Spoznali sa už na strednej škole, kde študovali a odvtedy sú spolu. Absolvovali spolu aj vysokú školu a cestovali za prácou cez „veľkú mláku“ . Do podnikania sa pustili na Slovensku. Majú za sebou niekoľko projektov a neboja sa skúšať nové veci. Aké ale boli ich začiatky a ako sa dostali až tam, kde sú dnes?
Vždy v sebe mali podnikateľského ducha
Už počas školy hľadali Mirka aj Gabriel príležitosti, ako si privyrobiť. V období, keď chodili na vysokú školu sa však o internete toľko nevedelo, preto hľadali iné cestičky ako doučovanie matematiky a angličtiny, brigády a práca v zahraničí.
Prvý biznis, ktorý spoločne rozbehli, bola personálna agentúra v roku 2005. Nebol to však ich sen, skôr prijateľná možnosť.
„Keď človek skončí vysokú školu, nemá veľa peňazí a ani kontaktov a hľadá podnikanie, na ktoré netreba reálne veľa financií. Fabriku si založiť nemôže, kaviareň tiež nie. Aj my sme preto hľadali podnikanie, ktoré nie je náročné na štartovací kapitál.
V tomto prípade to bolo vyslovene o sprostredkovaní služieb. Nakoniec sme mali relatívny úspech a z jedného koberca v kancelárii sme vybudovali firmu, ktorá mala v priebehu štyroch rokov deväť pobočiek na celom Slovensku“, hovorí Gabriel.
Mirka s úsmevom dopĺňa: „Mám pocit, že my sme tie veci robili úplne naopak. Človek si väčšinou založí personálnu agentúru, keď má vytvorené kontakty na Slovensku alebo aj v zahraničí.
My sme na to však išli doslova od koberca. Zabezpečili sme si notebook, kúpili sme si do kancelárie koberec, čo bol asi jediný kus nábytku, ktorý sme na začiatku v kancelárii mali a začali sme hľadať kontakty v zahraničí, aby sme mali kam posielať ľudí za prácou“.
Dostali sme sa aj k porovnávaniu možností podnikania v súčasnosti. Manželia spoločne tvrdia: „Keď to porovnám so súčasnosťou, za posledných desať rokov sa veci strašne zmenili. Dnes majú ľudia oveľa viac možností, ako začať podnikať.
Majú si z čoho vyberať. Hľadajú inak. Ide najmä o prístup k informáciám a enormné zvýšenie možností využívania internetu. Vzniklo tisíc ďalších príležitostí, ako si zarobiť a osamostatniť sa. Keď sme my chodili na vysokú školu, takto to ešte nefungovalo.
Dnes keď má niekto notebook a pripojenie na internet, môže začať podnikať a nič iné k tomu nepotrebuje“. Dôležitá je najmä motivácia. Ako väčšina ľudí, aj Števkovci chceli byť pánmi sami sebe, tvoriť a budovať niečo spoločne a podľa slov Gabriela „existovať skutočne spolu a nielen popri sebe“.
Podnikať áno, ale spoločne
Od začiatku bolo Gabrielovi a Mirke prirodzené, že do biznisu pôjdu spoločne a nie každý s vlastným nápadom a po inej ceste. „Vedeli sme, že chceme spolu existovať.
Ale vedeli sme tiež, že keď človek trávi v nejakej práci 12 hodín denne, tak s tým partnerom takmer vôbec nie je, hovorí Gabriel.
A čo na to Mirka? „Pre mňa osobne bolo práve toto veľkou motiváciou, prečo sa pustiť do spoločného podnikania. Bola som svedkom situácie, kde ráno jeden z partnerov odišiel o ôsmej do práce a vrátil sa domov o siedmej alebo ôsmej večer. Pozdravil sa so svojou polovičkou vo dverách a unavený zaspal.
To nie je život, ktorý by som chcela viesť ja. Chcela som tráviť pracovný aj voľný čas s niekým, koho mám rada a s kým si rozumiem“.
Manželia s rozsiahlym portfóliom
V oboch sa prejavila hyperaktivita a túžba neustále niečo robiť a vytvárať. Nikdy sa nebáli toho, že by ich podnikanie zruinovalo. Rozbiehali súbežne niekoľko projektov a vytvárali si „záložné plány“.
„Často si ľudia, ktorí majú normálne zamestnanie omylom myslia, že majú istotu, ale nech si skúsia od šéfa vypýtať dvojnásobný plat a on im tú istotu ukáže. Je to len o nastavení v hlave.
Som si vedomý svojich schopností, kvalít a toho, ako si dokážem zarobiť. Niekto si môže povedať, že nič nedokáže, ale podnikanie je z 90 % len o tom, čo má človek v hlave a aké má sebavedomie“, hovorí Gabriel. Podľa Mirky neúspech nie je znamením toho, že sme zlí či neschopní.
„Možno len myšlienka nebola úplne dokonalá. Treba prevrátiť list a skúsiť to znova. A niekedy je potrebných viac pokusov. Kde inde sa človek má naučiť podnikať? Musí si to „prešľapať“ sám“, vraví.
Po personálnej agentúre Čuha and Partners, ktorú založili spolu s Mirkiným otcom, rozbehli v Banskej Bystrici reklamnú agentúru a vytvárali časopis „Discount original“.
Mirka o ňom hovorí podrobnejšie: „Mal 35 strán a tlačili sme si ho sami. V tej dobe to fungovalo ako dnešné zľavové portály. Časopis obsahoval kupóny na zľavy do rôznych reštauračných či iných zariadení. Bolo to v roku 2006. Mali sme kolportérov, obchodníkov, telefonistku, dokopy asi 70 zamestnancov. Vtedy nám ale nedošlo, že by sme to mohli spustiť aj prostredníctvom internetu“.
Opäť hľadali niečo iné a rozbehli svoj prvý internetový obchod. „Vtedy sme zistili, že internet bude naozaj cestou do budúcnosti, ktorej by sme sa mali začať venovať.
Náš prvý obchod ponúkal šperky, no zastavila ho kríza v roku 2008. Vtedy sme zavreli aj personálnu agentúru. Plynule sme sa začali venovať internetovým obchodom, založili e-shop s topánkami a pri internete ako takom sme aj ostali“, rozpráva ich spoločný príbeh Gabriel.
V súčasnosti im najviac času zaberá poradenstvo v oblasti online marketingu a portál jaspravim.sk, ktorý zabezpečuje komukoľvek možnosť privyrobiť si.
Jaspravim.sk a dieťa
Gabriel prišiel s nápadom vytvoriť komunitu, v ktorej každý môže využiť svoje schopnosti a ponúknuť ich tým, ktorí ich vyhľadávajú.
Princíp mikropodnikania má doposiaľ úspech a manželia Štekovci plánujú expandovať do nemecky hovoriacich krajín a Čiech.
Gabriel hovorí, ako sa k projektu dopracovali: „Stále sme hľadali myšlienku, ktorá by pomohla veľkej skupine ľudí. Neexistoval priestor, kde môžu ľudia svoje služby ponúkať priamo a dostať za ne hneď aj peniaze. A tak sme prišli k myšlienke s Jaspravim.sk“.
Práve v tom období bola Mirka na materskej, preto im vznikla medzi projektom a ich dieťaťom zaujímavá paralela: „Dcéra má tri a pol roka, rovnako ako Jaspravim.sk. Na začiatku to len slintalo, nevedelo chodiť, rozbiehalo sa len s ťažkosťami. Teraz má tri a pol roka, začína komunikovať, stáva sa z toho hotový „miničlovek“. Sedí to presne aj na náš projekt" (smiech).
Osobné problémy riešia rýchlo
Ak chcete podnikať s partnerom, musíte mať jasno v osobnom živote a neprenášať problémy do pracovných záležitostí. Podľa Števkovcov musíte vedieť, v akej fáze a rozpoložení sa nachádzate s partnerom, kam smerujete a čo chcete spoločne dosiahnuť.
„My riešime súkromné záležitosti v priebehu pár minút a ďalej pokračujeme v práci. Niekedy si povieme, že baviť sa o práci nejdeme, pretože je to už „trápne“. A začneme sa baviť napríklad o tom, kam pôjde naša dcéra na základnú školu. Po piatich minútach túto tému ukončíme, pretože sme dohodnutí a preladíme sa opäť na prácu “, vraví Mirka.
Prácu si medzi sebou delia. „Ja mám viac šialených nápadov, reálnejšie zas premýšľa Gabriel. On je skôr na čísla a ja zas na komunikáciu a tak sme si to aj rozdelili“, objasňuje Mirka.
Bez kreativity sa nezaobídu
Kreatívne myslenie je súčasťou ich práce. Dá sa povedať, že všetky ich aktivity sú práve o nej. Ich mysle neustále pracujú. A tvrdia, že kreatíve a marketingovému mysleniu je možné sa naučiť. A kde to funguje najlepšie im dvom?
„Naša kreatíva často prebieha aj v aute.
Človek si časom zvykne na to, že sa hlava vypnúť nedá a práve vo voľnom čase a na dovolenke či stretnutiach s kamarátmi vám napadajú najlepšie veci“, hovorí Mirka a pokračuje, „každý ju má v sebe, no zabíjame ju každodenným životom a často aj v práci.
Človek je z nej niekedy už tak otrávený, že nemá vôbec chuť premýšľať nad niečím navyše“. Mnoho ľudí by chcelo začať podnikať samostatne, ale nedokáže nič vymyslieť.
Manželia Števkovci ponúkajú spôsob, ako sa o to pokúsiť: „Často máme nalinkované nejaké normy, ako čo robiť. Najlepšie je z toho vyjsť von, vystúpiť zo zabehnutého režimu a urobiť niečo iné. Vtedy sa to stane. Je fajn len tak si vyjsť von a vypočuť si pohľad niekoho druhého.
Často to môže byť úplná banalita, ktorá ale veľmi pomôže. Dôležité je tiež nebáť sa pýtať a skúšať“, tvrdí Mirka a vzápätí ju dopĺňa Gabriel, “ak niečo človek neskúsi, nemôže povedať, že sa to nepodarilo. Často sa ľudia riadia heslom, že keď nič neskúsim, nič nepokazím.
Tak to funguje aj v živote. Ale keď sa tým prestanú riadiť, tak budú oveľa šťastnejší. Už len tým, že sa niečo pokazí, sa niečo naučia“.
Naša kultúra neakceptuje zlyhania ako krok k úspechu
Poľa Mirky Števkovej je podnikanie úžasné v tom, že sa všetko učíte počas cesty. Podľa Gabriela zas človek musí byť pripravený aj na úspechy, no vedieť aj padnúť a znova sa postaviť.
„Je to nekončiaci proces. Je to aj o učení sa z vlastných a cudzích chýb. To nás rodičia neučia. V našej kultúre sa chyby neakceptujú, zlyhania sú zlé. Pritom by mali byť chápané ako príležitosť pre človeka niečo sa naučiť.
My sme pár firiem zavreli a vďaka tomu sme sa naučili, čo už robiť nechceme, čo máme robiť inak a na čo si dať pozor. Naučí vás to tiež s partnerom riešiť osobné konflikty veľmi rýchlo a efektívne,“ vravia svorne manželia.
Spoločné podnikanie by však nevymenili. „Keď nefungujeme ako zamestnanci, inak nad prácou premýšľame. Posudzujeme veci aj z rentabilnej stránky. Klienti si vážia, keď im poradíme, čo nerobiť a čo robiť inak, aby im to prinieslo viac peňazí.
Aj to je určitý spôsob marketingu. Dá to človeku aj disciplínu. Je síce slobodný, ale robí ešte viac hodín denne ako v bežnej práci. Zvyká si na iný režim a učí sa tráviť čas v práci aj s rodinou.
Zodpovedá tiež sám za seba a musí si uvedomiť, že svet je malý a treba sa správať slušne a normálne, pretože nikdy neviete, kde a s kým sa znovu stretnete a kedy niekoho budete potrebovať, najmä keď pracujete na niečom vlastnom“, hovorí Mirka.
Gabriel myšlienku ukončuje: „Podnikanie človeku môže zobrať veľa a často sú to najmä nervy. Naučí vás vypočuť si niekedy niečo, čo počuť nechcete a svoje okolie počúvať. A naučilo nás tiež vedieť sa predať a prezentovať každú svoju schopnosť“.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
