Nepočujúci manželia Heftyovci: Mať občianske združenie je niekedy boj

Manželia Angela a Michal Hefty žijú v Bratislave a spoločnými silami založili občianske združenie Myslím, centrum kultúry nepočujúcich.

Založili ho v decembri 2005 ešte predtým, ako sa vzali. Zo začiatku išlo o dobrovoľnícke aktivity a pomoc ľuďom s podobným postihnutím ako mali Michal a Angela.

Dobrovoľníctvu však obetovali všetok voľný čas, preto sa rozhodli, že bude lepšie, ak z týchto aktivít získajú viac ako dobrý pocit a premenia túto myšlienku na spoločný biznis.

„Poznali sme situáciu osôb so sluchovým postihnutím, stav organizácií, vzdelávania, spoločenských udalostí a komunitného života celkovo. Zhodli sme sa, že je to na Slovensku slabé. Našim zámerom bolo priniesť pre nepočujúcich nové aktivity, zvýšiť úroveň komunitného života a podporiť deti a mládež. Podnikateľský duch sa prejavil až neskôr“, vysvetľuje Angela.

Založili združenie, no nevedeli, čo ich čaká

Pracovať s občianskym združením sa učili od základov. Rozbehnutie združenia aj jeho chod súvisí s množstvom „papierovania“.

Veľa času trávil pár učením a hľadaním informácií. „Zistili sme, že to zaberá príliš veľa času a nemôže to byť len dobrovoľnícka práca. Preto sme medzi služby pridali kurz slovenského posunkového jazyka.

Vedeli sme, že v Bratislavskom kraji neexistuje podobný kvalitný kurz. Do portfólia sme postupne pridali e-learning, predaj rôznych DVD a publikácii s tematikou slovenského posunkového jazyka“, objasňuje Angela ich spoločné začiatky.

Súčasťou podnikania, ako to už v dnešnej modernej spoločnosti býva, bolo založenie internetovej stránky Myslim.sk a tiež Nepocujuci.sk a spolu s kolegami začali vydávať elektronický časopis Myslímnovinky.

„Na začiatku bol najťažší fakt, že sme vôbec nevedeli, čo nás čaká a museli sme sa vzdelávať sami. Šancu uspieť má len ten, kto je schopný a motivovaný zbierať informácie všade naokolo. A my sme boli“, hovoria manželia.

Michal bol vždy veľký optimista a upokojoval Angelu, aby vydržala pár rokov, kým sa to dostane do normálu. Zlepšenie sa dostavilo, ale nie také, v aké dúfali. „Stále je to svojim spôsobom boj“, smutne poznamenáva Angela.

Práca sa od súkromia delí len ťažko

Na začiatku sa o práci bavili často, aj keď si to neuvedomovali. „Jedno ráno sme sa zobudili a uvedomili sme si, že práca je doma nekončiaca téma. Povedali sme si, že to takto nemôže fungovať.

Bolo to však ťažké, keďže pri štarte združenia sme pracovali najmä z domu. Sedeli sme zatvorení na ploche 60 m² s otvorenými počítačmi a neustále sme preberali prácu. Bola som z toho čiastočne frustrovaná“, spomína Angela.

Neskôr začali robiť kurzy, zmenili priestory a veci sa tak menili k lepšiemu. Napriek tomu hovoria: „Téme „práca“ sme sa nevyhli. Museli sme sa naučiť koordinovať témy a nepreháňať to. V súčasnosti sa o práci naďalej bavíme, ale presunulo sa to na úroveň vzájomnej supervízie. Jeden na druhého dohliadame a radíme sa“.

Angela je momentálne na materskej dovolenke a združením sa zaoberá Michal spolu s kolegom. Ona im z domu pomáha s drobnou administratívou a stará sa o dvojičky. V najsilnejšom období boli v združení piati, no pre komplikácie s úradmi sa až doposiaľ stav znížil na troch ľudí, vrátane manželov Heftyovcov.

Nie je to prechádzka ružovou záhradou

Manželia priznávajú, že podnikať nie je také jednoduché. Problém však nie je v ich vzťahu, ale inde.

„Táto práca je v značnej miere o papierovaní a to zaberie dosť času. Proces vzniku projektov je zavalený katastrofálnym množstvom papierov“, vraví Angela a pokračuje, „Niekedy prichádzajú nečakané až šokujúce momenty, keď človek nevie situáciu rýchlo v hlave spracovať a vtedy je fajn, že to robíme spolu a vzájomne sa s Michalom podržíme, podporíme.

Najťažšia je asi neistota. Ak niečo nevyjde, týka sa to nás oboch. Musíme sa zmieriť aj s tým, že sa občas pohádame. To, že sme manželia predsa neznamená, že máme na všetko rovnaký názor.

Problémy, hlavne z psychickej stránky však treba prekonať do 24 hodín, lebo musíme fungovať efektívne ďalej. V práci aj súkromí. Snažíme sa vždy vychladnúť, s čistou hlavou si to vydiskutovať a nájsť kompromisy“.

Už na začiatku si úlohy rozdelili, aby efektívne fungovali a zladili svoje sily. Michal si vzal na starosti financie, rozpočty a faktúry. Angela zabezpečovala chod projektov, administráciu a zmluvy.

Manželia však priznávajú, že ich hendikep, môže byť naozaj komplikáciou. „Komplikácie vyplývajú zo zmenenej životnej situácie, ktorú prináša hluchota. Môže to viesť k nedorozumeniam v komunikácií s klientom alebo počujúcim. Ako podnikateľský subjekt sme menej flexibilní a dostupní, keďže nemáme možnosť telefonovať“, vysvetľuje nepočujúci pár.

Privítali by pomoc zvonka

Budúcnosť združenia, žiaľ, nevidia manželia Heftyovci ružovo. „Po desiatich rokoch fungovania nám je najviac ľúto, že sa tak výrazne znížil počet zamestnancov.

Niektorí by sa radi vrátili, ale po úradnej stránke to nie je možné. Sú však aj ďalšie dôvody, ktoré nám kazia peknú vyhliadku do budúcna.

Ako neziskový sektor nemáme dostatočné možnosti financovania zo strany štátu. Súčasná vláda nám skomplikovala život aj novelami zákonov, na základe ktorých sme museli znížiť počet zamestnancov a zrušila tiež príspevky na mzdy zamestnancov so zdravotným postihnutím v rámci fungovania chránených pracovísk“, sťažuje sa na aktuálnu situáciu Angela.

No je tu aj ďalší problém, s ktorým bojujú a ktorý vôbec nepredvídali. „Snažíme sa vytvárať zaujímavé projekty a aktivity, no bojujeme s nezáujmom. Na jednej strane prevláda názor, že na Slovensku sa v tejto oblasti nič nedeje, no ak niečo zorganizujeme, zapojí sa len minimum ľudí. Demotivuje nás to. Aj my potrebujeme vidieť, že to, čo robíme má zmysel“, vysvetľujú Heftyovci.

Problémov na Slovensku v rámci komunity nepočujúcich vidia viac. Za najväčší považujú nedostatok kvalifikovaných ľudí na prácu s nepočujúcimi.

Spoločné podnikanie skúša silu vzťahu Michala a Angely

Angela nezapiera, že sa hádajú. No snažia sa nachádzať kompromisy, pretože vedia, že musia a chcú ďalej spoločne žiť a pracovať.

Aj oni majú niekoľko nepísaných pravidiel, ktorých sa držia a ktoré robia ich partnerstvo silným. V čom je teda to „kúzlo“?

„Prvoradá je dôvera, na základe čoho sú manželia schopní spoločne fungovať. Dôležitá je tiež schopnosť pohotovo riešiť problémy spoločnými silami, dohodnúť sa a diskutovať. Spoločné podnikanie nie je priestor na sebeckosť. Robíte to pre tím, pracujete na dosiahnutí spoločného cieľa, preto musia byť partneri rovnocenní a mali by si vážiť prácu toho druhého.

Práca však nie je všetko. Treba jej dokázať povedať aj nie, nebaviť sa o nej, nechať si priestor na súkromie. Spoločné podnikanie je aj o tom, že ste neustále spolu. Najlepšie je, ak si každý nájde voľnočasovú aktivitu, kde partner nie je, aby mal vyhradený čas len pre seba“, vysvetľujú spoločne a Angela dopĺňa, „Obaja si tiež musia uvedomiť, že nie je možné fungovať vo všetkom každý deň na 100 %.

Každý z nás má niekoľko rolí. Som žena, manželka, kuchárka, upratovačka, podnikateľka. No niekedy musí jedna vec ustúpiť na úkor druhej, menej dôležité veci idú bokom. Aby partnerstvo a podnikanie fungovali, musia si to uvedomiť obaja.

Foto: archív M. a A. H., Lubie Sutton