobom pracujete a navrhujete modely?

Mám svoj špecifický postup práce. Najprv si navrhnem modely pomocou koláží vo Photoshope. Na prvé koláže použijem inšpirácie, ktoré som pre danú kolekciu nazbierala, najčastejšie sú to ústrižky zo sochárskych diel a fotografií mojich vlastných modelov, od ktorých by som sa chcela odvíjať. Potom si vyberiem tie najlepšie a skúšam tieto nápady na manekýne. Tam zistím ako sa to dá alebo nedá urobiť a vždy mi takto napadnú aj ďalšie zaujímavé riešenia.

Je bežné, aby návrhár dnes ovládal grafické počítačové programy?

Je to priam nevyhnutné. PhotoShop a Illustatorsa využívajú bežne na prípravu technických nákresov. Mnohé módne domy si sami navrhujú printy - potlače. Existujú dva typy návrhárov. Jeden sa volá „createur“ – tvorca. Na modeloch pracuje ručne a strihy navrhuje priamo na manekýne. Je to prípad kolekcií Haute Couture, menších značiek, alebo začínajúcich návrhárov. Je to časovo aj finančne náročnejšie, ale modely sú zaujímavejšie. Druhou skupinou sú tí, ktorí už priamo vo PhotoShope navrhujú. Vezmú si nejaký základ, čo môže byť už existujúci model, alebo nejaký nákres a ten ďalej rozvinú. Týmto systémom sa dnes pracuje vo veľkých firmách ako Dior, Chanel, Sonia Rykiel alebo aj H&M či Zara.

Ktorá stáž bola pre vás najviac užitočná?

U Veronique Leroy som stážovala deväť mesiacov a potom som u nej pracovala ďalšie tri mesiace ako freelancer. Naučila ma najviac, pretože som tam bola dlho a zároveň to bol malý podnik. Veľmi rýchlo mi začali dôverovať a bola som zodpovedná za veľké úlohy. Keď som nastúpila, chýbal im návrhár na úplety. Veronique mi povedala, že to budem robiť ja. Najprv ma viedla a ukazovala mi, čo a ako mám robiť. Ale bola som hodená do vody, pretože som úplety doposiaľ nerobila. Dalo mi to veľa.

Aký štýl preferujete?

Minimalistický a čistý. Preferujem športovú eleganciu a veľmi rada nosím nohavice. Mám asi 20 rôznych vo všetkých štýloch, strihoch a materiáloch a to ešte nerátam džínsy. Milujem džínsy, nosím ich aj doma. Nemám rada príliš zladené veci.

Máte ako návrhárka nejakú špecializáciu?

V poslednom ročníku na francúzskej škole som si mohla vybrať z dvoch smerov: “Image” alebo “Moulage”. Paradoxne som sa rozhodla, že sa budem venovať „image,“ smeru, ktorý sa sústredí na navrhovanie štýlu a tým je viac umelecký. „Moulage“ je tiež kreatívny smer, ale okrem strihov sa zaoberá aj technickými riešeniami. Uvedomovala som si, že práve teraz je čas na to, aby som robila a navrhovala strelené veci, pretože ma nič v kreativite neobmedzuje. Nuž a nejako sa to tak vyvinulo, že na tie kreatívne návrhy som musela čerpať z mojej schopnosti robiť „Moulage“ a tým pádom sa ukázalo, že toto je práve to v čom som dobrá.

Pozorujete štýl Francúzok?

Obliekajú sa inak ako Slovenky. S módou viac experimentujú a snažia sa vytvoriť si vlastný štýl. Pre ne je elegancia kombinácia tmavomodrej a čiernej. Ale keď k obliekaniu pridáme aj vystupovanie, tak si myslím, že Slovenky sú oveľa elegantnejšie ako Francúzsky. Tie sú oproti slovenským ženám emancipovanejšie a s tým ide ruka v ruke to, že sú hlučnejšie a snažia sa na seba príliš upozorniť. Neplatí to o všetkých, ale je to môj všeobecný dojem.

Čo sa vám na nich páči?

To, ako sa maľujú a češú. Sú veľmi prirodzené a zakrývajú mejkapom len to, čo naozaj treba alebo sa niekedy nenamaľujú vôbec. Často používajú pre ne typický výrazný červený rúž. Ale okrem neho na sebe nemajú nič iné. Napriek tomu, že reklamy hlásajú, aké rôzne druhy kozmetiky treba používať. Oni to ignorujú.

Inšpiruje vás štýl ich obliekania pri navrhovaní?

Nie, ale to len preto, že do mňa v škole tri roky hučali, že sa nesmiem inšpirovať inými modelmi a návrhmi a mám hľadať vlastnú cestu. Ale je pravda, že viacerí mi povedali, že štýl mojej tvorby je veľmi francúzsky.

Kde teda hľadáte inšpiráciu?

V sochárstve a maľbe. Keď idem do múzea, vyhľadávam to, čo ma priťahuje. Niekedy stačí, aby ma obraz zaujal tvarmi či farbami.. Potom sa snažím z diela nasiaknúť to, čo ku mne vyžaruje a inšpirovať sa.

Plánujete vytvárať vlastné kolekcie a značku?

Mám chuť na to ísť pomaly, na druhej strane si uvedomujem, že je efektívnejšie, keď do toho človek skočí. Ešte stále sa však chcem učiť, pracovať pre návrhárov a postupne malými vlastnými kolekciami dávať do povedomia svoje meno. Je pohodlnejšie pre niekoho pracovať. Nehovoria mi presne, čo mám robiť, môžem sa s návrhmi hrať a celé technické riešenie je na mne. Hľadám stále nových ľudí, nové zákazky, nové dobrodružstvá. Zatiaľ mi to tak vyhovuje.

V máji budete mať svadbu. Pripravili ste si na ňu niečo?

Áno, pripravujem na ňu šaty pre družičky, ale aj kamarátky a členov rodiny, ktorí boli dostatočne šialení na to, aby sa nechali nahovoriť.

A ako budú vyzerať?

Táto kolekcia je odvinutá od minimalistickej, ktorú chcem neskôr vyrobiť do svojho portfólia, ale šaty sú robené tak, aby osoby, ktoré sa na to dali, modely chceli nosiť aj neskôr. Snažím sa dosiahnuť, aby modely ostali také, ako si ich predstavujem, zároveň sa im páčili a vyzerali na nich dobre, a to vôbec nie je jednoduché (smiech).

Svadobné šaty si tiež šijete sama?

Šije mi ich veľmi šikovná krajčírka v Bratislave už len z toho dôvodu, že nie je možné, aby som sa sama namerala. Šaty nie sú komplikované. Vychádzala som z toho, že v jednoduchosti je krása.

Navrhujete pre seba oblečenie, ktoré potom bežne nosíte?

Stále mám na práci niečo dôležitejšie ako šiť pre seba. Svoje modely nenosím, pretože som ich nerobila pre seba. Výnimkou sú úplety. Niektoré z firiem, v ktorých som stážovala, dostávali od dodávateľov veľké vzorky úpletov. My stážisti sme si ich potom mohli vziať a dokončiť ako svetre. Tie nosím často.

A ako podľa vás Slováci vnímajú módu?

Ľudia sa obliekajú menej experimentálne a nie sú zvyknutí na mladé tvorivé značky. Problém je, že u nás také značky síce existujú, ale keďže vyrábajú v malom, musia veľa stáť, a Slovenky asi nie sú pripravené za oblečenie toľko zaplatiť. Vo Francúzsku sú ceny tiež vyššie, ale potom prídu výrazné zľavy. Aj bežný človek, ktorý má záujem o módu, ju má sprístupnenú. Okrem toho, do Paríža ľudia chodia za módou a vyhľadávajú ju aj medzi malými návrhármi, ktorých je tam veľa.

Plánujete po svadbe život v Paríži alebo na Slovensku?

S priateľom nemáme v pláne v Paríži ostať a usadiť sa. Máme chuť spoznať aj niečo nové a pre mňa ako návrhára je jednoduché ísť inam a navrhovať z iného miesta. Na návrat domov ešte nie som pripravená. Móda sa tu vníma inak a neviem ešte presne, kde by som začala.

Linda Verthandi Krkošková v svadobných šatách, ktoré si sama navrhla.

VIZITKA:

Linda Verthandi Krkošková (28)

Narodila sa v Bratislave, s rodičmi sa ako päťročná presťahovala do Kanady a po siedmich rokoch sa opäť vrátila na Slovensko. Študovala na bostonskej Massachusetts College of Art and Design. V štúdiu módneho návrhárstva pokračovala v Paríži na Ecole de la Chambre Syndicale de la Couture Parisienne. V roku 2010 bola účastníčkou súťaže Brillance Fashion Talent na Slovensku, kde získala cenu divákov. Ako stážistka pôsobila vo firmách Hermès, Véronique Leroy, Thom Browne či Sonia Rykiel. V súčasnosti pracuje pre firmu Trend Union v sekcii Heartwear.

Linda Verthandi Krkošková: Slovenky sú elegantnejšie ako Francúz (15 fotografií)

Foto: Jakub Gulyás, archív L. K.

Styling a vizáž: Barbora Yurkovič