Diagnóza 1: Život s manipulantom
Dnešné časy prajú manipulantom. Aj keď v práci môže byť niekedy manipulácia užitočná, v osobnom živote veľmi výrazne poškodzuje vzťah.
Odhaliť ju je veľmi ťažké, lebo obvykle je skrytá. Často si ani sám manipulátor neuvedomuje, že manipuluje.
Ak robíte pre partnera veci, ktoré vám neboli dovtedy prirodzené a necítite sa v nich dobre, pravdepodobne žijete doma s manipulátorom.
„Najčastejšie s nami tí druhí môžu manipulovať vyvolávaním ľútosti a súcitu, strachom a zneistením alebo prostredníctvom nášho sebaobrazu – chválou a kritikou, resp. vinou,“ vysvetľuje psychológ Richard Gróf.
Názor odborníka:
K téme sa vyjadruje psychológ Richard Gróf, Onlinepsycholog.sk
„Dôležité je uvedomiť si, že manipulácia nie je nejaký druh hypnózy, ktorá by nás zbavila vôle. Rozhodujeme sa byť manipulovaní.“
Prvým krokom je uvedomiť si, že sa nám to deje, odhaliť slabé miesta, v dôsledku ktorých s nami môže partner manipulovať a následne prestať manipulácii podliehať.
Zároveň tak pomôžeme aj manipulujúcemu partnerovi, lebo ak vo vzťahu nie je nikto manipulovaný, prestane existovať aj manipulátor.
V zdravom vzťahu by sme mali komunikovať otvorene a asertívne. Keď s niečím nesúhlasíte, jasne to partnerovi vysvetlite a dovoľte si nevyhovieť.
Manipulujúci partner tak stratí svoj cieľ a prestane manipulovať alebo si nájde niekoho iného, koho bude ovládať.
„Ak trpíme a napriek našej opakovanej snahe o riešenie nie je partner ochotný správanie zmeniť a my s ním naďalej ostávame, tak sme v závislej pozícii. Naša závislosť od partnera mu umožňuje správať sa tak, ako chce on bez toho, aby sa bál, že nás stratí. Riešiť by sme v tomto prípade mali vlastnú závislosť,“ dodáva Gróf.
Diagnóza 2: Energetický upír v rodine
Určite ste sa už stretli s niekým, kto vás už po pár minútach rozhovoru doslova vycical z energie. Najhoršie je, keď takýto človek je členom vašej rodiny.
Potom sú rodinné návštevy doslova prežívaním múk. Niekto je voči takémuto človeku úplne imúnny a jeho „útoky“ si ani nevšimne, iný je po hodinke takmer pred kolapsom.
„Podliehať energetickým upírom majú tendenciu typy „spasiteľov“, ktorí chcú každému pomáhať, ľudia osamelí, ktorí sú vďační aj za takýto vzťah, alebo ľudia s nízkym sebavedomím, ktorí sa boja hovoriť priamo alebo meniť charakter vzťahu,“ myslí si psychológ.
Energetický upír si obvykle ani neuvedomuje, že druhého unavuje. Keď si to aj uvedomí, väčšinou nemá alternatívny spôsob komunikácie.
Ak nás takíto ľudia vyčerpávajú, jedným z možných riešení je neudržiavať s nimi vzťahy, prípadne ich minimalizovať.
Vhodné je tiež upozorniť druhú stranu, čo nám na komunikácii prekáža. Ďalším spôsobom, ako sa brániť pred energetickým upírom, je lepšie ho spoznať.
Najčastejší energetickí upíri:
Túto nevšednú typológiu charakterizoval psychológ Richard Gróf.
Trpiteľ
Rozpráva o svojich ťažkostiach a tvári sa, že hľadá pomoc, ale akékoľvek navrhnuté riešenie odmieta. Sebaľútosť je jeho stratégia, ako si zabezpečiť dočasnú blízkosť, podporu a empatiu, ale v skutočnosti z nej nechce vyjsť, lebo inak sa s druhými zblížiť nevie.
Chválenkár
Nezaujíma sa o druhých, ale robia mu dobre obdiv a záujem. Iných používa ako zrkadlo, v ktorom sa môže obdivovať.
Hundroš
S druhými sa spája cez spoločného nepriateľa. Nadáva na systém, na rodičov, na zamestnanie, na všetko... Nič nie je pre neho dobré.
Zdvorilý zabávač
Je schopný s vami konverzovať o banálnych témach celé hodiny len preto, „aby nebolo ticho“, až zistíte, že vlastne nič o ňom neviete a on nevie nič o vás.
Nesmelý introvert
Typ, s ktorým musíte viesť konverzáciu vy a on len reaguje na vašu iniciatívu. Udržanie komunikácie po vystrieľaní rozohrievajúcich tém je veľmi náročné.
Diagnóza 3: Sebecká kamarátka
Priateľstvá sú dôležitou súčasťou života človeka, no niekedy nás vedia poriadne potrápiť. Najmä, keď nie sú nezištné, ale z rozumu.
Je v poriadku, keď pre svoju kamarátku urobíme čokoľvek, no pozor na to, aby sme sa nenechali využívať. Požičať peniaze v núdzi je šľachetné, ale poskytovať pravidelné vreckové vám môže urobiť poriadny škrt cez rodinný rozpočet.
Stretávať sa na káve a poklebetiť so spriaznenou dušou je príjemný relax, ale tráviť všetok voľný čas riešením kamarátkiných starostí nie je rozumné pre plnohodnotný rodinný život.
Byť oddanou priateľkou neznamená byť bábkou na špagátiku pripravenou pribehnúť, keď sa to našej drahej kamarátke zažiada.
Asymetrický vzťah podľa psychológa Richarda Grófa súvisí s vlastnosťami prijímateľa aj poskytovateľa pomoci.
„Z vlastností poskytovateľa môžeme spomenúť pravdepodobne zvýšenú neistotu ohľadne vlastnej ceny pre druhých, malú mieru asertivity, závislosť od dobrého imidžu v očiach druhých. Na strane prijímateľa to môžu byť závislé rysy osobnosti, emocionálna závislosť alebo naopak nedostatok empatie, egocentrizmus a dominancia,“ hovorí.
„Riešením je dovoliť si povedať nie a úprimne hovoriť o charaktere vzťahu – pozitívnych a obmedzujúcich stránkach.“
Foto: Fotolia.com
Diagnóza 4: Neschopný kolega
Vzťahy na pracovisku nás dokážu rovnako vyčerpávať ako tie v osobnom živote. Najmä keď sa snažíte pracovať čo najefektívnejšie a vidíte, že okolie vás od vášho pracovného cieľa vzďaľuje.
Zlý spolupracovník je niekedy horší ako protihráč. Kedy však je náš kolega skutočne flákač a kedy mu len zbytočne krivdíme?
Výkonnosť a pracovná motivácia ovplyvňujú viaceré faktory. Namiesto predčasných záverov by sme si kolegu, ktorý nám na pracovisku prekáža, mali začať viac všímať a položiť si nasledovné otázky:
Stíhajú rovnakú mieru povinností aj ostatní kolegovia? Má náš kolega nadanie pre daný typ práce? Aký je jeho pracovný harmonogram? Nemá zdravotné problémy? Aký má vek?
Samozrejme, treba daného človeka vnímať aj v jeho životnom kontexte – či napríklad aktuálne neprechádza nejakou rodinnou krízou.
„Lenivosť je nedostatočná vôľa splniť danú úlohu, aj keď na ňu máme schopnosti, nečelíme strachu, nemáme aktuálne iné vážnejšie priority a identifikujeme sa s jej cieľom, teda vieme, že je dobré ju splniť,“ osvetľuje problematiku Richard Gróf.
Rozvážny by ste mali byť aj v prípade, ak ste šéfom a rozhodujete sa, či neschopnému kolegovi dať výpoveď.
„Pomáha pomenovať konkrétne správanie, ktoré sa nám nepáči napr. „nie som spokojný, že vtedy ste urobili/neurobili to a to“.
Vyhnúť sa interpretácii motívov („určite preto, že sa vám nechcelo“), zovšeobecneniam („nikdy to neurobíte poriadne“) alebo kritike človeka ako takého („ste neschopný“). Ak chceme kritiku zmierniť, môžeme uviesť aj príklady, kedy to zamestnancovi ide a pochváliť ho za to,“ radí psychológ.