Prečo ste sa rozhodli práve pre kulturistiku, páčia sa vám svaly?
Svaly sa mi páčia, ale niekde musí byť určitá hranica. Pre kulturistiku som sa rozhodla z dvoch dôvodov. Chcela som mať peknú vyšportovanú postavu, ako desaťročná som bola dokonca najtučnejšia z triedy. Veľmi rada som jedla, to je paradox, pretože teraz jem málo, len toľko, aby som prežila. A ten druhý dôvod? Chcela som spoznať môjho priateľa a trénera. (smiech)
A podarilo sa?
Mala som 17. Zbadala som ho na ulici a zapáčil sa mi. Bol o osem rokov starší, čo bol dosť veľký vekový rozdiel. Iné zmýšľanie, iné priority... Ja študentka, on už pracujúci...
Venoval sa pretekársky kulturistike a hľadal partnerku na súťaženie v kategórii „páry“. Tak sme sa spoznali a tak sa aj začala moja súťažná kariéra. Stále to bol ešte „pracovný vzťah“. Asi až po dvoch rokoch sa to zmenilo na normálny vzťah, ktorý trvá až dodnes. Keď prišli moje prvé úspechy, juniorská majsterka sveta, ukončil súťaženie a stal sa mojím trénerom.
Zdá sa, že vždy dosiahnete, čo chcete...
Skôr by som povedala, že v určitých veciach mám pevnú vôľu a ak je nejaká reálna možnosť to naplniť, tak si idem za tým, hoci to niekedy trvá dosť dlho. (smiech)
Asi nie je jednoduché fungovať vo vzťahu aj pracovne.
Ľuboš je mojím partnerom, trénerom, psychológom, otcom. Občas povie zo žartu, že si ma vychoval ako prototyp, tvaroval ma fyzicky aj duševne od sedemnástich.
Desať zlatých medailí z majstrovstiev sveta si vyžaduje asi poriadnu disciplínu. Nechceli ste niekedy skončiť a na všetko sa vykašľať?
Chcela som skončiť hneď po prvej súťaži, ale priateľ Ľuboš ma stále hnal dopredu, dával mi ciele. Vedel ma správne motivovať, nastaviť na cestu, ktorou mám ísť. Vždy keď som vyhrala, tak som išla ďalej, za ďalším titulom. Motiváciou je aj môj zamestnávateľ VŠC Dukla Banská Bystrica. Pre mňa je dôležité, že ma šport nevyčerpáva, ale je mojím životným štýlom. Keby som aj skončila, budem stále trénovať.
A kedy teda chcete skončiť?
Už som taký inventár našej asociácie SAKSFT, lebo všetci končia, prichádzajú noví a ja som tam stále (smiech). Tento rok si chcem dať pauzu, potrebujem mentálne zregenerovať. Lebo som neustále pod tlakom. No a na budúci rok by som chcela opäť nastúpiť.
Niektorí športovci sa doslova ničia, vy to robíte s radosťou?
Nie som typ na extrémy. Veľa športovcov má obdobia, keď netrénujú a potom zasa trénujú na maximum, to je pre telo obrovský stres. Vtedy prichádzajú zranenia. Ja trénujem stále, ani moja hmotnosť súťažná a mimosúťažná sa veľmi nelíšia a to je vlastne môj smer, idem zlatou strednou cestou, ale dlhodobo. Preto sa mi darí aj vyhýbať sa zraneniam.
Ako vyzerá váš deň, týždeň, rok?
Jedálny lístok dodržiavam v podstate po celý rok, tým že trénujem dvojfázovo, tak tréningy absolvujem predpoludním, k jedlu sa ani nedostanem a prvé jedlo mám až potom. Dopoludnia mám len proteínové kokteily a poobede zeleninu. Takto to vyzerá od pondelka do piatka a cez víkend si dám aj palacinky, víkendy sú povolené. Pred súťažou však mám prísnejšiu diétu, tri - štyri mesiace predtým si kontrolujem aj víkendy, všetko je presne rozdelené na čas, sledujem si príjem bielkovín, minimum sacharidov.
Dá sa to vydržať, nemáte chuť rebelovať a zjesť, čo sa dá?
Keď dodržiavam diétu, tak som na seba prísna a nič ma nezlomí. Keď som v mimosúťažnom období, je niekedy problém, ale nesmiem mať nič také doma. Ak je to doma, už je z toho pokušenie. Nie som typ na rezne, skôr zhreším sladkým.
Prezraďte nejaké vaše zdravé recepty.
Väčšinou jem ľadový šalát s olivovým olejom a vaječnými bielkami. Druhá kombinácia je paradajka, cuketa a nič viac. Keď niekomu radím, čo má jesť, tak sa ma pýtajú: „To mám jesť stále to isté, nemám si tam ešte niečo pridať?“ A ja hovorím, nie, to stačí. Mne to chutí. Hlad je najlepší kuchár a ja keď som hladná, tak zjem, čo treba.
Čo by ste poradili ženám, ktoré si chcú zlepšiť postavu a stále sa im to nedarí?
Na cvičenie treba mať fixný čas, deň a hodinu. Nepremýšľať, či sa vám chce, alebo nie, jednoducho ísť. Aj ja som lenivá, ale treba sa prekonať. Zistila som, že najlepšie je cvičiť ráno, klientky si odcvičia a idú do práce, potom aj deň inak vyzerá. Ráno prídu s čistou hlavou a naštartujú sa do dňa, ak chodia popoludní, už sú unavené z práce a myšlienkami inde. To už je únik. Stravovanie treba prispôsobiť presne podľa ich potrieb, ak sú cez deň v práci a nemajú čas si niečo pripravovať alebo majú alergiu na mlieko, treba všetko zohľadniť.
Keď poradí majsterka sveta, tak to funguje?
Skôr by som povedala, že som špecialistka na výživu. Pozriem sa na potravinu a viem o nej všetko, hodnotu, zloženie. Moje tréningy sú niekedy stereotypné, ale účinné... Mojou úlohou je klientky správne motivovať, vysvetliť, že postava sa nedá urobiť zo dňa na deň. Som len niekto, kto im dá návod, to ostatné je na nich, musia chcieť. Na každú platí niečo iné, či už v zložení stravy, alebo v tréningu. Ale všeobecne nedávam tvrdé diéty. Učím ich skôr správnym stravovacím návykom. Niekedy sa ma pýtajú: „A kedy už budem môcť jesť tú čokoládu?“ Ale všetko s mierou, musí to byť životný štýl, nefunguje to tak, že teraz mám upravenú stravu a potom budem jesť všetko. Je dôležité rozlíšiť, či je človek hladný, alebo má len chute. Treba nájsť cestu, ktorá im vyhovuje a bude už nastálo. Viem ich však pochopiť, lebo som to sama zažila.
Hovorí sa však, že jedlom si kompenzujeme emócie...
Je to asi aj o psychike. Ja to kompenzujem nákupmi alebo pozeraním. Baví ma hľadať nejaké pekné kúsky. Je to pre mňa jedna z foriem pasívneho oddychu najmä počas diéty. To mám veľmi rada.
Aký je váš štýl obliekania?
Športovo-elegantný. Rada nosím sukne, šaty, ale musím to prispôsobovať športu, ktorý robím. Napríklad nemám nikdy odhalené ruky, lebo mám svaly. Všetci si myslia, že športovkyňa musí chodiť v teniskách, ja mám len jedny tenisky na tréning. Inak mám všetky topánky na vysokom podpätku a v nich chodím celý rok. Páči sa mi to a zvykla som si. Keď chodím na opätkoch, mám aj iný štýl prezentácie na pódiu.
Všimla som si, že vy medzi ostatnými kulturistkami skutočne vynikáte, máte úžasnú charizmu, ženskosť, jemnosť a ladné pohyby. To je asi nezvyčajné v kulturistike.
Hovoria mi to, a je to asi aj jedno plus navyše, vďaka ktorému vyhrávam. Minulý rok som prešla do kategórie physique a nevedela som, ako sa porote zapáčim. Sledovala som súperky a snažila som sa odhadnúť, čo je dôležité, ako ich zaujať. Zamerala som sa na tvrdosť a ostrosť svalov, aby moje svaly pôsobili štíhlo. Keď ma videli tréneri na zrazoch, boli trošku v rozpakoch, pripadala som im priveľmi štíhla, ale ja som vedela, čo robím. Na MS v Montreale som nakoniec zvíťazila s veľkým 20-bodovým náskokom. U každého rozhodcu som bola na prvom mieste a získala som aj absolútny titul MS.
Odmeňujete sa nejako po súťaži?
Posledné majstrovská sveta boli v Kanade a zostávali sme tam ešte tri dni, tak sme s babami pochodili aj nejaké obchody. Ale keď cestujem po svete, všade sa mi zdá, že majú to isté. Mám rada veci, ktoré nie sú všade. Niečo som si však kúpila, neprídem predsa na prázdno (smiech).
Zaujímalo by ma zákulisie súťaže, máte medzi konkurentkami aj priateľky alebo tam vládne rivalita?
S niektorými sa stretávame každý rok, pozdravíme sa, prehodíme niekoľko slov, ale priateľky tam nemám. Nie sú tam ani negatívne nálady, my sa vidíme len na pódiu.
Kto vám robí styling, vyberá plavky, účes?
Takmer všetko si robím sama, strih plaviek je veľmi dôležitý, dokáže úplne zmeniť koncepciu postavy. Plavky mi šije Danka Kolibarová. Vlasy musia ísť do vrkoča, rozpustené totiž zužujú v ramenách. Líčenie je veľmi výrazné. Doma si všetko pripravím, natrénujem. Nič nenechávam na náhodu. V tom som perfekcionista, všetko robím v predstihu.
Máte ešte nejaké nesplnené sny, vízie do budúcnosti?
Profesionálne ani nie, už som dosiahla všetko. Chcem sa venovať trénerstvu, mať spokojné klientky a vidieť výsledky, ich radosť, že sa zlepšujú, poďakujú. Potom mám radosť aj ja.
VIZITKA:
Jana Purdjaková (38)
Je desaťnásobná majsterka sveta v kulturistike. Na svojom konte má aj ďalšie tituly, dvojnásobná majsterka Európy, víťazka Svetových hier, juniorská majsterka sveta. So svojím priateľom a trénerom v jednej osobe Ľubošom Čapkom žije v Poprade.
Foto: A. Lodes
Styling: Jana Milatová
Vizáž: Hanny Lednar
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
