Mladí ľudia sa vyhýbajú rozvodu vzťahom bez papiera

Byť nevestou v krásnych bielych šatách s dlhým závojom je snom každého dievčaťa. Navyše, manželský sľub dáva obom partnerom v živote relatívny pocit istoty.

Pre čím ďalej, tým viac ľudí však manželstvo predstavuje obmedzenie slobody, povinnosti a zodpovednosť, ktorú odmietajú niesť. A tak čoraz častejšie počúvame z úst zaľúbencov vetu „na vzťah nepotrebujeme papier“.

Je za tým strach?

Mimo manželstva sa rodí aj oveľa viac detí, pokiaľ v roku 1990 to bolo len 7,5 %, v roku 2013 už 37 %.

„Jednou zo zásad manželstva je okrem sľubu vernosti aj to, že manželia sú povinní si vzájomne pomáhať.

Okrem morálnej povinnosti, ktorá pramení zo samotnej intimity manželstva, zahŕňa aj zložku majetkového charakteru.

Spoločné hospodárenie je teda jedným zo znakov rodiny, ktorú manželstvo predstavuje,“ vysvetľuje právnička Alexandra Rapiová a zdôrazňuje, že výhoda manželstva je v právnom zmysle oproti spolužitiu partnerov bez manželstva stále zjavná.

Pohľad psychológa:

Odpovedá psychologička Zdenka Némethová z Kliniky celostnej medicíny Medante, Medante.com

Dôkazom môže byť aj snaha o zavedenie inštitútu registrovaného partnerstva, v rozsahu čo najpodobnejšom manželstvu.

Prečo teda manželstiev ubúda a tento zväzok je pre nás čoraz menej zaujímavý? Podľa psychologičky Zdenky Némethovej je jedným z hlavných dôvodov strach.

„Ide o strach mnohých vecí. Môže ísť o strach zo samoty, obávame sa, že nenájdeme toho pravého a uspokojíme sa len s tým, čo je k dispozícii, pričom stále podvedome pátrame a čakáme. Ako najvýznamnejší vnímam strach prebrať zodpovednosť za svoj vzťah, za jeho výsledok. Rozvod totiž v sebe nesie punc zlyhania, ktorému sa chce človek vyhnúť.“

Zadné dvierka alebo pragmatizmus

Dôvodov a často aj výhovoriek, prečo nevstúpiť do manželstva, je veľa. Zväčša sa bránia tejto inštitúcii muži alebo partneri, ktorí majú za sebou neúspešné vzťahy, ale i mladí ľudia s iným pohľadom na svet, ako mali ich rodičia.

„Často si ani neuvedomujeme, koľko názorov preberáme zo svojho okolia, od rodičov, v škole a najmä z médií,“ približuje Zdenka Némethová a vysvetľuje, že „závisí aj od našich skúseností.

Ak sme vyrastali v disharmonickom prostredí, môžeme sa brániť manželstvu v domnienke, že sa tak uchránime pred nepriaznivými dôsledkami.

Ľudia si nechávajú pootvorené zadné dvierka. Spôsobuje to narušená dôvera, ktorú si človek nemusí ani uvedomovať. Ak plne dôverujem svojmu partnerovi, cítim sa bezpečne a nemám dôvod na únikovú cestu. Ďalším faktorom, ktorý na to vplýva, je negatívna skúsenosť z detstva.

Nemusí to byť zákonite vzťah rodičov, ktorý nás odrádza, ale akýkoľvek vzťah k niekomu, koho sme mali veľmi radi a ten nás opustil alebo zradil. Vtedy akoby sme vyriekli sľub sami pre seba, že ‚už nikdy nedopustím, aby sa mi niečo podobné stalo‘.

Ako ďalší faktor vnímam neznalosť. Nikto nás neučí, ako sa máme o vzťahy starať a budovať ich. Ľudia sa často veľmi snažia, no ich snaha neprináša očakávané výsledky.

Názor právnika:

K téme sa vyjadruje Alexandra Rapiová

Potom nastupuje frustrácia a rezignácia. Samozrejme, že faktorov, ktoré prispievajú k presvedčeniu žiť v partnerstve, je viac.“ Podľa skúseností psychologičky, keď človek nadobudne plnohodnotný a napĺňajúci vzťah, prirodzene začne túžiť po manželstve.

Je to aj o peniazoch?

Strašiakom pred manželstvom môže byť tiež prípadný rozvod, ktorý dnes absolvuje podľa štatistík každé druhé manželstvo.

Je nielen nepríjemný, ale aj finančne náročný. Právnička Alexandra Rapiová približuje výdavky spojené s majetkovým rozdelením manželov, „Pokiaľ sa manželia nedohodnú, rozhodnutie súdu ich vyjde drahšie. Jednak musia zaplatiť súdny poplatok pri podaní návrhu, ďalší poplatok im súd vyrubí percentuálne z toho, čo im z majetku bude prisúdené v samotnom konaní, a v prípade, že sa v konaní bude ťažko určovať hodnota jednotlivých zložiek, ktoré budú tvoriť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, tak aj trovy znaleckého dokazovania.

Medzi manželmi tiež vzniká vyživovacia povinnosť, ktorá medzi partnermi nevznikne.“ Alexandra Rapiová upozorňuje, že v oboch prípadoch je vždy pri rozchode problém s majetkom aj s deťmi, „ak majú partneri maloleté dieťa, pri rozchode sa rieši predovšetkým otázka, ako budú usporiadané ich práva a povinnosti k dieťaťu.

Tam nastupujú otázky zverenia do starostlivosti, prípadne určenia styku a určenia vyživovacej povinnosti.

Zákon však dáva možnosť nevydatej matke do troch rokov odo dňa pôrodu žiadať od otca dieťaťa príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Otec dieťaťa je povinný prispievať na výživu matky najdlhšie počas dvoch rokov odo dňa pôrodu. Účelom tohto príspevku je kompenzácia životnej situácie matky a zároveň potreba priblížiť finančnú situáciu nevydatej matky tej situácii, v ktorej by bola, keby sa za otca dieťaťa vydala. Tento príspevok upravuje zákon o rodine v § 74.“

Dôvodov, prečo sa partneri rozhodnú žiť bez manželského sľubu, môže byť nespočetne veľa a vždy je rozhodnutie na vôli a dohode oboch z nich.

Váš príbeh

Michaela a Martin

Michaela a Maťo, ako ho partnerka volá, sa spoznali pred rokmi, dnes v už neexistujúcom Propeleri. Spolu majú dve deti vo veku jeden a pol a tri a pol roka. Nad vstupom do manželstva premýšľali a sem-tam sa úvahy stále objavujú. Berú svoj život bez papiera však pragmaticky, „myslím, že žijeme v slobodnejších časoch ako naši rodičia a nie sme pod takým veľkým tlakom spoločnosti, ako boli kedysi oni. Je to len na nás, ako sa rozhodneme,“ hovorí Michaela. Podľa oboch cítia vzájomnú oporu a podporu aj bez papiera, „papier v tom nehrá žiadnu rolu“, tvrdia svorne. Výhody a nevýhody manželského zväzku nikdy neriešili, ani sa nad manželstvom z takéhoto uhla pohľadu nezamýšľali. Michaelu ruší iba to, že ako jediná z rodiny má iné priezvisko ako partner a deti, „zásadnú výhodu v manželstve však nevidím, aspoň nie tu na Slovensku“, dodáva a s úsmevom spomína na nedávne prianie svojho staršieho syna, „rozprával, že by chcel ísť na svadbu, len neviem, či na svoju, alebo na našu“. Podľa Michaely a Martina je rozhodnutie vziať sa individuálnou záležitosťou a každý sa musí sám rozhodnúť, „ak niekto cíti, že to je to správne pre jeho vzťah, nech za tým ide“, uzatvárajú.